Čas vianočný…
Vianoce sú časom sviatočným, tajomným, až mystickým. Kto môže, mal by si dovoliť spomaliť. Hovorí sa, že je to obdobie, ktoré otvára brány k iným dimenziám. Prírodné sily, ktoré pôsobia na zemi, majú vplyv na to, ako sa cítime, a opakujú sa pravidelne, nezávisle na móde, náboženstve, či spirituálnych trendoch. Zo starého roka vstupujeme do nového akousi bránou a v okamihu prechodu sa môžeme ohliadnuť za tým, čo sme prežili. Môžeme posilniť rodinné a priateľské zväzky, poďakovať sa za to, čo už bolo a súčasne sa s dôverou pozerať dopredu.
Na prelome rokov sú preto časté otázky:
- Čo nechávame za sebou a čo si berieme do nového roku?
- Čo nám budúci rok prinesie?
- Čo si môžeme už teraz naplánovať?
Naši predkovia radi skúmali znamenia a vyvodzovali z nich závery, ktoré im pomohli nahliadnuť do budúcnosti. Preto sa na toto obdobie môžeme pozrieť ako na mimoriadny čas, ktorý sa vždy významným spôsobom oslavoval.
Koniec roka preto nesie znaky :
- Prežitie tmy versus Zažínajúce sa svetlo.
- Nové myslenie, cítenie, konanie.
- Otváranie vstupnej brány k Novému úseku života.
- Žitie v čase neustálej Premeny.
Zimný slnovrat (dnes je to 22.december) je deň, v ktorom je najdlhšia noc v roku…
S tým prichádza možnosť symbolického prijatia tmy, ktorú prežívame v podobe náročných udalostí, chorôb a utrpenia počas predchádzajúceho roka. Je to aj prijatie našich tieňov – našej stránky duše, ktorú nazývame nevedomím a ktoré vo veľkej miere ovplyvňuje, kým sme práve teraz. Keď tmu tejto magickej noci prežijeme, môžeme sa pripraviť na ďalšie obdobie.
A čo robili počas Zimného slnovratu naši predkovia ?
– všetky miestnosti rituálne vydymili, čím zabezpečili pre svoje obydlia nielen fyzickú, ale najmä energetickú očistu,
– zapísali si, čoho by sa v novom roku mali zbaviť,
– rozhodli sa podniknúť cestu tam, kam ich ťahalo srdce a rozhodnutie si zapísali,
– tíško rozjímali v tme, oddávali sa modlitbe alebo kontemplácii,
– zapálili v noci svetlo, ktoré symbolizuje znovunarodenie prírody,
– kropili svoje príbytky vodou,
– podelili sa o chlieb a vodu s prírodou, so zvieratami a vtákmi,
– spievali a tancovali pri ohni,
– vianočný stromček ozdobili svojimi prianiami alebo ich umiestnili inde v príbytku,
– napísali si zoznam prianí na nový rok.
Ak v tom nachádzame určité posilnenie, aj v dnešnej dobe sa tým môžeme inšpirovať.
V tieto dni sa mnohí vracajú k svojim koreňom. Ďalší zas menia svoje pôsobiská, svojich priateľov, miesta, kde sa zdržiavali, nahrádzajú inými. Kruh sa na jednej strane uzatvára a inde sa otvára stále viac nových možností. Život je dynamický a premenlivý, je potrebné to rešpektovať. S vďačnosťou za všetko, čo prežili naši predkovia, za náš život sa môžeme stíšiť a s úctou si pripomenúť tých, čo sme poznali, aj generácie pred nimi, nami neznáme. Tým môžeme vyjadriť vďačnosť, že na tomto svete sme.
Dnes sa však potrebujeme naučiť ďalšiu zručnosť: schopnosť byť čo najviac v prítomnosti. Pretože všetko sa deje v prítomnosti, aj to, čo bolo, aj to, čo príde sa odohrá “tu a teraz“. Potrebujeme pochopiť, že minulosť aj budúcnosť, ak na ne nahliadame teraz, sú ilúziou a výplodom mysle – ako spomienka na to, čo bolo a predstava toho, čo bude.
Témy, ktoré sa nám v deň Zimného slnovratu otvárajú, sú:
- Oslobodiť sa od starých záležitostí,
- Zbaviť sa nepotrebného, čo znamená zbaviť sa závislostí hmotných, ako napr. na alkohole, fajčení, drogách, káve, prejedaní sa, ale tiež pripútanosti na druhom človeku,
- Zbaviť sa tiež vecí nehmotných, ako je lipnutie na láske, úcte, rešpekte, na predstave, že som „niekto“,
- Zbaviť sa toho, čo už fyzicky doma nepotrebujeme
- Pustiť negatívne emócie ako hnev, odpor, nenávisť, závisť, žiarlivosť, krivdu, strach … a vyjasniť si svoje vnútorné procesy,
- Prijať v sebe aj tmu a otvoriť sa pre ticho a nekonečný priestor,
- Otvoriť sa novému a nepoznanému, prijať nové impulzy,
- Rozpoznať, že môžeme prežívať radosť, úžas, oddanosť, mať novú orientácia na život.
V deň Zimného slnovratu, v uponáhľanom 21. storočí, si môžeme urobiť takúto sebareflexiu:
- Čo už pre ďalší život nepotrebujem?
- Ako by som sa mohol otvoriť novému, čo prichádza?
- Ako naplniť svoje vnútro energiou a silou?
- Aké poznanie som v poslednej dobe získal a čo nového by som mohol priniesť svetu?
- Aké nové hodnoty sa mi ohlasujú a som na ne citlivý?
-
december bol pre našich predkov vždy mimoriadny.
Rodiny boli spolu a ak to tak nemohlo byť, vždy na seba mysleli. V niektorých rodinách prestreli na stôl aj pre mŕtvych a neprítomných. Nachystali sa mimoriadne jedlá, dokonca ja pre zvieratá. Večer sa trávil v spoločnosti, ďakovaním na mieste, ktoré zodpovedalo kultúre a lokalite, kde rodina žila. V ďakovaní sa zvyčajne hlava rodiny ohliadla za starým rokom a reflexiou spomenula najdôležitejšie medzníky a udalosti. Poďakovalo sa za dary a za to, čo bolo počas uplynulého roka dobré a krásne, pretože nič sa nebralo automaticky.
Otázky, ktoré si môžeme položiť v tomto období:
- Čo dobré ma v uplynulom roku postretlo, za čo som vďačný?
- Ktoré zážitky boli zvlášť silné a ovplyvnili moje ďalšie konanie?
- Čo som sa o sebe naučil a dozvedel?
- Kto mi stál verne po boku ?
- Čo sa v mojom živote (zásadne) zmenilo?
- Čo som dokončil do úspešného konca a čo som začal?
- Čo zostalo nedokončené?
- Čo nechávam za sebou a čo si odnášam so sebou ako skúsenosť, poznanie, čokoľvek, čo ma obohatilo?
Aj keď na prelome rokov zvykneme bilancovať a rozmýšľame, čo nás tento rok naučil, čo nám dal, čo nám vzal, nech boli naše skúsenosti akokoľvek bolestné, ukázali nám cestu, ako dospieť k novým, aj zásadným zmenám.
Preto neľutujme, čo sa počas posledného roka udialo. Nevyčítajme si, čo sme urobili, čo sme neurobili, čo sme mohli urobiť lepšie alebo inak. Na mieste je vďačnosť. Pretože všetko, čo sa nám udialo, má svoj význam a posúva nás vpred.
Nový rok znamená niečo nové. Dajme si predsavzatie stať sa novými. Našou vnútornou zmenou sa pred nami otvárajú veľké možnosti.
Želám všetkým krásny sviatočný čas, láskyplný nový rok plný dôvery a nových impulzov na vašej ceste.
Zora Vypušťáková – life a business koučka, etikoterapeutka, mediátorka, autorka projektov ©PRIESTOR PRE ZMENU a ©ŠKOLA EMOČNEJ GRAMOTNOSTI A VEDOMEJ KOMUNIKÁCIE