Keby všetko bolo dokonalé a svet by bol v úplnej rovnováhe, bola by to istá smrť, nemyslíte?

Smrť rovnováhe

Milujem túto hru so slovíčkami. Obdivujem, ako skutočne pôvodná slovenčina dokáže rozprestrieť mozaiku odpovedí a návodov na život. Tiež sa zabávam, ako rýdza materská reč v jej pôvodnom význame naráža na staré stereotypy a zvyčajné popletenie pojmov. V náuke Rozvážne vzťahy využívam tento stav súčasnosti a prináša mi do výkladov náuky veľa „aha“ momentov.

Rovnováha je stav, kedy je váha rozložená rovným spôsobom.

Na všetkých stranách poľa je presne toľko váhy, koľko je na ktoromkoľvek inom mieste. Dosiahne sa vtedy stav stálosti – nehybnosti. Stav stálosti je však veľmi vznešený stav. Tak vznešený, že si ho môže dovoliť iba stvoriteľ a tak všetka ostatná stálosť je len okamžitý prejav vzťahu prítomných členov. Ide o pozorovanie člena vzťahu voči inému členovi, aj to len po dobu, na ktorú má vplyv toľko vonkajších okolností, že ide naozaj len o okamih.

V hovorovom jazyku sme si však zvykli používať toto slovo všeobecne a nejako nám prekĺzlo aj očakávanie, že by sa mal takýto stav vedieť dosiahnuť aj dlhodobo. Tragickejší omyl sme si už nájsť nemohli.

Keď chceme rovnováhu pochopiť lepšie, skúsme na to použiť obraz povrazolezca.

Pre mňa niet lepšieho príkladu. Pri jeho výkone, nech je akokoľvek akrobatický, pozorujeme, že sa stále hýbe zo strany na stranu a pozorný sledovateľ vždy odhaľuje, že ani ten najlepší artista nedokáže na lane stáť meravo a bez akéhokoľvek pohybu. Prečo? Lebo na takom náročnom podklade sa prejavuje odchýlka od rovnováhy oveľa poznateľnejšie. Už rozumieme, prečo si dovolím tvrdiť, že rovnováhu môže dosiahnuť len stvoriteľ?

Pritvrďme ešte trochu a nebojme sa uvedomiť si, že úplná rovnováha, dokonalá stálosť, je vlastne prejav dokonania deja a skrátene, v súvislosti s naším životom, zvykneme pre tento stav používať názov SMRŤ.

Ešte stále má niekto chuť nadobudnúť rovnovážny vzťah?

Nebuďme však takí prísni. Naše vzťahy môžu prežívať okamihy rovnováhy aspoň zdanlivo, tak ako ten spomínaný akrobat dokáže určitú chvíľu ustáť pokojne na takom podklade, pri ktorom nám už len pohľad naň spôsobuje závraty.

Zároveň je jasné, že akýkoľvek pocit rovnováhy, nech ho teda prežívame, aj keď je len zdanlivý, trvá naozaj okamih, chvíľu, raz dlhšiu a raz zasa kratšiu. Vo vzťahoch by nás mala tešiť práve tá premenlivosť. Každý vzťah má svoje etapy, v rámci ktorých prechádzame raz ľahšími a inokedy ťažšími okolnosťami. Preto si každý z nás vyberá len také prepojenia, pri ktorých sa cíti dobre. Niekto to rád horúce, však? A niekto si radšej pred tým pofúka a iný zasa vôbec nevarí. Napriek tomu, žiadna kaša sa nikdy neje taká istá, aj keď sa pripravuje podľa jednej receptúry. Život je zmena.

Jestvuje však podmienka, na ktorú, aj pri takejto optimistickej predstave a pripustení akejkoľvek odchýlky, v náuke Rozvážnych vzťahov dbáme.

Už asi tušíte, aká zručnosť umožňuje udržať sa povrazolezcovi na lane či cyklistovi na bicykli. Áno, je to ROZVAHA. Rozvaha znamená, že rozkladáme svoju prítomnú váhu takým spôsobom, aby sme predišli jej pádu. Aby sme vzťah cítili ako osožný a tvorivo naplňujúci, vôbec ho nemusíme dostať do nehybnosti, ako sme sa vyššie v článku dozvedeli. Musíme však dbať o to, aby sme vo vzťahoch „nepadali na hubu“.

Každý vzťah je prepojenie a účastníci tohto zväzku pôsobia na seba navzájom buď tlakom, alebo ťahom. Tlak v rozvážnej podobe zvykneme nazývať podpora a keď sa rozvaha stráca, začíname ho volať spor a neskôr bitka. Ťah v rozvážnom prejave vnímame ako priazeň, ktorá sa však vie prekĺznuť do baženia a neskôr do závislosti. Keď nie sme citliví k tomu, koľko váhy vo vzťahu odovzdávame a koľko prijímame, ani si nevšimneme, kedy sa ocitáme v bode prepadu.

Potom už je neskoro a my už nemáme možnosť dbať o iné, len o to, aby sme sa pri páde čo najmenej zranili. Čaká nás namáhavé vstávanie a zasa odznova… uff, s narastajúcim vekom to ide čoraz ťažšie, veď to niektorí z nás poznáme.

V rozvážnych vzťahoch sa teda staráme o to, čo pre toho druhého robíme a nenápadne sledujeme, čo za to dostávame.

V takýchto prepojeniach dbáme o odpovede na otázky typu: „Čo by si potreboval/a odo mňa, aby si bol/a ochotný/á urobiť toto pre mňa?“, „Ak ja urobím pre teba toto, čo vlastne z toho mám?“ Zdá sa nám to sebecké? Máte pravdu, zatiaľ každý, komu som takéto otázky odporúčal do pozornosti, reagoval podobným komentárom. Musel som vtedy vždy pripomenúť, že je u poradcu, ku ktorému sa chodí vtedy, keď vzťahy nefungujú. Nefungujú najčastejšie vtedy, keď sa na takéto otázky neberie ohľad, respektíve na ich odpovede.

Rozvážni partneri majú vždy konkrétny dôvod udržiavať vzťah. A nie, nie je to to omieľané „lebo ťa ľúbim“. Partneri, ktorí dokážu budovať trvanlivé vzťahy, vedia aj o polnoci vysypať z rukáva konkrétne cnosti, ktoré si na tom druhom vážia, vedia jasne a zrozumiteľne opísať, prečo sa pred svojím partnerom majú dôvod skloniť úctou a hlavne, aké vlastnosti svojho milého potrebujú, že by sa im bez nich už ani nechcelo žiť. To sú totiž skutočné dôvody na vzťah.

Naozaj pevným základom rozvážneho vzťahu je totiž to, že moje konkrétne povahové črty a spôsob môjho prejavu sú pre môjho/moju partnera/ku tak dôležité, že je ochotný/á ich vymeniť za vlastné krásne cnosti, po ktorých zasa prahnem ja pri ňom/nej.

V rozvážnom vzťahu je tabuľka „dostal som a dal som“ vyrovnaná.

Môžete teda veriť, drahí priatelia, že funkčné rozvážne vzťahy sú založené na spravodlivo rozdelených silách, ktoré si účastníci vzťahu rozvážne vymieňajú tak spontánne a samozrejme, že si to ani poriadne neuvedomujú. Podobne ako v tanci skúsení a pevne prepojení partneri víria v krútňave odvážneho výkonu a bez zaváhania nám predvádzajú aj náročné „zdvíhačky“. Pozorovateľovi sa zdá, akoby narúšali svojou akrobaciou fyzikálne zákony. Obdivujeme ich a zároveň máme pocit ľahkosti, pretože tie ich pohyby sú tak čarovne ladné ako bez námahy.

Niektorí z nás si zabudnú uvedomiť, koľko driny sa za takým vzťahom schováva, koľko nedorozumení muselo byť napravených, koľko spoločných rozhovorov sa skrýva za plynulosťou oddaného spolužitia.

Pri budovaní rozvážneho vzťahu sa pripravme na prácu a možno aj tvrdší tréning. Oplatí sa to. Koniec koncov, keby všetko bolo dokonalé a svet by bol v úplnej rovnováhe, bola by to istá smrť, nemyslíte?

Leri Švec

Autor knihy: ROZPOZNANIE SKUTOČNOSTI

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: 

https://www.facebook.com/Corectus/