Po 50ke vám vzdelanie môže byť pri získaní práce na prekážku

Možno veľmi provokačný titulok. Možno sa na mňa zosype spŕška výčitiek. Že nedá sa hádzať všetko/všetkých do jedného vreca. Univerzálne. ALE. Čím viac sa pohybujem v problematike 40plus, kam patria aj ľudia po 50ke, tým viac sa cítim nahnevaná.

Včera ma kontaktoval Miloš. Napísal mi na základe rozhlasovej reportáže, ktorú pripravila RTVS a ja som sa v nej vyjadrovala. Z mailu bolo cítiť všetko. Rozhorčenie. Beznádej. Pocit zbytočnosti. Depresia. Miloš bol vysokoškolský učiteľ. 13 mesiacov si nevie nájsť adekvátnu prácu. Už sa dokonca hlásil aj za rušňovodiča. Na odpoveď Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. len čaká.

Miloš mi poslal mail, ktorý pred časom poslal do jednej z firiem, kde ho odmietli. Názov firmy a personalistky sme zmenili. Ale chceme ho zverejniť. S Milošovym súhlasom, samozrejme.

Pani Nováková,

predstavte si, hypoteticky, že máte pomaly 58 rokov a už 13 mesiacov si márne hľadáte prácu štandardným spôsobom, t.j. asi tak, ako som reagoval na ponuku vašej inštitúcie (učiteľ pre kontinuálne vzdelávanie).

Nedarí sa Vám, ste z toho  frustrovaná a nevidíte svetlo na konci tunela. Čo robiť?

Obesiť sa (to radšej nie) alebo hľadať, hľadať a znova hľadať.

Ale dokedy, keď je ohrozená Vaša finančná bezpečnosť a pracovný úrad je len štatistom, ktorý Vás už eviduje pod nálepkou  DEN (dlhodobo nezamestnaný občan)?

Ocitol som sa v rozpoložení, ktoré som doposiaľ v živote nepoznal. Situácia je zlá, skôr by som povedal veľmi zlá, až tragická. Táto gubernia, tak trochu podarená, ma už nepotrebuje a pritom mám skúsenosti z akademického prostredia. Na univerzitách som pôsobil takmer 26 rokov. Chcem pracovať, ale nemám v konkurenčnom prostredí šancu, aby som mohol pracovať.

Ďakujem Vám za Vaše prianie, v ktorom mi želáte veľa pracovných a osobných úspechov.

S úctou a pozdravom, M. Bačík, Šalková

• – –

Aj toto je reálny príbeh človeka, ktorý žije v našej spoločnosti. Miloša osobne nepoznám, ale ak si tieto riadky číta personalista, ktorý by si vedel predstaviť spoluprácu s Milošom, budem rada, ak sa s ním spojí. Verím, že Milošove vzdelanie a prax snáď nemôžu byť na prekážku. Je ochotný učiť sa nové veci. A stať sa napríklad aj rušňovodičom.

Pocity nepotrebnosti v pracovnej oblasti nesú muži oveľa ťažšie ako ženy. Muži majú od prírody, aj spoločnosťou prisúdenú rolu toho, čo má zabezpečiť rodinu. Aj preto si vážim, že sú medzi nimi takí, ktorí chcú, a sú otvorení rozprávať. Deliť sa.

Pevne dúfam, že náš projekt STÁŽISTA po 40ke bude prvým vykročením za zmenou v oblasti zamestnávania ľudí. Už som niekde písala, že skúsenosti nie sú mäso ani mlieko. Nepokazia sa. Vek je len číslo? Ak áno, posuňme ten slogan z kozmetického priemyslu do reálneho života.

Budem rada, ak sa spoločnosť a aj firmy začnú pozerať na potenciálnych zamestnancov cez ich schopnosti. A skúsenosti. A chuť učiť sa. Diskriminácia z titulu veku je hanebná. Rovnako tak, ako diskriminácia mám, ktoré majú malé deti a končia rodičovskú dovolenku. Skúsme si predstaviť, že sme v ich koži.

Máte? Predstavujete si? Aké to je?

Spracovala: Martina Valachová

Foto: archív Miloš Bačík