Autenticita? Čo je príčinou, že ľudia uviaznu, nedokážu sa pohnúť ďalej a nedokážu žiť vlastné životy?

AUTENTICITA – cesta k sebe

Autenticita? Niekedy až triviálne situácie predurčujú, ako sa odvíja náš život. Za niektorých rozhodli rodičia. Museli ísť na štúdium, ktoré prinesie peniaze alebo spoločenský status. Ak ho však vyštudovali, stali sa buď neúspešnými alebo, pod tlakom okolia aj seba, sa síce stali úspešnými, ale činnosť, ktorú vykonávajú, ich nenapĺňa. V určitom momente sa títo ľudia odmietli počúvať a vnímať sami seba. Dali teda radšej na radu niekoho iného.

Alebo iný príklad. Niekto nám dá pracovnú ponuku a môžeme v sebe spozorovať vnútorný nesúhlas a nepríjemný pocit v tele. Ale hlava nás presvedčí, že práve takýto spoločenský status a z toho plynúci zárobok či benefity, potrebujeme. Neuvedomujeme si, že často tak konáme pod strachom z nedostatku, pestujeme podmienené obchodné vzťahy a takto vlastne predávame sami seba. Potom sme v takomto zamestnaní celé roky, prípadne opakovane meníme vonkajšie prostredie, no v skutočnosti sa cyklíme a vnútorne trpíme. Postupne sa takto odkláňame od samého seba v dôsledku podmieneného postoja našich rodičov a iných autorít, alebo v dôsledku vnútorného manipulátora, ktorým je naše ego. Odkláňame sa od našich inštinktov, ktoré nám prirodzene ukazujú, kde je v tomto živote naša skutočná misia.

Ľudia zvyknú pri okrúhlom jubileu bilancovať a pýtajú sa, čo sa to stalo s ich životmi, s ich predstavami a snami, ako budú tráviť svoj život, ktorého práca je súčasťou.

Na pozadí prevláda nespokojnosť, strach, bezmocnosť, že sa nevedia pohnúť ďalej. Mnohí z nich cítia akýmsi inštinktom, že nie sú správne tam, kde by mali byť. Ale napriek tomu zostanú zaseknutí a nehybní. Ocitnú sa v takýchto situáciách často pre to, že nevedia ako byť autentickými, teda vernými sebe.

Čo je teda príčinou, že ľudia niekde uviaznu, nedokážu sa pohnúť ďalej a nedokážu žiť vlastné životy?

Príčina je v postoji k sebe samému, že nie sme dokonalí a mali by sme byť iní, ako sme. Tak veľmi sa snažíme byť takými, akými nás chcú mať iní, tak veľmi im chceme vyhovieť a dostať od nich uznanie, až strácame sami seba a prestávame byť sebou. Najprv však potrebujeme uznať seba samého, že sme v poriadku takí, akí sme. A súčasne uznáme aj to, že v očiach druhých môžeme byť pokojne aj nedokonalí. Pretože až potom, ako prijmeme to, s čím sme doposiaľ bojovali a boli sme v odpore, sa môžeme uvoľniť, odviazať a stať sa lepšou verziou seba samých.

Často sme nevhodne motivovaní tlakom, aby sme boli lepšími, stále sa porovnávame s druhými a sme ponorení v minulosti.

To je to bilancovanie, kde si kladieme otázky: Ako sa cítim po rokoch odpracovaných v tejto práci? Žijem s pocitom naplnenia? Vnímam, že som prešiel kus cesty? Alebo cítim, že mi zvoní zvonček, pretože som najlepšie roky premrhal? Mám pri každom bilancovaní silnú nespokojnosť, že mi niečo uniklo? Cítim ľútosť za tým, čo som urobil alebo čo som neurobil? Som v tomto dôsledku bezmocný a cítim frustráciu z premárneného života?

Nech sa ľudia ocitnú v akýchkoľvek životných okolnostiach, má to svoju kauzalitu a prirodzene príde aj otázka, či sme autentickí.

Nevyhnutnou podmienkou byť v stave autenticity je pochopenie, že akúkoľvek zmenu môžeme vykonať iba zvnútra, pretože nemôžeme zmeniť druhých, iba seba. Pochopenie, čo je integrita (súlad myslenia, cítenia a konania)  a zodpovednosť  (schopnosť niesť dôsledky svojich rozhodnutí a tak žiť podľa seba) je zásadné, až potom prichádza autenticita, ktorá nám dáva možnosť obohacovať svoj životný priestor, resp. obohacovať tento svet o seba a takto sa dávať svetu.

A keď to dokážete a doprajete si robiť konečne to, čo nám dáva zmysel, môžu sa ešte objaviť tzv. „námietkári“.

Sú ako živý barometer, ukazujúci, ako na tom v skutočnosti ste.

