Aký by bol náš život bez zbytočností? Potrebujeme od druhých manuál na zbavenie sa toho, čo nás zahltilo?

Ako sa zbaviť zbytočnostíAko sa zbaviť zbytočností v dome, udržať poriadok a sprehľadniť systém?

Čím to je, že sme obklopení tým, čo reálne nepotrebujeme? Ako sa zbaviť zbytočností?

Jeden z posledných filmov, na ktorom som bola v kine tesne pred pandémiou, mal názov „100 vecí“. Kým naši prastarí rodičia vlastnili v priemere 57 vecí a starí rodičia 200, naši rodičia už mali 600 vecí a človek žijúci v dnešnej dobe vlastní približne 10 000 rôznych vecí. Film mal duchaplnú zápletku – stávku dvoch mladých mužov, a bol prezentovaný s podtitulom „film o životnom minimalizme“. A tak v súvislosti s tým vo mne postupne dozrela ďalšia téma.

Už je to niekoľko rokov, čo sa priam vyrojili knihy a kurzy na báze japonského umenia upratovať si svoj dom à la Marie Kondo alebo škandinávskeho minimalizmu spojeného so štýlom Hyggae. Oba majú niečo spoločné – menej je viac.

Zrejme však potrebujeme od druhých manuál na zbavenie sa toho, čo nás zahltilo.

Kúpila som si jednu takú knihu o upratovaní zo zvedavosti, nech viem, čo ponúka. Popisuje, ako si zaviesť prehľadný šatník, zásuvky a police, ako udržať v dome poriadok a sprehľadniť systém. Súčasťou rád je aj zbaviť sa nepotrebného. A tu je ten kameň úrazu. Pretože vzdať sa vecí, ktoré roky len hromadíme a na ktorých nám poniektorým až príliš záleží, nie je jednoduché.

Rozmýšľali ste niekedy, čím to je, že sme obklopení tým, čo reálne nepotrebujeme? Aký by bol náš život, ak by sme sa dokázali vzdať všetkých tých nepotrebných vecí? Ako je možné, že naši predkovia vlastnili iba jeden kufor, v ňom mali kabát, nejakú tú fotku alebo hračku pripomínajúcu detstvo, jedny šaty, a boli pritom šťastní? Čo sa stalo, že potrebujeme svoju hodnotu odvíjať od množstva vecí, ktorými sa obklopujeme?

Prečo nám nestačí to, čo sme mali pred dvadsiatimi rokmi? Poháňajú nás mamon a konzum, že musíme mať stále viac a viac? Vlastníme vôbec svoje veci alebo oni vlastnia nás?

Je preto dobré položiť si otázku, čo je v skutočnosti za tým.

Ak ste zažili ten pocit, keď vyhodíte, vzdáte sa, či darujete sedem vriec nepotrebných vecí, zrejme viete, že je to obrovská úľava a súčasne možnosť opätovne sa zhlboka nadýchnuť. Za hromadením nepotrebného sa často skrýva strach z nedostatku. Kto sa dokáže vedome vzdať nepotrebného, ten pocíti ľahkosť bytia. Pretože, pokiaľ dá človek svojmu prostrediu usporiadanie a štruktúru, očistí tak nielen svoj vonkajší priestor, ale aj svoj myšlienkový proces. Potom pre neho prestanú byť rutinné činnosti každodenným bojom, ale príjemným trávením prítomného okamihu.

Ako udržať v dome poriadok a sprehľadniť systém – foto pixabay.sk

Pri takomto upratovaní je potrebné dať si pozor na to, aby sa upratujúci nestal na upratovaní závislým. To by stratilo spontánnosť a slúžilo by iba ako účelová stratégia na naplnenie životného cieľa. Preto treba rozlišovať medzi robením poriadku, ktoré si užívame, a závislosti na ňom.

Ako udržať v dome poriadok a sprehľadniť systém?

