fbpx

Keby Eva vedela, kam to ľudia dotiahnu, tak by s jablkom a Adamom nezhrešila. A z hada by vyrobila topánky.

Ako si správne nastaviť stravuXXL svet alebo ako si správne nastaviť stravu

„Ešte som chcela kúpiť jabĺčka, ale dnes tu nejako nič nemajú,“ začula som za sebou v jednom supermarkete. Stála som oproti regálom s ovocím. Narátala som desať rôznych druhov jabĺk. Kyslé, stredne sladké, veľmi sladké, všetky odtiene červenej, všetky odtiene zelenej, 10 rôznych odrôd.

„Ak túžite po špeciálnom, jedinečnom, najsamkrajšom a najsamlepšom jablku, tak to už zjedli Eva s Adamom v raji,“ povedala som tej pani s naloženým malým „veľkým“ dievčatkom v košíku.

„Prosím?“ nechápavo sa opýtala tá žena, ktorá by za čias Rubensa určite stála modelom na jeho Tri grácie a myslím, že by hravo vystačila za všetky tri.

„Ja len, že tu máte asi desať rôznych druhov jabĺk všetkých farieb a chutí v rôznych cenových kategóriách.“

„Ja hľadám BIO jablká,“ vysvetlila mi a odišla.

„BIOMATKU“ som opäť zahliadla pri pečive.

Tam už po jej zhánke po biopotrave nebolo ani stopy. Táto „BIO ŽENA“ nakladala bábovku, šišky, dvadsať rožkov, croissanty a čosi mastné obliate niečím bielym. Dievčatko v košíku, za ktoré by sa Rubens tiež nemusel hanbiť, prerastajúce váhovou kategóriou tú vekovú minimálne o desať rokov, držalo v jednej ruke niečo ružové posiate tyrkysovými guličkami a v druhej niečo tyrkysové posiate ružovými paličkami. Určite to bolo upečené BIO pekárom z BIO múky, BIO vajec, BIO masla v pekárni na BIO plyn.

A potom sa kôš zapĺňal párkami, klobásami, salámami, majonézovými šalátmi XXL, tyčinkami, chipsami rôzneho druhu, hranolkami, XXL zmrzlinami a veľkými umelohmotnými nádobami s cukríkmi všetkých farieb.

Vo finále, pri pokladni, sa ako posledné na páse pomaly posúvali dve balenia Coca-Coly a Fanty.

Dievčatko v košíku práve dojedlo ružovo-modré delikatesy a s chuťou ich zapíjalo lepkavým žltým nápojom.

Keby Eva vedela, kam to jej potomkovia dotiahnu, tak by veru nezhrešila ani s jablkom a ani s Adamom. A z hada by si vyrobila topánky.

‚Jedno je isté. U „Rubensovcov“ dnes BIO večeru mať nebudú,‘ pomyslela som si a zakývala som malému veľkému dievčatku.

Po ceste z obchodu som sa ešte zastavila v knižnici. Pri východe z kultúrneho domu ma vtlačil naspäť dav školákov natešených na filmové predstavenie. A keďže deti sa nekontrolovane valili cez úzke dvere, nezostávalo mi nič iné, len čakať, kedy sa tá masa troch až štyroch tried prehrmí. Ticho som sledovala týchto 9 až 10-ročných školákov a videla som defilé huriek, klobás, bravčových bôčikov, slaniniek a lekvárových buchtičiek. Keby ten dav nebol sem-tam prešpikovaný tenkými rezancami, myslela by som si, že na filmové predstavenie prišli zverenci z centra pre deti s nadváhou.

„To sa mi snáď zdá,“ zamrmlala som si a pozrela sa na pani vrátničku, či aj ona vidí, to, čo ja. Nevidela. Bola príliš zaujatá svojou obrovskou bagetou, z ktorej jej majonéza kvapkala rovno do XXL dekoltu.

‚Pán Rubens, dnes by ste si veru zamaľovali,‘ pomyslela som si a rýchlo odkráčala z tohto XXL sveta.

Od chvíle, odkedy sa človek narodí, musí jesť.

Človek prírodný je, keď je hladný. Človek civilizovaný je, keď mu chutí. A keď má jedla dostatok, tak mu chutí často. Lenže, ako si správne nastaviť stravu?

„A že vy to snesete tak tlustě namazaný?“ opýtala sa Libuška Šafránková prerastenej staršej pani s chlebom, kopcovito natretým niečím extra mastným, vo filme Obecná škola.