Sú to ľudia, ktorí nesúhlasia s vašou zmenou, ktorá mohla viesť k novej práci, či povolaniu. Môžu to byť rodičia, blízki priatelia, iné autority. Niektorí nesúhlasia potichu, možno závidia a ohovárajú. Iní povedia nahlas, že ste sa zbláznili, že nie ste zodpovedný, že asi potrebujete padnúť na vaše dno a iné nepríjemné veci, ktoré nie sú prajné, chápajúce, rešpektujúce, či povzbudzujúce. Častá môže byť kritika, či slovné programovanie, ako to nezvládnete, ako zle v živote dopadnete, či iné fantázie, ktoré o vás majú. Niekedy to sprevádzajú veľmi negatívne emócie, ako je nespokojnosť, výbuchy hnevu, pohŕdanie. Ale tiež veľká miera manipulácie, podmieňovania a snahy o ovplyvňovanie vášho života podľa svojej mienky.

To všetko sa vám môže diať.

Hádkami však nič nezmeníte.

Ak však prijmete, že oni svoj postoj majú, uvoľní sa vaša energia, ktorú by ste zbytočne dávali do obrany, či boja s nimi. Prijatím sa mení všetko, prichádza zmierenie, odovzdanie sa a vnútorný pokoj. To všetko vás posunie, pretože cítite, kam vás to ťahá a jednoducho viete, že už nemôžete konať inak. Lebo by ste zradili a podviedli sami seba.

Sme ovplyvnení našimi rodičmi a ďalšími predkami. Keď si uvedomíme, čo všetko podstúpili generácie našich predkov, pričom tiež robili najlepšie, ako vedeli, môžeme zmeniť uhol pohľadu. Cez úctu k nim a vďačnosť za všetko, čo všetko vybudovali, aby sme sa mali lepšie, vzniká uvedomenie, že si každý z nás nesie záväzok naplniť svoju misiu, aby svet bol pre život lepším miestom. Ak sa naučíme počúvať svoje vnútro už teraz, staneme sa lepšou verziou seba samého, čím sa otvorí cesta pre budúcu generáciu.

Autenticita je proces

Byť autentickým je proces, pri ktorom permanentne prechádzame vlastnou sebaaktualizáciou, kde hľadáme ďalšie výzvy, poučenie, príležitosti a sebamotiváciu skutočnými hodnotami.
Keď žijeme autentický život, to, čo robíme, vnímame ako správne a súčasne cítime, že sa pri tom učíme plniť si svoj sen. S odvahou byť skutočne sami sebou sa cítime plní radosti, rastie nám energia a čo je dôležité, nachádzame v živote zmysel.

K prosperite a hojnosti môžeme dospieť len keď robíme zmysluplné veci.

Tým sa odkrýva skutočný potenciál, ktorý nám otvára dvere byť úspešným zamestnancom, manažérom, podnikateľom alebo kýmkoľvek. Rozvinutím tohto potenciálu sa stávame lídrom nielen pre iných, ale v prvom rade pre seba samého. Je to tým, že konečne, možno prvýkrát v živote, si dovolíme byť pravdivými.

Vstať ráno s radosťou a večer ísť spať s radosťou je zmysluplne prežitý deň. Keď cítime vnútorne, že toto je to, čo máme robiť a výsledkom je dobrý pocit a radosť, tak si môžeme byť istí, že sme sa rozhodli správne. Ak nemáme radosť a pocit zmysluplnosti a pracujeme, lebo máme pôžičku a strach o živobytie, dostávame sa do reaktívneho stavu, ktorý nám po čase prinesie vnútornú prázdnotu a vyhorenie.

Autenticita nie je nejaká naša kvalifikácia, či ďalšia zručnosť zo zoznamu „soft skills“.

Autenticita je stav nášho bytia, kedy v prítomnosti vezmeme zodpovednosť za seba a v každom jednom okamihu sa rozhodujeme byť pravdiví a teda sami sebou.

Keď si vezmeme taký bežný deň – ráno sa zobudíme a večer ideme spať – aspoň niekedy počas dňa sme sami sebou. Ale väčšinou hráme divadelné predstavenie, používame masky, hráme svoje role a takto ideme proti sebe. Aby sme boli spokojní, je potrebné robiť rozhodnutia, v ktorých sme v každom momente pravdiví. Potrebujeme sa naučiť vnímať sami seba, počúvať svoju vnútornú múdrosť a čeliť externým vplyvom, ktoré nás ťahajú proti našej podstate.

Dovoliť si byť autentickým je jednou z kľúčových tém života. Sme scenáristom, režisérom aj hlavnou postavou vo svojom príbehu a výsledkom je originálne životné dielo. Všetci sme tvorcovia svojho života. Len sme zabudli, že máme tvorivú silu rozhodovať o tom, aký život budeme žiť. Ocitli sme sa často v roli obete, ľutujeme sa a obviňujeme druhých z našej situácie, často nevieme z tej role vystúpiť. Keď jedného dňa precitneme a rozhodneme sa vziať život do vlastných rúk, je to moment aha-efektu, pretože pochopíme, že sme schopní úžasnej tvorivej sily.

Zora Vypušťáková – life a business koučka, etikoterapeutka, mediátorka, autorka projektov ©PRIESTOR PRE ZMENU a ©ŠKOLA EMOČNEJ GRAMOTNOSTI

www.priestorprezmenu.sk