ŠIKOVNÉ DEBÍLČA – je výhodou byť introvert vo svete extrovertov?
Nedávno som si jeden text „napísala“ v hlave pri upratovaní. Ten dnešný vznikol pri žehlení. S obavami si začínam trochu pripúšťať, že tie domáce práce nie sú nenávidenou stratou času.
Pri žehlení som si spomenula na jednu moju známu, ktorá pri stavbe svojho nového domu mala požiadavku na malú samostatnú miestnosť, kde bude žehliť. Malá miestnosť, len ona, štyri steny, žehliaca doska, žehlička a kopec prádla. Nič viac.
Nechápavo som sa jej opýtala: „To budeš len tak stáť a čumieť do steny?“
„Bude to moja miestnosť, kde budem v kľude a v tichu, chápeš? Ukľudňuje ma to. Dobijem si baterky. A hlavne som tam sama, tam nechodia návštevy, nik tam neprepína telku, netelefonuje, nepúšťa si videá a nedáva zákerné otázky.“
Pochopila som. Taká relaxačná žehliareň, kde okrem prádla sa vyžehlia aj pokrčené kusy jej duše i tela. A všetko bude rovné, hladké, čisté, skrátka ako nové. Nabité nie len statickou energiou.
Niekto potrebuje neustálu aktivitu, interakciu a impulzy zvonku a niekto sa zase potrebuje osamote zakukliť pod deku so šálkou čaju a dobrou knihou v ruke.
Niekto si dobíja baterky na párty, na koncerte, na spoločenských večierkoch a plesoch. Alebo na pracovných stretnutiach, pri cestovaní po celom svete. Niekto v úzkom kruhu priateľov v kaviarni. A niekto potrebuje byť len tak sám so sebou niekde v ústraní.
Nedávno, na stretnutí rozvojového programu, ktorého som bola súčasťou, jedna moja súkmeňovkyňa povedala krásnu a zaujímavú vec o ďalšom členovi našej skupiny:
„Na začiatku som si o ňom myslela, že je taký tichý a hanblivý, ale keď som sa s ním viackrát rozprávala, zistila som, že je úžasný, sebavedomý, sčítaný a dá sa s ním dobre porozprávať. Veľmi mi pomohol.“
Toto mi pripomenulo mňa samú. Už v detstve mi stále všetci hovorili: „Ty si taká tichučká.“ Keď som šla do školy, mama sa bála, ako to tam budem zvládať.
Tento opar „nežiadúcej inakosti“ sa vznášal okolo mňa dlhé roky a ešte viac ma presviedčal o tom, že som skrátka nanič. Že ja, introvert, som a budem v tomto extrovertnom svete stratená.
Chcela som byť iná…
Byť taká ako tie dievčatá, ktoré vyhrávali Hviezdoslavov Kubín. Taká, ako tí, čo sedia v prvých radách a zapájajú sa do diskusie. Ako tí, ktorí nemajú problém strhnúť na seba celú pozornosť a všetci sa chcú s nimi kamarátiť.
„Musíš byť priebojná!“ „Priebojná“, to bolo to slovo, ktoré som počúvala z každej strany a dostalo sa na piedestál mojich želaní a snov, ale zároveň ma desilo. Hnevala som sa na seba, že taká nie som.
Až kým som nepochopila, že byť introvert nie je žiadny handicap. Dala som si sama pre seba povolenie byť taká, aká som. A život sa stal ľahším.
„Nepodceňujte ma, pretože som tichá. Viem toho viac, než poviem, premýšľam viac ako hovorím a všetko pozorujem viac, ako si myslíte.“ Michaela Chung
Introverti pôsobia na prvý pohľad možno ako tichí, hanbliví, plachí a neistí, akoby sa báli ľudí. Ale nie je to tak. Sú to sebaistí ľudia a introvertnosť neznamená plachosť a nedostatok sebadôvery. Potrebujú len občas kľud a pokoj samoty, aby nabrali stratenú energiu.
A že sú ticho? Áno, sú. Ale nie preto, že nemajú, alebo nevedia, čo povedať. Introverti totiž uprednostňujú hlbšie rozhovory ako tzv. „small talk“.
„Vysvetlime si jednu vec. Dôvod, pre ktorý introverti neznášajú small talk nie je ten, že nemajú radi ľudí. Neznášajú len bariéru, ktorú small talk medzi ľuďmi vytvára.“ Laurie Helgoe
Keď ste introvert, často dostávate nálepku mlčanlivosti, hanblivosti, čudáctva a veľakrát aj neschopnosti. Ale málokto vidí, že máte v sebe oveľa viac, ako je vidieť na prvý pohľad.
Dnešný svet praje extroverzii. Ideálnym zamestnancom je vždy akčný, energický, dynamický, nahlas hovoriaci a vždy sebaistý extrovert. Vlastne vzniká mylný dojem, že extrovert je schopnejší ako introvert. Našťastie už mnohé firmy pochopili, že žiadny typ osobnosti nie je nadradený. Každý je prínosom, keď mu poskytnete správny priestor a podmienky. Najefektívnejšie tímy sú zložené spoločne z extrovertov a introvertov, ktorí sa vedia krásne dopĺňať.
Verejnú mienku často ovládajú tí, ktorí vedia kričať a presadzovať svoje názory. Málokto vníma názory tých „tichších“ velikánov svojej doby, ktorí sú, ale, pre spoločnosť veľmi potrební.
Ako má introvert prežiť v extrovertnom svete? Je výhodou byť introvert vo svete extrovertov?
Samotný život vás postupne zbaví tej detskej plachosti a ak máte okolo seba ľudí, s ktorými sa cítite dobre a ktorí vidia to, čo máte vo vašom vnútri, tak aj z introverta sa stane „introextrovert“.
Ja som našťastie vždy mala okolo seba takýchto ľudí. Ľudí, ktorí ma povzbudzovali a tým správnym spôsobom motivovali nebáť sa dať von to, čo je skryté pod povrchom.
Už na strednej škole som dokázala bezbolestne viac vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Pamätám si, ako ma na stužkovej môj triedny profesor predstavoval svojej manželke: „Toto je naša herečka, scenáristka a režisérka“. Najväčšie a zároveň najoriginálnejšie ocenenie som dostala od mamy mojej spolužiačky, ktorá o mne povedala: „To je také šikovné debílča“. Myslené v dobrom.
Lebo „Pri správnom osvetlení môže zažiariť každý.“ Susan Cain
Som vďačná, že som mala, a stále mám, tých správnych „osvetľovačov“.
Ale netreba sa snažiť zmeniť nasilu.
Introvercia nie je životný štýl, ale je to súčasť vašej osobnosti. Nikdy sa celkom nestratí. A nie je to ani žiadúce. Nemusíte konvertovať na extroverta, aby ste prežili.
Podstatné je akceptovať túto stránku vašej osobnosti a využiť ju. Pretože spolu s ňou ste dostali do vienka aj veľa skvelých vlastností.
„Viete, čo je calzone? Introvertná pizza. Kiežby všetci moji priatelia boli takí chutní.“ Jarod Kintz
Naučte sa žiť vo vlastnej koži a môžete byť tým, kým chcete byť. Hoci aj hercom, manažérom, podnikateľom, skrátka tým „šikovným debílčaťom“. Nie preto, že chcete byť iní, extrovertní, ale preto, že vás to napĺňa.
No a nezabúdajte, že kedykoľvek, bez výčitiek a pocitu viny, treba zájsť do tej vašej „žehliarne“ a dobiť si baterky.