Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Aj keď väčšina ľudí Vianoce miluje, niektorí ľudia prežívajú traumu v čase Vianoc.
Mnohí z nás majú traumy z rôznych období života. Keď sa povie slovo trauma, často si predstavíme dramatickú vec, ktorá má potom vplyv aj na ďalší život. Traumou môže byť i drobný zážitok z detstva. Alebo z nejakej situácie v dospelosti. Taká „obyčajná“ príhoda. Môže ísť o „drobnosť“. Ale trauma z Vianoc? Nuž, väčšina z nás ich má rada, ale niektorí ľudia prežívajú traumu v čase Vianoc. Prinášame ďalší príbeh, ktorý pripravila a spracovala psychologička Zuzana Gažová, aby poukázala na to, čo všetko nám môže spôsobiť trauma. Tentokrát trauma z rozprávania po anglicky.
Zuzana Gažová je jediná psychologička na Slovensku, ktorá je certifikovaná na prácu s traumou metódou TIR. Metódu TIR – „Traumatic Incident Reduction“, čo v preklade znamená „redukcia dosahu traumatickej udalosti“ vám chce priblížiť v sérii článkov, v ktorých opíše príbehy z praxe a skúsenosti jej klientov*.
Príbeh Majky a Petra – trauma z Vianoc
Majka odmalička milovala Vianoce. Všetky tie prípravy, úžasné svetielka, adventné vence a darčeky zabalené v šuchotavých papieroch. Pred Vianocami mali v rodine viacero milých zvykov. Kapry mal na starosti otec. Pri hľadaní tých najlepších vždy obehal celé mesto. Mama mala na starosti pečenie koláčikov a varenie štedrovečerného menu. Kapustnica, príprava šalátu a vysmážanie kapra boli jej doménou. Majka a jej sestra Dáška mohli robiť len pomocné práce.
S pečením vianočných koláčikov to bolo iné.
Majkina mama a jej kamarátky zo strednej školy mali krásny zvyk. Pár dní pred Vianocami sa stretli u niektorej z nich a piekli spolu. Bol to výborný relax a psychohygiena, kedy sa porozprávali o tom, čo sa im stalo za ostatný rok. Povedali si o všetkom dobrom aj zlom, o svojich mužoch, deťoch alebo kolegoch v práci. Ako ich deti rástli, postupne zapájali do pečenia aj tie. Vždy sa napieklo aj 10 druhov koláčikov, miesilo sa, kyslo, formovalo a zdobilo sa. Nakoniec sa všetky výtvory, niekedy dokonalé, niekedy menej dokonalé, rozdelili a každá rodina si odnášala domov škatule plné dobrôt.
Majka so sestrou mali na starosti vianočnú výzdobu bytu.
Povyťahovali všetky voňavé sviečky, nastrihali čečinu v záhrade a skontrolovali, či všetky svetielka svietia. Posledný deň pred Vianocami ozdobili stromček a krásne nadekorovali slávnostný stôl. Ale nebolo to v ich rodine len o zdobení a darčekoch. Tá atmosféra príprav a celých Vianoc bola pre rodinu zo všetkého najdôležitejšia. Pocit lásky a spolupatričnosti sa ničomu nevyrovná.
Keď sa Majka vydala, tešila sa na prvé spoločné Vianoce, ktoré bude mať so svojím manželom Peťom.
Do novej domácnosti bolo toho treba veľa nakúpiť. Nové ozdoby aj svetielka. Zisťovala, čo pekné v obchodoch majú, inšpirovala sa kamarátkami, listovala v katalógoch a surfovala po internete. Keď niečo zaujímavé zbadala, radila sa s Peťom, či by sa niečo také páčilo aj jemu. On vždy povedal, že je to pekné, a keď to chce, nech to kúpi. Neočakávala od neho, že bude iniciatívny a sám niečo zoženie, ale trochu ju mrzelo, že málo oceňoval jej snahu o vyzdobenie bytu.
Rozhodla sa, že sama vlastnoručne urobí vianočný venček a tešila sa, ako sa bude mužovi páčiť.
Prišiel z roboty, a keď ho zbadal, začal vykrikovať, že on toho má už plné zuby, všade sa povaľujú všelijaké „blbosti“ a nemá si ani kam položiť tanier, aby sa v pokoji najedol. Veľmi sa pohádali a čaro Vianoc bolo preč.
Počas nasledujúceho roka sa zabudlo na to, čo sa stalo, ale ďalšie Vianoce sa to zopakovalo.
Majka pochopila, že Peťo ich, jednoducho, nemá rád. Keď sa snažila zistiť, prečo je to tak, nedalo sa s ním na túto tému vôbec rozprávať. Vyhľadala ma a rozprávala mi o tom, že je starostlivý manžel aj otec, dá sa na neho vo všetkom spoľahnúť, ale ona, jednoducho, potrebuje k svojmu pocitu šťastia aj šťastné Vianoce.
Peťo bol ochotný sa so mnou stretnúť, lebo Majku miloval a tiež ho mrzeli hádky, ktoré kvôli sviatkom mali.
Rozprával mi o Vianociach v ich rodine. Boli také bežne všedné ako iné dni v roku. Mali aj malý umelý stromček, aj kapustnicu, aj rybie filé a nikdy nechápal, ako môže niekto robiť taký rozruch pre jeden deň v roku. Navyše, jeho mama pila alkohol. Nie pravidelne, ale vždy sa opila v najnevhodnejšom čase. Keď mala prísť na návštevu rodina, keď išli na dovolenku a mali sa baliť, aby nezmeškali lietadlo, alebo keď si našla nové zamestnanie a hneď oň aj prišla, lebo bola v práci opitá.
Kládla som mu otázky a zrazu sa odmlčal.
Vynorila sa mu spomienka na jedny Vianoce, kedy mama ešte odišla z domu kúpiť nejakú maličkosť, na ktorú zabudla. Povedala, že sa hneď vráti, ale dlho jej nebolo. Vtedy prvýkrát videl svojho otca naozaj bezradného. Mama sa vrátila domov asi o šiestej večer a bola na mol opitá. Už od dverí vykrikovala nadávky, ktoré sa nedajú ani zopakovať. Peťo si spomenul, ako si s bratom kľakli na kolená a napriek tomu, že neboli veriaci, prosili Ježiška, aby sa už Vianoce konečne skončili.
Keď dorozprával svoj príbeh, oči nám zvlhli obom.
Uvedomil si, že táto príhoda ovplyvnila jeho vzťah k Vianociam a tiež si uvedomil, že Majka za to, čo sa stalo vtedy, nemôže. Teraz má vlastnú rodinu, ženu, deti a má chuť zažiť iné Vianoce, ako boli tie v jeho detstve. Verím, že vďaka jeho odhodlaniu a našej spoločnej práci na sedeniach ich čoskoro zažije.
Mgr. Zuzana Gažová, psychologička – Viac informácií a možnosť konzultácie TU
*Uverejnené so súhlasom klienta
Predošlé diely nájdete tu:
Korektúry: Katarína Málková
