MUDr. Michal Piják: Neviem, odkiaľ berú naši experti takú istotu, že vakcína je proti britskej mutácii dostatočne účinná

MUDr. Michal Piják je lekár s viac ako 40-ročnou praxou, s atestáciou z vnútorného lekárstva, reumatológie, klinickej imunológie a alergológie, hepatológie a posudkového lekárstva.

Položila som mu štyri otázky v súvislosti s testovaním a očkovaním, pretože nielen on, ale aj viacerí iní odborníci sa vyjadrujú k testovaniu, ale i k očkovaniu, ako k nekoncepčnému, čo sa týka rozhodovania a postupov. Na otázky poskytol tak rozsiahle odpovede, že ich prinesieme postupne. Dnes začneme otázkou na účinnosť vakcín, podľa MUDr. Pijáka

Ako sa pozeráte na odhady účinnosti vakcín? Sú informácie, ktoré sa uvádzajú, presné? Ide o relevantné výpočty?

Zatiaľ nie je dostatok informácii, aká bude účinnosť vakcín po uplynutí doby, v ktorej sa testovali v klinických štúdiách, ktorá bola v priemere 3 mesiace. Nedávna štúdia z  z Oxfordu a AstraZeneca priniesla prvé náznaky, že vakcinácia by bola schopná znížiť prenos vírusu, hoci vedci zdôrazňujú, že dáta sú predbežné a stupeň krytia neznámy. Štúdia, ktorá nebola ešte recenzovaná, sa zamerala na údaje z klinických štúdií v Británii, Brazílii a Južnej Afrike, ktorých výsledky boli prvýkrát zverejnené koncom minulého roka.

Staršia verzia tohto článku nesprávne odkazovala na zistenia vedcov skúmajúcich účinnosť vakcíny AstraZeneca na nový koronavírus. Zistenia ukazujú, že vakcína má potenciál na zníženie prenosu, nie na to, že drasticky obmedzuje prenosy, a článok nie je prvým, ktorý takéto zníženie oznámil. https://www.bbc.com/news/uk-55913913

„Aj keď by to bola mimoriadne vítaná správa, potrebujeme viac údajov, aby sme to mohli potvrdiť, a preto je dôležité, aby sme aj po očkovaní všetci naďalej dodržiavali sociálne dištančné pokyny,“ uviedol Dr. Doug Brown, výkonný riaditeľ Britskej  spoločnosti pre imunológiu.

Okrem toho, vakcína sa javila účinnejšia, keď bol interval medzi dvoma výstrelmi dlhší ako pôvodne zamýšľaný štvortýždňový odstup, zistili vedci z Oxfordu a AstraZeneca. Medzi účastníkmi klinického skúšania, ktorí dostali dve dávky štandardnej sily s odstupom najmenej troch mesiacov, bola vakcína účinná na 82 percent, v porovnaní s 55 percentami účinnosti, keď boli dávky podané s časovým odstupom menej ako šesť týždňov.

Niektorí vedci vyzvali USA, aby nasledovali príklad Británie a ďalších krajín, ktoré sa rozhodli oddialiť druhú dávku vakcín až o 12 týždňov. Vakcinačná stratégia, ktorá rozdeľuje dávky na tri mesiace, „môže byť optimálna pre zavedenie pandemickej vakcíny, keď sú zásoby krátkodobo obmedzené“, napísali vedci.

Neviem, odkiaľ berú naši experti takú istotu, že vakcína je proti britskej mutácii dostatočne účinná.

V informácii MZ SR zo 4. januára 2021 sa uvádza toto: Adekvátna ochrana proti ochoreniu COVID-19 začína 7 dní po 2. očkovaní. Podľa súčasného stavu vedomostí je asi 95 zo 100 zaočkovaných ľudí chránených pred ochorením. Ako dlho bude táto ochrana trvať, nie je v súčasnosti známe. Keďže ochrana nenastupuje okamžite po očkovaní a nie je vyvinutá u všetkých zaočkovaných osôb, je nevyhnutné, aby ste napriek očkovaniu chránili seba a svoje okolie dodržiavaním pravidiel (držte si odstup, dodržiavajte hygienu, noste rúško, pravidelne vetrajte). https://www.health.gov.sk/Clanok?COVID-19-registrujeme-10561-poziadaviek-o-ockovanie

Dostupné štúdie ukazujú, že pri prvom zaočkovaní trvá 8-10 dní, kým sa naplno prejaví jeho efekt. Vtedy by malo úspešnosť očkovania dosiahnuť približne 50 percent, čo znamená, že stále existuje polovičná šanca, že sa človek covidom nakazí. Je preto potrebné aj druhé zaočkovanie. To sa aplikuje tri týždne po prvom a pre zvýšenie imunity je kritické. Druhým očkovaním sa úspešnosť vakcíny posunie z 50 percent na udávaných 95 percent. Takto vysoká imunita sa získa až štyri týždne po očkovaní.

Napriek podaniu dvoch vakcín by sa úspešnosť zaočkovania mala pohybovať okolo úrovne 95 percent. Znamená to, že z milióna zaočkovaných môže choroba prepuknúť u 50-tisíc z nich. Vedci zároveň pripomínajú, že stále nie je jasné, či zaočkované osoby ďalej neprenášajú a nešíria vírus. Je totižto možné, že vakcinácia iba zabráni, aby choroba u nich prepukla, no nezabráni šíreniu infekcie.

Na uvedené skutočnosti upozornil nedávno Ronald Ižip, zástupca šéfredaktora časopisu Trend. https://www.trend.sk/spravy/izraeli-zaockovani-nakazili-covidom-stovky-ludi-vakcinacia-vyzaduje-obozretnost?fbclid=IwAR11n-sjM-CmAH7BGgULpUUNjP2rdbeQcaBrlXZ3zj2xVwJGsD1352RnyKU

Ako som už upozornil v nedávnom statuse https://www.facebook.com/MichalPijakMDPersonalizedPaleoNutrition/photos/a.2717583128325193/3614430305307133/, svet čelí približne 4 000 variantom vírusu, ktorý spôsobuje COVID-19, čo podnieti preteky v zdokonaľovaní vakcín, uviedla Británia, keď vedci začali skúmať miešanie dávok Pfizer a AstraZeneca, ako prvé na svete. Ako vírus mutuje, boli zdokumentované tisíce variantov, vrátane takzvaných britských, juhoafrických a brazílskych variantov, ktoré sa šíria rýchlejšie ako iné.

Britský minister zodpovedný za vakcináciu, Nadhim Zahawi, uviedol, že je veľmi nepravdepodobné, že súčasné vakcíny nebudú fungovať proti novým variantom.

Takzvaný britský variant, známy ako VUI-202012/01, má mutácie vrátane zmeny proteínu spike, ktorý vírusy používajú na väzbu na ľudský receptor ACE2, čo znamená, že je pravdepodobne ľahšie ho chytiť. Všetci výrobcovia, Pfizer-BioNTech, Moderna, Oxford-AstraZeneca a ďalší, skúmajú, ako môžu vylepšiť svoju vakcínu, aby sa ubezpečili, že sme pripravení na akýkoľvek variant – v celom svete COVID teraz existuje asi 4 000 variantov.

Existujú však aj skeptické názory. Rovnako ako pri iných koronavírusoch, vysoká miera mutácií, vrátane SNP, v SARS-CoV-2 môže umožniť rýchly vývoj vírusu a vytvárať varianty so zmenenými biologickými charakteristikami vrátane novej špecificity hostiteľa a citlivosti na liečivo a vakcínu.

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7487081/ Podľa profesora Zucai Suo, https://news.fsu.edu/news/expert-pitches/2021/01/13/fsu-expert-available-to-discuss-new-covid-19-variants/?fbclid=IwAR09TeVWcB86e65wFR-FAf09FxDy0mwiO9nUFhSDFcqlM70w8aQ1PNhKvkA, ktorý je predsedom oddelenia biomedicínskej vedy na Floridskej štátnej univerzite, majú mutácie vírusu všeobecne chybovosť, ktorá vytvára rozmanité populácie genomických mutantov alebo ‚kvázi druhov‘.

Príliš veľa replikačných mutácií nie je žiadúcich pre zdatnosť žiadneho vírusu, ale určitý počet mutácií umožňuje vývoj a prispôsobenie sa novému prostrediu a selektívnym tlakom. Suo upozorňuje, že doteraz nepoznáme mieru chybovosti replikácie vírusu COVID-19, ale nie je prekvapujúce, že u každého infikovaného pacienta existujú rôzne kvázi druhy (quasispecies) vírusu COVID-19.

Z dôvodu týchto zmien môžu súčasné antivírusové vakcíny a terapeutiká stratiť čiastočnú alebo úplnú účinnosť proti niektorým z kvázi druhov. Ja len dodávam, že typickým príkladom sú RNA vírusy hepatitídy C a HIV, u ktorých veľké množstvo kvázi druhov ja hlavnou príčinou, že sa doteraz nepodarilo vyrobiť účinnú vakcínu. Podobný problém je aj v prípade vakcín proti SARS a MERS https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7115537/

Na záver si dovolím poznamenať, že v problematike virológie a  vakcinológie nie som žiadny začiatočník. V rámci mojich špecializácii sa totiž už veľa rokov klinicky a výskumne venujem problematike chronických vírusových hepatitíd vrátane očkovania a výsledky mojej výskumnej činnosti som prezentoval na významných zahraničných vedeckých konferenciách a publikoval v renomovaných zahraničných vedeckých časopisoch, ako je Hepatology, Journal of Hepatology, Canadian Medical Association Journal atď.

Dokonca som na domácich a zahraničných odborných fórach prezentoval moje pozorovania, že vakcinácia proti hepatitíde B by mohla mať protektívny účinok na vznik reumatoidnej artritídy. Viď napr. môj poster z výročnej konferencie Americkej hepatologickej spoločnosti (AASLD) publikovaný v časopise Hepatology, 26. 4. 2002, p. 715A. Piják, M., Gazdík, F. Negative association between rheumatoid arthritis and both hepatitis B infection and rHBsAg vaccination. https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12375592/, alebo moju prezentáciu na prvom slovenskom vakcinologickom kongrese v roku 2010. http://www.vpl.sk/files/file/ockovanie%20file/Vakcinologicky_kongres_2010_A5_prehl_1-13.pdf

Celá prezentácia z tejto konferencie je dostupná tu: https://www.facebook.com/media/set/?vanity=MichalPijakMDIntegrativeHepatology&set=a.546515055425302

Spomínam to aj preto, lebo niekedy pred 10 rokmi sa ma pokúšali onálepkovať ako odporcu vakcinácie, t. j. antivakcera, a to len preto, že som si dovolil kritizovať nekalé praktiky farmabiznisu, vrátane obrovskej korupcie, prejavujúcej sa rôznymi formami, ako je kongresová turistika, premrštené honoráre za firemné prednášky atď.

Keďže som mal pomerne dobrú sledovanosť, na FB som sa stal pre farmalobby veľmi nepohodlný element. Žiaľ, takáto kritika sa v tomto štáte netoleruje a každý, kto sa o to pokúsi, je okamžité označený za konšpirátora a antivakcera.

Nie je žiadnou tajnosťou, že naši skorumpovaní odborníci podávajú skreslené a jednostranné informácie o očkovaní proti Covid-19, za čo dostávajú obrovské bakšiše od farmafiriem a medicína založená na dôkazoch (EBM) dnes dostáva dobre „na frak“, na čo poukazujú aj také renomované odborné časopisy, ako je British Medical Journal, o čom som sa zmieňoval v tomto statuse: https://www.facebook.com/MichalPijakMDPersonalizedPaleoNutrition/photos/a.2717583128325193/3420190194731146/

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/