Každá žena si musí muža, o ktorom sníva, „zaslúžiť“. Je to ťažké a súčasne jednoduché…

Ako liečiť svoje vzťahy pomocou etikoterapie? 

Etikoterapia je autognostická metóda spoznávania seba samého prostredníctvom emócií a kauzality, ktorá sa nám v živote deje. Pretože, ako myslíme a cítime, taký život potom máme. Aj mne vstúpila etikoterapia do života v momente, keď som zaregistrovala, že v práci mi vstupuje do života opakovane jeden typ človeka: hádzal mi „polená“ pod nohy. Po nejakom čase som si až uvedomila, že tí ľudia sú rôzni. Nadriadení, podriadení, kolega na rovnakej úrovni, muž aj žena.

Čo mali spoločné bolo to, čo som cítila ja. A to rozpoznanie bolo zásadné, aj keď v tom momente bolestivé. Pretože spolu s tým prišlo uvedomenie, že všetky pocity a emócie si v našom tele spôsobujeme my sami a preto sme plne zodpovední za to, ako sa máme. Tí ľudia a tie situácie totiž iba sú a je na nás, ako na ne zareagujeme. Tak sa začal môj záujem o etikoterapiu, ktorou som začala meniť svoj život.

Etikoterapia sa na Slovensku študuje štyri roky.

Už počas štúdia mi prišlo prirodzené, ako koučke a mediátorke, absolvovať tieto princípy do každodenného života u seba, mojej rodiny a tiež u mojich klientov.

V rámci etikoterapie mi dnes do života prichádzajú rôzne ženy: mladé a slobodné, niektoré staršie a poznačené životom, mnohé z nich ubolené, choré či vážne zranené. Vedieme spolu ROZHOVORY, niekedy KOUČOVACIE, inokedy PORADENSKÉ a niekedy len priateľské. Keď je to nevyhnutné, skĺzneme do ETIKOTERAPIE.

V tom všetkom som objavila svoj potenciál.

Prvá skupina, ktoré prichádzajú liečiť svoje vzťahy pozostáva zo žien, ktoré sú nezávislé a spokojné aj bez partnera 

Život je pre nich zdanlivo gombička. Tieto ženy prezentujú, že si radi vo svojej samote. Zdanlivo sa rozhodli viesť nezávislý život, no v skutočnosti u mnohých prevláda strach spoliehať sa na mužskú podporu. Aj keď začnú prechodne s mužom žiť, nedôverujú mu, neodovzdajú sa SRDCOM.

Druhé ženy sú večne hľadajúce, ale majú niečo spoločné so skupinou prvých žien – tiež sú bez muža po svojom boku.

Tieto ženy berú svoju samotu ako krivdu osudu, cítia sa vnútorne nenaplnené a osamelo. Hľadajú to, čo im k šťastiu chýba zvonku, a preto to často dlhé roky nenachádzajú.

A potom je tu ešte tretia skupina žien

Sú na mužovi závislé, dobre to vedia a cítia, že ich vzťah nie je to „pravé orechové“.

Či sa žena odovzdá srdcom, nie je len záležitosť samotnej ženy.

Pritiahla si totiž do života muža, ktorý je dobrý otec, slušný partner, ale zriedkavo ju jej MUŽ UCHVÁTI tak, že by z neho išla DO KOLIEN. Je to skvelý a dobrý človek, ale nie VEĽKÝ MUŽ, pretože nerozpoznáva zmysel svojho života. A tak žena robí, čo môže. Potichu drží to dekórum „lásky“, ale v skutočnosti ide o prežívanie po boku muža, ktorý len ticho podporuje ženu v tom, čo ju napĺňa. Napriek tomu táto žena vie, či možno len tuší, že existuje NIEČO VIAC. Existuje muž, ktorý dokáže otvoriť ženu svojim dobývaním, svojím vytrvalým vedením a súčasne poskytnutím BEZPEČNÉHO PRIESTORU. Nezľakne sa ženinho odmietnutia, vzdoru, ani jej hereckých výkonov. Dokáže ustáť akékoľvek cunami a zadrží jej rozbúrené vody pevnými ramenami vo svojom prístave.

Každá žena si však musí muža, o ktorom sníva, „zaslúžiť“, pretože raz to už tak na svete chodí, že jeden s druhým sa priťahujú.

Ak žena „prácou“ na sebe dokáže CTIŤ hĺbku mužovho vedomia, INŠPIRUJE muža, ktorý uctieva túto ženu ako svoju BOHYŇU. V jeho očiach je ženou hodnou zbožňovania a od tej potom neodchádza.

Aj o tomto sú moje rozhovory so ženami v poslednej dobe. Pretože aj keď má niektorá žena pocit, že sa nevie presadiť v práci medzi kolegyňami alebo nemá pochopenie svojej matky, prípadne jej zasa nedal odmenu ten odporný šéf, pre niečo sa jej to deje a toto je SKUTOČNÝ ŽIVOT.

Je to ťažké a súčasne jednoduché.

Ak si chce totiž človek pritiahnuť svoju lásku či spriaznenú dušu, treba druhému venovať ABSOLÚTNU PRÍTOMNOSŤ a súčasne DÔVERU. A krásne na tom je, že každý sa na tom učí odovzdať sa životu a prijímať ho s dôverou taký, aký je. U žien s mužom či bez muža.

Vždy je to v prvom rade o prijatí seba samej, o budovaní jej sebahodnoty a sebadôvery. A je to o prekonaní starých vzorcov, napríklad že ak sa žena naplno odovzdá mužovi, tak utrpí zranenie. Alebo taký vzorec, že bezpečie ženy spočíva v kariére, kreditke alebo veľkosti domu jej muža. Nie je to výlučne o tom, aj keď materiálne zázemie je iste príjemné. Je to o spojení dvoch sŕdc na tej najhlbšej úrovni.

Niekedy stačí len naťuknutie a ide to samo. Otvorí sa trinásta komnata, povyskakujú dlho potláčané vzorce a žena či muž pochopia, že vykonanie životnej zmeny je iba v ich rukách. Baví ma to a cítim, že som pri tých rozhovoroch šťastná. Je to poslanie, za ktorého rozpoznanie som vďačná. Je to dar, s ktorým možno ďalej pracovať a spoznať tak cez iných ľudí, cez svojich klientov, priateľov a známych, ešte viac SAMU SEBA.

Ďakujem, že UŽ MÔŽEM.

Zora Vypušťáková – life a business koučka, etikoterapeutka, mediátorka, autorka projektov ©PRIESTOR PRE ZMENU a ©ŠKOLA EMOČNEJ GRAMOTNOSTI A VEDOMEJ KOMUNIKÁCIE

www.priestor.plus