Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Vek je len číslo…
Jedno ráno pred odchodom do práce som sa zastavila u otca. Pozdraviť ho, objať a zablahoželať k nádhernému veku, ktorý práve dovŕšil, 85 rokov.
Hovorí sa, že kým máme aspoň jedného rodiča, stále sme dieťaťom. A tak som precítila tú detskú radosť a vďačnosť, že ešte stále mám otca, ktorý sa dožíva krásneho veku. Je sebestačný, každý deň si dáva dve prechádzky, chodí vzpriamený a bez palice, stará sa o záhradu a dokonca čiastočne pracuje. Používa modernú techniku, internet, mailuje si s ľuďmi, dáva novinárom rozhovory a občas urobí aj odbornú prednášku. Aj keď vyzerá mladšie, možno aj o desať rokov, čas sa podpísal aj na ňom.
Pozerám na neho cez okno, ako sadí rastlinky a manžel, akoby mi čítal myšlienky, sa ma opýta:
„Vieš si predstaviť, že by si tak ako teraz, vyzerala ešte takých tridsať rokov?“
Usmiala som sa, pretože hneď mi prišlo vnútorné „áno“. Tá informácia, jednoducho, odniekiaľ prišla, dostavil sa ohromujúci úžas a nič vo mne voči tomu v tej chvíli nenamietalo. Pretože také niečo, jednoducho, človek z mysle nevymyslí. Už poznám ten rozdiel, keď ku mne chodia takéto informácie. Zrazu som vedela, že je to reálne možné. Alebo inak povedané, zrazu som vedela, že tú možnosť neviem vylúčiť.
Myseľ, úplne paralyzovaná, sa o chvíľu otriasla z toho šoku a začala chrliť svoje argumenty: „Si normálna?! Budúci rok máš päťdesiat! Teda o tridsať rokov takmer osemdesiat. To myslíš vážne?!“
Usmiala som sa a súcitila s ňou, aj sama so sebou, že tú uvravenú myseľ neustále počúvam. Súcitila som s ňou, pretože viem, že takéto niečo už moja hlava, jednoducho, neberie.
Už pred rokmi som sa dočítala, že sme ako ľudia „dizajnovaní“ na bežných 120 rokov.
A ak je aspoň niečo na tom pravdy, že Matuzalem aj Noe žili 900 rokov, niekde sa počas vekov stala chyba. Chyba „v programe“, ako zvykneme doma hovoriť. Pretože sme ako ľudstvo zabudli, že aj tých 120 rokov v plnom zdraví je vôbec možné.
Nadobudli sme presvedčenie, že je vylúčené mať sto rokov, byť pracovne aktívny a mať plne funkčné telo.
Staroba a choroba však nemusia byť nezvratnou súčasťou nášho dozrievania. To len my sme uverili, že idú ruka v ruke s rastúcim vekom. Presvedčenia a vzorce správania, ktoré sme ako myšlienkové konštrukcie nadobudli a uverili im, sú produkt nášho ega ako množstvo ďalších deštruktívnych programov, ktorými sa v našich životoch riadime. Účel ega je jednoznačný – aby sme sa už teraz vzdávali života v prospech smrti. Zabudli sme však, že smrť je súčasťou života. A preto sme zo strachu, že môžeme kedykoľvek zomrieť, zabudli žiť.
Vek je len číslo? Hovorí sa, že ničím nestarne človek rýchlejšie, ako neustálou myšlienkou na to, že starne.
A tak náš vek je dobré brať iba ako číslo. Komu vek vadí, môže zaujať stanovisko „radšej naň nemyslieť a nevedieť“. No jedno som pochopila: nie je cieľom dosiahnuť stav byť v tele zakonzervovaný a snažiť sa o to, aby sme vyzerali na „mínus tridsať“. Našim cieľom je naša cesta: prijímať sa takí, akí sme v každom okamihu, žiť naplno svoj život a užívať si to tu na tejto krásnej Zemi.
Veď prečo by sme mali odchádzať zo života, ak sa tu cítime dobre a máme tu ešte mnohé plány?
Je to vec nášho vnútorného rozhodnutia. Je to záležitosť toho, čomu veríme a čo sami sebe dovolíme.
Zora Vypušťáková – life a business koučka, etikoterapeutka, mediátorka, autorka projektov ©PRIESTOR PRE ZMENU a ©ŠKOLA EMOČNEJ GRAMOTNOSTI
Korektúra: Katarína Málková
Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/