„To víte, za války jsme nemohli, teď můžem.“

Teraz môžeme. Lebo máme. A doprajeme si. A doprajeme aj deťom. Veď, keď im tak chutí.

Odkedy musím, zo zdravotných dôvodov, dodržiavať mega prísnu špeciálnu diétu, uvedomila som si, akú kľúčovú úlohu jedlo zohráva v živote človeka. Nielen, že bez jedla by sme nefungovali, ale jedlo je aj veľkým sociálnym stmeľovačom, katalyzátorom dobrej nálady, témou na rozhovor, programom na zvýšenie sledovanosti médií, zážitkovým darčekom a vie byť obrovskou motiváciou. Jedlo je tu s nami niekoľkokrát denne.

A potom tu máme narodeniny, krstiny, svadby, návštevy, obedy u rodičov, u svokrovcov, u starých rodičov, Vianoce, vianočné večierky, párty, Veľkú noc, pohreby a iné životné udalosti. Všade hrá jedlo jednu z najdôležitejších úloh. A čím je ho viac, tým lepšie.

Kedysi dávno som čítala o malej dedinke v Tibete. V tejto dedinke sa ľudia bežne dožívali viac ako 100 rokov v pevnom zdraví.

Nikdy netrpeli žiadnymi chorobami. Až kým na ich malú dedinku nenatrafili záhadní cudzinci s „civilizovanej“ krajiny a doniesli so sebou potraviny v konzervách, Coca-Colu, sladkosti a iné „zázraky“ západného sveta. Postupne sa dedinčanom začali kaziť zuby, trávenie, trpeli rôznymi chorobami, umierali v skoršom veku a ktovie, možno už úplne vymreli.

„Je veľká škoda, že študenti medicíny nemajú v študijnom programe zahrnutú aj oblasť výživy človeka. Lebo to je základ. A potom nevedia ľuďom poradiť,“ povedal jeden múdry profesor študentom lekárskej fakulty na jednej z prednášok. Tento pán profesor učí aj na veterinárnej fakulte, kde, naopak, výžive zvierat venujú veľkú časť štúdia.

Veď si len zoberte také mačky. Stovky typov granúl a iných potravín zohľadňujúcich zdravotný stav, vek, veľkosť, kondíciu, ktoré im zaistia lesklú srsť, pevné svaly a kosti, zdravé a silné zuby, dobré trávenie a prevenciu proti ochoreniam. Myši sa nám síce premnožili, ale naše mačky sú zdravé, štíhle a krásne.

Jedlo, potraviny, diéty, kuchárske knihy, kuchárske blogy, kulinárske festivaly a každodenné otázky „Čo si dnes varila?“, „Čo bude dnes na obed?“, „Čo budeš variť cez víkend?“, „Kedy budeme jesť?“.

Aj Ferdinand, náš domáci hlodavec, pri zvuku každého otvorenia chladničky už piští, že chce zase niečo pod svoj hlodavý zub.

Jesť musíme.

Teda, pokiaľ nie ste Zuzka Kronerová alias Zhŕňajova nevesta, ktorá neje, nepije, zo vzduchu žije, alebo takí tí, čo nejedia a hovoria, že čerpajú energiu z vesmíru.

Či už sme vegeteriáni, vegáni, lakto-ovo vegetariáni, raw vegáni, freegani, flexitariáni, frutariáni, locavoriáni, pescetariáni, bio, eko… – áni, mäsožravci, všežravci, gurmáni či emocionálni žrúti, snažme sa byť človekom prírodným a jesť iba vtedy, keď sme hladní.

Jedzme tak, aby aj vlk bol sýty, aj kozy také akurát.

Tak, aby sme nezaberali v autobuse dve sedadlá a aby deti na spoločných školských fotografiách nemuseli mať tričká XXL s výstižným nápisom „King of style“.

Aby všetko bolo tak nejako správne.

Pretože: „Človek nedokáže správne myslieť, správne ľúbiť, správne spať, ak predtým správne nejedol.“ (Virginia Woolf)

A na záver tip na skvelú diétu od stand up komika Ed Bluestone:

„Môžete jesť čokoľvek, ale musíte jesť len medzi nahými tučnými ľuďmi.“

Dobrú chuť!

Silvia Grecová

Korektúry k textu Stredný vek je časom zrelosti: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Už to nie je čo to bývalo? 

Rozhovor so Zuzkou Vačkovou vás naladí na pozitávnu strunu…

Mohlo by vás zaujímať