fbpx
Pomaly ďalej zájdeš platí stále....

Pomaly ďalej zájdeš platí stále…

Nosím vo vrecku kamienok, okruhliak. Vody Dunaja ho roky obmývali a vybozkávali do hladka, teraz po ňom prechádzam mojimi prstami. Nik o ňom nevie, o mojom tajnom ukľudňovači  hlboko v útrobách kabáta. Niekedy prechádzam palcom po jeho povrchu a predstavujem si zľadovatelú plochu zimného jazera, pokoj v listoch stromov, niekedy tečúcu vodu v lesnom potoku, čo oblizuje podobné ako je tento môj, niekedy ho tuho stisnem v dlani. Máme kontaktný vzťah, uzemňuje ma a upokojuje.

Pomaly ďalej zájdeš platí stále….

Poznám veľa takých, ktorí potrebujú ubrať nohu z plynu. Najmä v dnešnej dobe. Niektorým by nestačilo kilo kameňov po vreckách búnd, lebo nimi hádžu zúrivo okolo seba. Kde sa vzali tieto nepokojné a rýchle časy? Prečo sa neupokojujeme navzájom? Že by nám vychladli vzťahy alebo sme im rokmi  prehriali motor?

Vekom sa učím robiť všetko pomalšie, nenaložiť si na ramená náklad čo presahuje moje možnosti.

Nie som horský nosič, ani kulturista. Mala som kedysi tú tendenciu a podlamovali sa mi kolená. Teraz sa pomaly orientujem na cestu, nie nutne na cieľ. Znížila som rýchlosť, prehodnotila vstupnú investíciu, nároky prispôsobila ponuke. Zvažujem každý krok. Ak nevládzem, pokrčím ramenami. Skúsim inak alebo prijmem že toto nie je pre mňa.

A lepšie sa mi žije.

Bez záťaže na chrbte sa ľahšie kráča. Toto by mali deti učiť na vyučovaní v školách –  neponáhľajte sa, budete možno prví, no unavení a nakoniec vás aj tak predbehnú tí , čo si starostlivo rozložili sily.

Pomaly ďalej zájdeš platí stále......

Jednu vec denne

Povedala som si, že svet sa neprestane točiť, ak nebude všetko hneď. Z práce idem domov a okrem toho nič neplánujem. Uvidí sa.  Nepotrebujem stíhať termíny, ktoré som si sama nevymyslela. Prefíkané, že?

Všetko postupne

Na túru, s kamoškou na kávu, cvičiť a upiecť štrúdľu? Kedysi by som to zvládla napchať do jedného dňa, dnes sa len pousmejem. Kam som sa vlastne tak ponáhľala?

Von

Aspoň raz do týždňa, aby som si neuhnala úzkosť z izolácie. Do lesa, vyštverať sa na najbližší kopec, k jazeru, alebo len prechádzka v susedstve.

Kontakt

Aj keď sa tvárim že si vystačím, bez ľudí neviem byť. My singláci mávame separačné úzkosti, aj keď sme odolné typy. Volajte, píšte a komunikujte s ľuďmi, ideálne s blízkymi. Niekedy stačí poslať obľúbenú skladbu cez spotify, pripomenúť si spomienky, kým sa nevytvárajú nové. Nič sa nevyrovná pochopeniu a rovnakej krvnej skupine. Viete čo myslím. Povedzte nahlas ak niekoho máte radi, pošlite správu, nahrajte hlasovku ak sa nedá osobne. Povedzte že sa tešíte, že je. Vo vašom živote nikto nie je náhodou, tak píšu múdre knihy.

Ešte viac kontaktu

Objímajte sa a milujte. Znie to ako z kresťanskej príručky, ale serotonínu nikdy nebolo dosť, rozumieme si. Hlavne teraz, keď sa prebúdzajú strachy a úzkosti čo bude, čo nám  prinesie zajtrajšok. Potichu ležať vedľa niekoho kto vášmu tichu rozumie, to je ten druh kontaktu ktorý sa počíta. Držte sa za ruky – zistila som, že to mega pomáha.

Tancujte a hudbu počúvajte nahlas

Niekedy hluk a tanec aktivujú skryté myšlienky a pocity.  Je to podobné ako s behom, akoby čakali kedy sa v tele rozpumpuje krv a môžu veselo naskakovať ako prejdené kilometre na tachometri.

Dajte si zmrzlinu, alebo horúcu čokoládu

Alebo olivy, dobré víno, voňavú kávu, steak. Kúpte si kvety, knihu, milý suvenír. Rozmaznávajte sa.

Pozerajte z okna. A okolo seba

Spomaľte. Pomaly ďalej zájdeš platí stále…. Uvidíte to, čo vám uniká. Sledujte ľudí, farby a počasie. Hmlu ráno a západ slnka večer. Počúvajte a objavíte zvuky, ktoré ste možno v rýchlosti prehliadli.

A nájdite si kamienok. Dajte si ho do vrecka a každé ráno ho prikryte dlaňou. Upokojujú. Neviem ako to tie kamene robia, ale vedia ako na to.

Nora Remiarová

autorka je blogerka

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová