Na kopaniciach sme rozhovor vždy zakončili smiechom, pálenkou a vetou: „Ešte 5 minút a sme rodina!“

Prezývky a prímenia na kopaniciachNa lazoch (kopaniciach) vždy bývali rodiny, ktoré mali rovnaké priezviská.

Všetci, ktorí mali rovnaké priezvisko, však neboli príbuzní. A tak môžete i dnes nájsť veľa Kamenskovcov, Miadokovcov, Sujovcov, Hrončekovcov, Krnáčovcov a iných.

Aj preto vznikali prezývky, miestne nazývané prímenia, aby sa vedeli odlíšiť. Ich vznik súvisel s osobnosťou a črtami nositeľa, miestom bydliska alebo vychádzal z nejakej životnej udalosti, ktorá bola zapamätania hodná. Jeden rod mal, napríklad, prezývku Do Hakľov, lebo bývali pri studni, ktorá bola tesne nad válovom, do ktorého tiekla voda. Ľudia tam chodili hakľovať – čiže prať oblečenie.

Na mojich potulkách Podpoľaním som sa veľa ráz stretla s menovcami Kamenskými, hlavne z Hriňovej a okolia. Po 5 minútach rozhovoru už ani hlava nevedela, kde má telo, a kto je otcovho brata koňa pes.

Rozhovor sme vždy zakončili smiechom, pálenkou a vetou: „Ešte 5 minút a sme rodina!“

Po týchto príhodách vo mne čoraz viac driemala myšlienka zistiť, odkiaľ a z čoho pochádza prezývka Murda, ako prezývali do Kamenských na Žihľave (do starkého), a Dominovci, čo zas bola starkina rodina. Naša starká mala to šťastie, že i po vydaji zostala sama sebou, keďže sa narodila Kamenská a aj vydala Kamenská. Samozrejme, že dnes sa dá rozhodnúť, či si rodné priezvisko žena pri vydaji nechá alebo nie, ale v čase kedy sa vydávala starká (starejší im bol richtár na Detvianskej Hute, Ľudovít Kubiš), to nebývalo zvykom.

Po dlhých rokoch pátrania a dozvedania sa od ľudí v mojej rodine a od známych či neznámych, som sa dozvedela nasledovné:

Prímenie Murda vzniklo dávnejšie a bolo prebraté od rodiny privydatej ženy. „Niekto v tom rode bol človek, ktorý za veľa mudroval, a tak vzniklo Murda, ale je to taká skomolenina z toho mudrovania.“

Informátor, tetka Róza Kaličiaková, sestra starkého, ktorá býva v Hriňovej (prímenie Domin, do Dominov/Domiň, ako uvádza K. A. Medvecký vo svojej monografii Detva), prišlo do rodiny Kamenských takisto od privydatej ženy. „V jej rode miseu byť niekto, kto bou príliš dominantný.“

Ako som sa dozvedela, mal to byť nejaký gazda, čo si nedal, ako sa vraví na Podpoľaní, „rozkäzovať.“

Informátor – rodina Kamenská z Lučenca, Opatovej.

Tak už viem, prečo som taká tvrdohlavá.

Je skutočne nádherné nielen vedieť tieto veci, ale najkrajšia je, ako sa hovorí, tá cesta k informáciám. Ako postupne prechádzajú roky, všetky moje vedomosti o mojich predkoch naberajú krajšie a krajšie farby. Som nesmierne hrdá a šťastná, že som sa na túto strastiplnú cestu sama vybrala a neľutujem ani jednu minútu na nej strávenú.

Týmto textom pokračujeme v seriáli: Návrat ku koreňom s Janou Torzewskou Kamenskou (poklady minulosti pretavené do prítomnosti).

Jana Torzewská Kamenská sa venuje tvorbe šperkov a čerpá pri nich z minulosti. A tiež zo skúseností a toho, čo ju naučila jej starká.

Janinu tvorbu nájdete tu: RETROBIJOU a jej stránku na FB tu: https://www.facebook.com/RetroBijou.sk

Na ďalší text sa môžete tešiť už čoskoro…

Korektúry textu : Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať