fbpx

Prečo vám prichádzajú do cesty ľudia, ktorí sa správajú neúctivo. Priam si z vás robia „rohožku“?

Projekcia a priťahovanie vecí do životaProjekcia a priťahovanie vecí do života

Každý pracovný deň stál pri pulte v našej firemnej jedálni. Vždy, keď ma uvidel, mi priam obradným spôsobom podával polievku. Podával mi extra misku horúcej polievky určenú iba pre mňa, aj keď na pulte už bolo naložených niekoľko ďalších. Letmý dotyk ruky v gumených rukaviciach, pohľad z očí do očí a hlasné slová pozdravu a súčasne vďaky, aby mi aj cez rúško rozumel. Bol ukrajinskej národnosti. A, aj keď mám maturitu z ruštiny, nie vždy sme si boli vzájomne zrozumiteľní.

To málo, čo som mohla urobiť, bol úsmev, poďakovanie a napojenie sa na tohto človeka.

Svoju prácu si robí najlepšie, ako vie. Len pred pár dňami som sa dozvedela, že tento náš kuchár pred začatím varenia berie svojim kolegom niektoré im pridelené ingrediencie a vymýšľa vždy novú polievku. Pretože, aj keď je základná receptúra rovnaká, potom sa mu podarí podstatne iná.

Mnohí sa ma pýtajú, prečo im do cesty prichádzajú ľudia, ktorí sa k nim správajú neúctivo. Priam si z nich robia rohožku, do ktorej si možno utrieť nohy. Znova a znova vysvetľujem projekciu a zrkadlenie, že títo tyrani svojim obetiam iba ukazujú ich nízku sebaúctu. Keď príde otázka, ako to zmeniť, hovorím, že treba začať od seba. Pretože nemôžeme zmeniť iných, jedine seba. Ak teda chceme viac úcty od iných, treba jej najprv viac dávať iným. A výsledok sa dostaví.

Ako začať od seba?

Najprv začneme z úrovne mentálnej. Rozhodnem sa prejavovať úctu iným a postupne zmeníme postoj úplne automaticky. Na začiatok je to také NLP, teda neurolingvistické programovanie. Nie som stotožnená so slovom programovanie pre ľudskú bytosť, ale zatiaľ sa oficiálne iný termín na to nevymyslel. Môžeme to nazvať aj vedomá vnútorná zmena.

Mne to už ide úplne prirodzene. Vnímam druhých ako ľudské bytosti s ich životnými príbehmi, s ich vzorcami, aj s ich zraneniami. Vnímam ich ako nádherné ľudské bytosti hodné úcty a pozornosti už len preto, že sú. Poďakujem pani upratovačke, prípadne jej nechám v kancelárii vďačný odkaz. Poďakujem poštárke, predavačke, ….aj nášmu kuchárovi. A opýtam sa ich, ako sa majú. To všetko robím z úcty k nim. A tiež z vďačnosti, že práve oni robia tieto – nie vždy populárne profesie. A vďaka nim mám upratané, navarené… a doručenú poštu.

Aj teraz som sa opýtala…

Dozvedela som sa, že náš ukrajinský kuchár je tu už jedenásť rokov. Prišiel, keď už mal po päťdesiatke a táto práca ho v podstate nebaví, nemôže sa totiž realizovať tak, ako by chcel. Je elektro inžinier s dvomi vysokými školami a keď prišiel na Slovensko, nikto mu nechcel dať prácu.

Ale je rád, že môže aspoň variť. V tom momente som pochopila, prečo vymýšľa nové polievky.

Aspoň takto môže popustiť uzdu svojej fantázii.

Na záver debaty mi povedal kompliment: „Tak rád vás vždy vidím, slečna.“

Som rada, že som sa mu prihovorila.

Všímavosť a láskavosť

Všímavosť a láskavosť je totiž to, čo môžeme dať druhým ľuďom a nemusíme nimi šetriť.

Tieto ingrediencie odovzdané druhému človeku od srdca sú ako tá najchutnejšia horúca polievka.

Zora Vypušťáková, právnička a manažérka, ale tiež transformačná koučka, etikoterapeutka, autorka www.priestorprezmenu.sk

Foto: Zuzana Minarovičová

Praj si a bude ti dané…

Nedávno som robila rozhovor s Ivanou Belákovou. Je nielen renomovanou teterkou, ale aj majsterkou tzv. manifestácie. Projekcia a priťahovanie vecí do života v jej ponímaní vám môže dať odpoveď na otázku, ako dostávať od životra to, čo chcete. Pozývam sledovať. Martina Valachová

Všetky videorozhovory zo série ODznova nájdete na YouTube kanáli: https://www.youtube.com/c/ODznova/videos

Mohlo by vás zaujímať