Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Vidím, že robíš, čo môžeš. A nič si z toho nerob, ty si vtipná. Nevadí, že nie si najkrajšia!
Dvojaký meter
Mojej kamarátke raz niekto položil otázku, prečo nemá vo svojom veku (38) ešte deti. Či je to kariérou, alebo jednoducho nechce. A a či vie, čo sú biologické hodiny. Smutne sa pousmiala, pretože túto neslušnú otázku dostávala často. Ale nepovažovala za potrebné ľuďom vysvetľovať ako nefunkčné sú jej vaječníky a ako veľmi tým, že je bezdetná trpí. Len si vždy po takýchto otázkach povzdychla. A nižšie sklonila hlavu.
Keď môjmu známemu diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy a v rámci liečby chemoterapiou mu vypadali všetky vlasy, ľudia sa ho pýtali čo sa s ním deje. A či vie, že vyzerá ako príšera a mal by viac jesť. Keďže je to človek veselý a rozhodol sa, že toho raka len tak nenechá nad sebou zvíťaziť, mnoho ľudí to nevedelo do poslednej chvíle. Umrel. 2 týždne pred jeho smrťou, ktorá prišla rýchlo a nečakane, mu upratovačka v dome povedala, že by sa jeho žena mala o neho lepšie starať, pretože vyzerá ako smrť…
Moja kamarátka pribrala po hormonálnej liečbe viac ako 25 kíl a vždy, keď sa stretneme, rozpráva mi, ako ju trápi, že jej okolie odporúča rôzne diéty a fittnes programy. Priznala sa, že doma potom plače, lebo sa cíti nepríťažlivo a tieto reakcie jej ešte viac solia rany.
Poznám človeka, ktorý sa dobrovoľne rozhodol liečiť na psychiatrii. Všetci sme sa tešili a tlieskali mu, pretože urobil prvý z najťažších krokov, ktoré ho čakali. Keď mu však kamarát – mierne pod vplyvom alkoholu – priateľsky poradil, aby to ľuďom nevešal na nos, pretože už má i tak nálepku blázna, liečbu ukončil a trvalo mesiace, pokým sa dostal z depresií a opäť nabral odvahu. A mohla by som pokračovať donekonečna.
Ako funguje dvojaký meter a porovnávanie?
Narážky na zmenu hmotnosti, problematickú pleť, farbu kože partnera, predsudky, nálepky, a tak ďalej… prípadov, ako sú tieto, je bohužiaľ mnoho. Dodnes často myslím na to, ako moja známa pred rokmi v dobrej viere povedala: Vidím, že robíš čo môžeš, v rámci možností. A nič si z toho nerob, ty si vtipná, nevadí že nie si najkrajšia.
Ľudská netaktnosť je bezhraničná. Vôbec nechápem, ako je možné, že si niekto vopred nepremyslí, čo môže svojou otázkou alebo komentárom spôsobiť. Pátrala som po tom, či je to výchovou, nedostatkom slušnosti alebo je to len obyčajná, stará známa ľudská hlúposť.
Sme všetci veľmi citliví sami na seba. Vieme sa uraziť, ak sa nás niečo dotkne, vieme sa trápiť ak nám niekto ublíži, vieme smútiť ak sa nám stane nejaká krivda alebo na nás niekto pácha bezprávie. Úplne najviac nás škrie nespravodlivosť. Sme vtedy bezmocní a ľutujeme sa.
Avšak svoj meter naťahujeme ako treba.
Ak sa nám to hodí, vieme okamžite meniť pravidlá a veľmi rýchlo zabúdame. Lebo z cudzieho krv netečie, že áno.
Nikdy neviete, aký príbeh prežívajú ľudia naokolo a či ste práve netrafili ich achilovku.
Trochu opatrnosti a taktu ešte nikoho nezabilo.
Na tom, aby sa to naučili moje deti, si dám extra záležať.
Ideálne by však bolo, aby sa to naučilo i mnoho dospelých.
Autorka je redaktorka a blogerka
Mohlo by sa vám páčiť…
SooGooD – víkendovka pre vaše telo a myseľ vo Wellnes hoteli Kontakt