Napriek snahe o upratanie si vo svojom dome a zbavenie sa nepotrebných vecí som sa v týchto „manuáloch“ nedočítala, či jednorazovým vyhodením nepotrebného dosiahneme definitívne vyriešenie alebo aspoň stabilizovanie pôvodnej situácie. A tá predstavuje našu závislosť na hromadení, na lipnutí na veciach a obklopovaní sa nimi. Lipnutie je viazanie sa k niečomu alebo niekomu, je to húževnaté pridŕžanie sa, ba doslova stotožňovanie sa s niečím alebo s niekým.

Lipnúť však môžeme aj na slovách, na tradícii, na starých programoch…

Raz som čítala komentáre ľudí na jednu anketu, že ktorú vec by si ponechali, ak by si museli vybrať jednu jedinú. Istá žena dokonca za „vec“ označila manžela – toho by si rada ponechala a nevedela žiť bez neho… Toto však iba poukazuje na neschopnosť existovať sám o sebe a necítiť sa pritom osamelo. Lipnutie na ľuďoch a veciach je prejavom ega, ktoré je zatiaľ našou súčasťou. V skutočnosti hodnota, ktorú pre nás veci majú, sú iba myšlienky, ktoré svojimi pomyselnými väzbami spájajú ľudí a veci v jedno.

Môžeme si vážiť veci a dokonca s láskou sa môžeme o ne starať, ale len čo pocítime, že na veciach lipneme, je potrebné uvedomiť si, že to len naše ego sa stotožňuje s danou vecou. Práve ego tak dáva mimoriadnu hodnotu či význam týmto veciam prostredníctvom premietania myšlienok s vlastníckymi nálepkami „ja“, „mne“ alebo „moje“. Ak sa dokážeme čohokoľvek vo svojom živote vnútorne vzdať, oslobodzujeme sa tým.

Rozpoznať svoje ego je veľmi užitočné. Ako s tým naložíme, je však na nás. Môžeme sa na ňom zasmiať a vedome jeho diktát odmietnuť. V prípade, že sa s egom stotožníme, opäť budeme len rozmaznávať našu osobnosť, a to nás upevňuje v lipnutí na ňom.

Počas pandémie sme zažili jedinečnú príležitosť zistiť, čo všetko už nepotrebujeme.

Život nám totiž dáva presne také lekcie, aké sú pre náš rast potrebné. Spoznáme to podľa toho, že práve túto skúsenosť v tejto chvíli zažívame. Môžeme napríklad zistiť, čo pre nás znamenajú naši „spolubývajúci“ a hlavne, kto v skutočnosti sme my sami. A z jednorazového upratovania si môžeme urobiť dobrý zvyk a začať upratovať pravidelne. Nielen vo svojom dome, ale hlavne vo svojej hlave.

Začnime tým, že sa nad každou vecou v našom dome, v našich skriniach, v našich životoch, zamyslíme a opýtame sa sami seba, na čo ich ešte máme. Posunúť veci inde, darovať tým, ktorí ich potrebujú, symbolizujú pustenie, vzdanie sa nepotrebného, uvoľnenie energie potrebnej pre prijatie niečoho nového. Rovnako pustiť lipnutie na našich milovaných, na partneroch, deťoch, rodine, pretože nikoho z nich nevlastníme.

Za lipnutím na ľuďoch sa skrýva strach z odmietnutia a strach z opustenia. Nemusíme od nich odchádzať, len pustiť to vnútorné húževnaté držanie povrazov, ktorými ich držíme v rukách. Potom, keď nám deti vyletia z hniezda alebo od nás niekto blízky z akéhokoľvek dôvodu odíde, náš svet sa nezrúti, pretože dokážeme pevne stáť na vlastných nohách.

Ak neviete, odkiaľ začať, je možné začať upratovanie krok po kroku najprv so svojimi myšlienkami. Ako na to, si povieme nabudúce.

Zora Vypušťákoválife a business koučka, etikoterapeutka, mediátorka, autorka projektov ©PRIESTOR PRE ZMENU a ©ŠKOLA EMOČNEJ GRAMOTNOSTI

www.priestorprezmenu.sk

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať