fbpx

Vek 40plus je niekedy už vekom nepotrebnosti. No mal by byť vekom začiatku „zbierania úrody“…

Road trip dolomity 2022Vek 40plus je niekedy už vekom nepotrebnosti. No mal by byť vekom začiatku „zbierania úrody“…

Patrik Cvengroš sa vybral po rokoch s už dospelým synom na dovolenku: Road trip Dolomity – 2022. Nájdete tu množstvo tipov na dovolenku v Dolomitoch a okolí, ale aj technické tipy a vychytávky. Text bol trochu dlhší, zážitkov veľa. Text sme preto rozdelili a publikujeme ako trilógiu. Toto je posledná čať. Predošlé dva diely nájdete tu: Diel prvý, Diel druhý

Poďme teda pokračovať…

Posledné kilometre v Taliansku

Je krásne ráno a my si dávame posledné raňajky v Dolomitoch. Pôvodne sme chceli ísť rovno domov, no ja som zaradil do plánu horskú cestu cez Grossglockner. Aj keď som tam bol už 2x na motorke, autom som tam ešte nebol a syn tam nebol vôbec, tak prečo tam nezájsť?

Spravíme ono pomyselné cestovateľské kolečko

„Lízneme“ známe lyžiarske mesto Cortina D’Ampezzo a smerujeme hore na hranice s Rakúskom, aby sme sa po pár kilometroch dostali na cestovateľom známu cestu Grossglockner-Hochalpenstrasse. Prejazd touto cestou je spoplatnený sumou až 45 eur za auto. Pre mňa je scenéria veľmi dobre známa. Toto je najvyššie pohorie v rakúskych Alpách a kopce už vyzerajú inak ako tie v talianskych Dolomitoch. Zastavujeme na kopci Franza-Josefa a dávame si malý výlet na ľadovec.

Road trip dolomity 2022

Keď som tu bol na motorke, nebol nikdy čas pozrieť ľadovec, a tak kupujeme lístky na zubačku alebo, inak povedané, výťah, ktorý nás zvezie dole. Presnejšie zvezie nás dole do roku 1960. Vtedy totižto na tomto mieste bol ešte ľadovec. No kým túto zubačku dali do prevádzky v roku 1965, ľad sa riadne roztopil. Pekne teda kráčame dole kamenitou cestičkou a jasne vidíme označenie, pokiaľ siahal ľadovec každých päť rokov.

Road trip dolomity 2022

Ja som tu bol prvýkrát v roku 2011 a s hrôzou zisťujem, koľko sa musím ešte našliapať dole k hladine vody.

Áno, vody, nie snehu. V roku 2011 tu bol sneh! Teraz už len jazero. Turistická cesta vedie až pod ľadovec, no keď zídete k hladine jazera, zistíte, že je to riadny kus cestu ešte popri jazere k ľadovému previsu. Bohužiaľ, oči hrozne klamú a odhadovať vzdialenosť je nesmierne ťažké.  Synovi sa ale ďalej nechce, a tak končíme na brehu jazera. Po včerajších udalostiach ani naňho netlačím. Aspoň mám dôvod zase sa sem niekedy vrátiť.

Road trip dolomity 2022

Vraciame sa teda hore a po slušnom stupáku na historickú zubačku a parkovisko. Na dobových fotkách je krásne vidieť, ako ľadovec postupne mizol. Na fotkách z roku 1905 je vidieť, ako sneh siahal až na parkovisko, kde stojíme a postupne sa topil. Tu je krásne vidieť, že globálne otepľovanie je nezvratný stav našej zeme a my mu onou „troškou“ určite pomáhame. Ak niekto tvrdí, že za to môže iba človek, tu je krásne vidieť, aká je to hlúposť.

Toto miesto je turistický raj, sú tu všetky možné služby a veľa turistov, či už motorkárov, alebo šoférov na rôznych autách.

V reštaurácii priamo nad ľadovcom si dávame oný typický wiener schnitzel na pol taniera, aj s grilovanou zeleninou. V cene 17,10 eur nám to k našim cenám na Slovensku ani veľmi drahé nepripadá.

Pokračujeme ďalej a za horským prechodom nás čaká tunel. Za ním, to je už iný svet. Sneh, ktorý sme v tomto sedle za tunelom „ošahávali“ na motorkách v rokoch minulých, je tento rok o dosť vyššie. Vyšliapeme teda tých pár metrov v žľabe a neboli by sme to my, keby sme sa tam neohadzovali snehom. Manželský pár, čo sa tam fotil, asi veľmi nechápal tú dvojicu pubertiakov, teda asi najviac toho prerasteného pubertiaka…

Ten iný svet bol vďaka hustej hmle. Žiadne panorámy, žiadna príroda, len chlad a „mlieko“. Nepomohol ani výjazd na kopec Edelweiss a nevideli sme ani krásne výhľady na Grossglockner z tejto strany. Škoda, poznám to tu a viem, že syn by to hneď fotil.

Road trip dolomity 2022

Cesta nás ďalej vedie dole serpentínami, aby sa mi zase ozval počítač v aute s prehriatými brzdami. Vôbec si to nevšímam, brzdím motorom, vonku je 12 °C. Kašlem celý počítač.

Ako vojdeme do Zell am See, ideme hľadať posledný nocľah v kempe.

Kemp, ktorý sme si vybrali na brehu jazera, je mimo prevádzky. Ďalší kemp ja zase obsadený, a tak opúšťame brehy jazera, aby sme po pár kilometroch našli konečne voľný kemp. To sa mi ešte nikdy nestalo, aby som na check-in pred kempom stál 30 min. v kolóne!

Našťastie, majú pre nás voľné miesto a my poslednýkrát rozkladáme náš varič, aby sme si uvarili tú najlepšiu polievku turistov – Vifon, a zohriali hovädzie na divoko.

Z podvečerného rozjímania nás vyvedie len sused od vedľa, ktorý sa nám sťažuje, že sme naše auto so stanom zaparkovali veľmi blízko ich stanu. Behom 1 min. sa posúvam o kus ďalej aj s rozloženým „domčekom“ na streche. Perfektná mobilita.

Večer si ešte v miestnych potravinách v kempe kupujeme pivo, aby sme si pekne štrngli večer pred spaním na perfektné chvíle. čo sme spolu zažili. Pri družnej debate tak konštatujem:
„Videl si tie krásne Talianky, pekne chudučké, aj keď čiernovlásky?“
Na to mi syn okamžite kontruje:
„Lebo nežerú stále len chleba a krumpole!“

Rehoceme sa spolu a ja si hovorím, že mám veľké šťastie, že môžem po rokoch prežívať to, čo som prežíval, keď syn bol ešte malý a ja som bol preňho stredom vesmíru.

Ako si líhame spať, zrazu si zafrfleme:
„Načo sme to pivo tak neskoro pili, teraz budeme musieť v noci na záchod.“
A veru aj tak bolo. Okolo 3:30, prevaľujúc sa na onej pomyselnej močovej lopte, som musel. Aj by som sa vyčúral za auto, hneď tým susedom na stan, ale to by som ich asi vytopil. Kráčam teda na 100 m vzdialené WC a so slzami v očiach vypúšťam oné pivo aj „s úrokmi“.

Ráno sa balíme preč.

Pred odjazdom ešte syn utrie poznámku, či by sme nešli cez Hallstatt. On tam raz bol, ale len z diaľky videl túto malebnú dedinu. Ja som tam ešte nebol, a tak nebol dôvod váhať. Ideme!

Je to relatívne po ceste domov, a tak nasadáme do auta a vyrážame. Do 2 hodín sme boli na mieste. Sme tu pred obedom, no je tu hrozne veľa ľudí. Navyše, konajú sa tu nejaké cyklistické preteky a najbližšie záchytné voľné parkovisko je až 2 km od dediny. Tu, našťastie, stihneme posledných 5 voľných parkovacích miest, lebo tie ďalšie sú až na druhej strane jazera.

Road trip dolomity 2022

Je nádherný letný horúci slnečný deň a my sa nesmierne tešíme na tú krásu, takže nám ani nevadí presun peši popri jazere. Vchádzame do dediny Hallstatt, ktorá je posadená medzi jazerom a strmým kopcom pod skalou. Je to absolútna nádhera a totálny gýč. Prechádzame sa dedinou plnou turistov a kocháme sa nádhernou scenériou. Domy zasadené v skale a vedľa domov vodopád. Alebo krásne mólo s člnmi. Domy zasadené pri vode. No nevieme sa vynadívať. Prejdeme dedinu krížom krážom, ja si dovolím krátky oddych a omočím na móle nohy v jazere.

Aj by sme sa chceli najesť, ale reštiky sú plné a nevidíme ani zmysel, aby sme tu míňali ďalšie peniaze. Po vyše dvoch hodinách, nasýtení pozitívnou energiou, sa opäť poberáme k autu po chodníku vedľa jazera. Syn sa akurát chváli, že mu krásne vyšli filmy a vyfotil tak všetok materiál.

Sadáme teda do auta a naberáme už konečný kurz – domov.

V kolesách máme vyše 1 800 km. Priemernú spotrebu auta so stanom na streche máme 5,0 l nafty na 100 km. Zadanie mi teda vyšlo perfektne!

Po ceste ešte preberáme rôzne témy, no ja viem, že som prežil neuveriteľných šesť dní na cestách so svojím synom, po dlhých desiatich rokoch „pôstu“. Týchto šesť dní bol ten najlepší balzam na moju dušu rodiča. Ten pocit, keď sa tešíte, že ste dieťa dobre pripravili do života a ste naň rovnako hrdý ako na seba.

Ďakujem, že som mal možnosť prežiť tieto pocity a z celého srdca to prajem aj ostatným rodičom, pretože vek 40plus je niekedy už vekom nepotrebnosti. No mal by byť vekom začiatku „zbierania úrody“.

V Dolomitoch

Dúfam, že týmto príbehom rozvírim v každom z vás cestovateľského ducha. Veď za zážitkami nemusíte rovno do Dolomitov, stačí aj za roh, na Pajštún. Dôležité je, aby ste mali niekoho pri sebe, koho máte radi.

Pre viacej fotiek aj z Road trip Dolomity – 2022 môžete sledovať môj Instagram: @skubista
alebo synov Instagram: @cptrck_

Patrik Cvengroš

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať