Martin Vacho očami ženy: Keď moja krása pominula

Keď moja krása pominula a cítila som sa prázdna, opustená, sadla som si sama so sebou. Spomínala som si na všetky tie krásne prežité chvíle. Pýtam sa samej seba. Čo z toho bola láska? Ako vyzerá láska? Zažila som ju vôbec niekedy?

Vzťah za vzťahom si v spomienkach listujem. V tom som si spomenula na toho, ktorého som chcela iba za kamaráta. Sex s ním nebol taký živočíšny. Možno to bolo milovanie lebo nik iný sa tak ku mne v intímnych chvíľach nesprával. Nikdy sme neprežúrovali celú noc, neopili sa spolu. Bol to vlastne suchar. 

Naozaj bol suchar? Veď vždy keď som bola na dne, bol pri mne. Vždy keď som bola pri ňom, cítila som kľud. Vlastne bol skvelý spoločník. Jeho schopnosť uniesť moje nálady a slová boli až nepochopiteľné. Nevidela som ho už celé roky alebo možno aj desaťročia. Musím ho vidieť, povedala som si.

Stretli sme sa, veľa rozprávali a na záver, keď sme sa lúčili, opýtala som sa, prečo bol vždy taký ku mne a či bol taký ku každej. Povedal, že nevie aký presne bol, ale vie, že iba mňa miloval a je málo pravdepodobné, že sa tak správal ešte k niekomu. Neviem ako mi to napadlo, ale opýtala som sa, či by ma znovu vedel milovať. 

Povedal:

„Nie, určite by som Ťa znovu nevedel milovať. „

Jeho úprimnosť som vždy vnímala ako silnú stránku a tieto slová, boli ako bodnutie nožom rovno do srdca. Potom dodal.

„Nikdy som Ťa neprestal milovať a tak nemám prečo začať znovu.“

Rozlúčili sme sa objatím.

V ten večer som si začala želať, aby som záver života prežila v jeho blízkosti. Čakala som, že sa ozve. Nepoučená životom. Veď muž sa musí snažiť o ženu. Veď povedal, že ma nikdy neprestal milovať…

Lenže on sa neozýval. Dni plynuli a ja som nerozumela. Pochopila som to až neskoro. Moja pýcha, ego a nejaké hlúpe predstavy o tom, ako má čo byť…

Neozýval sa, lebo jeho život vyhasol.

Premárnila som svoj život hľadaním toho, čo som mala vždy pri nohách. Premárnila som lásku a život ďalšieho človeka. Stále dýcham, ale nežijem. Človeče, spomaľ a skús naozaj vnímať skutočné hodnoty a krásy, nie iba tie pominuteľné.

Človeče, odlož všetko zaužívané a konaj podľa pocitov, lebo žiadne vzorce, pravidlá a ani poučky ti nevrátia žiadny okamih.

Nazabudni, že keď spoznáš lásku, že nemôžeš ísť podľa „kto je na ťahu“, lebo žiadny ďalší ťah už nemusí byť.

Spomaľ…

Martin Vacho