fbpx

Žijeme v dobe, kde sa fyzická krása chápe ako meradlo hodnoty človeka. A ešte to asi chvíľu potrvá

Som spokojná päťka

Nedávno sme s kamarátom v online debate narazili na tému fyzickej príťažlivosti. Poznáte to, kto je koho typ, komu sa čo páči, alebo nie.

„Na rebríčku od 1 po 10 si taká 5ka,“ povedal. Ja som sa zasmiala.

Nie žeby som sa pýtala na takéto číselné hodnotenie, aj keď ma nepochybne zaujímalo či sa mu páčim a či som jeho typ.

Našťastie som už veľká a dávno viem, že snažiť sa zapáčiť všetkým je naháňanie si vlastného chvosta a hnať sa za dokonalým zovňajškom akurát spôsobuje zbytočné zranenia. Ale predsa len… Zarazilo ma to. Keby som bola nežný, precitlivelý typ, koľko času by som potrebovala na rozdýchanie takéhoto hodnotenia? Koľko sebavedomia musí človek mať, aby pridelil inému človeku číslo z číselnej stupnice?

Nechápte ma zle. Je úplne v poriadku, ak sa mi Jano od vedľa nepáči a ja sa nepáčim Ferovi.  

Na čom však záleží je to, ako si to povieme. A či vôbec. Keďže sa pohybujem ako single človek na online zoznamkách, bežne sa mi stáva, že ma oslovujú aj  muži, ktorí nie sú môj typ.  Slušne im odpovedám na správy, pretože odmlčať sa po tom, ako vidím niekoho foto  považujem za vrcholne necitlivé a plytké. Nebudem sa tváriť že na fyzične nezáleží, záleží na ňom veľmi. Bez chémie nefunguje nič, ani kamarátstva a už vôbec nie bližšie, intímne vzťahy.

Ale záleží aj na tom, aký pocit zanechám v tom človeku. Či mu môj komentár nespôsobí čo ja viem… smútok na duši, nedotkne sa ho.

Alebo inak.

Mám kamarátku, ktorej dcéra vrcholovo športuje. Má nádhernú postavu, ešte vo vývoji, ale už teraz je vidno črtajúce sa ženské krivky. Od trénera často počúva ako by si mala „dávať pozor“, aby mala „ľahší krok“. Rozmýšľam nad tým, čo si to 12ročné dievča z toho odnesie. Anorexiu, nedostatok sebavedomia, celoživotné komplexy? Už teraz by mala na svojom tele niečo meniť, dostáva správu že „nie je všetko tak, ako má byť“.

Poznám dospelú ženu, ktorej exfrajer pri jednej z rozchodových hádok vykričal, že má krivé nohy.

Odvtedy chodí aj v lete v dlhých nohaviciach, prestala chodiť k vode a už nechce žiadneho frajera. Pretože keď bude mať frajera, bude s ním žiť a on uvidí aké nohy skrýva pod nohavicami. Absurdné? Áno. Ale aj toto dokáže ovplyvniť sebavedomie.

Pýtala som sa mojich známych, či sa ich negatívne hodnotenie ich vzhľadu dotkne, alebo im je to ľahostajné. Veľmi ma potešilo, že mnoho ľudí povedalo, že im na tom vôbec nezáleží. Bolo však veľa tých – a najmä žien – ktoré úprimne priznali, že ich to zraňuje. My dievčatká už od detstva  máme byť tie pekné, milé a dobré. Hm. A prečo vlastne? Nejde  vôbec o to, kto a ako hodnotí našu vizáž. Ide o to, čo toto pečiatkovanie s nami urobí a čo si z toho odnesieme.

Prečo nám tak záleží na názore iného človeka a ako sme sa sem dostali?

Dostal nás sem ( aj) všadestriehnuci ideál ženskej krásy, vnímanie toho, čo je väčšinovo považované za ideál. A ľudia, ktorí majú sebavedomie vyššie než Eiffelovka a nedostatok empatie. Prestali sme vnímať samé seba vlastnou optikou a vidíme sa očami iných,  porovnávame sa so ženami na bilboardoch a v reklamách, snažíme sa natlačiť do neprirodzených škatuliek, ktoré vytvoril dnešný svet. Je smutné, že je pre nás dôležitejšie či sa páčime okoliu, než či sa páčime samé sebe.

Na tejto príhode ma ale najviac zaujalo, koľko času a energie som jej venovala ja sama.

Rozmýšľala som nad tým, čo ma na tých slovách tak irituje a či som vzťahovačná, čím sa cítim dotknutá. Či bola zranená moja ženská ješitnosť, alebo čo to vlastne cítim.

Rozmýšľala som nad tým, akú nálepku by som dostala pred troma rokmi, keď som bola o 30 kíl ťažšia a moje sebavedomie bolo krehké ako polomŕtve vtáčatko vypadnuté z hniezda. Čo by som cítila vtedy, keď mi vôbec nebolo dobre? Koľko ľudí má pokrivené sebavedomie a boja sa kontaktu s ľuďmi práve kvôli takémuto hodnoteniu?

Zorientovať sa vo vlastných pocitoch mi  pomohla až online diskusia v uzavretej skupine, kde mladý diskutér trafil klinček presne po hlavičke. Napísal: nikto z nás nechce byť priemer. Ak sa rozhodneme že budeme, bude to naše rozhodnutie a vtedy je to úplne v poriadku.

A viete čo? Vo svete povrchných hodnotení na základe fyzických predpokladov budem teda spokojnou päťkou, solídnym priemerom.

Už  sa dnes neženiem za ideálom spoločensky prijateľnej príťažlivosti, dnes viem, že ak nie som niekoho typ, neznamená to vôbec nič. Bolo by narcistické predpokladať, že sa budeme páčiť každému človeku. Mne záleží  aj na iných veciach. A v tých sa celkom odvážne hodnotím vyšším číslom. Som napríklad empatická k ľuďom a nikdy by mi nenapadlo necitlivo hodnotiť ich vizáž. Ale neprimerané ego? To ohodnotím kedykoľvek. S tým sa totiž dá pracovať.

Žijeme vo svete, kde sa fyzická krása chápe ako meradlo hodnoty človeka  a ešte to zrejme chvíľu potrvá.

Počkám si na ten deň, kým bude opäť dôležité to, ako sa ľudia chovajú jeden k druhému.

Keď budú k sebe milí, pozorní, nezraňujúci a láskaví.

A takí ľudia sú moja desiatka.

Nora Remiarová

Autorka je redaktorka a blogerka

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová