fbpx

Artúr Ivančík: Ak človek nie je šťastný sám so sebou, nedokáže sa sústrediť na šťastie iných.

Kedy je treba vyhľadať psychiatra a ako sa správne naladiť, aby sme sa nezbláznili a vyviazli psychicky zdraví…

Dovolím si povedať, že psychika je kráľovná zdravia. Ak sme v pohode, tak všetko funguje akosi lepšie. Stres, vyhorenie, depresie – to sú v poslednej dobe často skloňované slová. Počas pandémie totiž veľa ľudí stratilo podnikanie, prácu alebo majú ponorkovú chorobu z toho, že už sú dlho zatvorení doma.

Psychiatri nestíhajú. Ako z toho von? Je svetlo na konci tunela? Aj na to som sa pýtala psychiatra MUDr. Artúra Ivančíka.

Pán Ivančík, médiá sú plné informácií, že psychiatri nestíhajú a že sú ľudia na tom zle. Oveľa horšie, než to bývalo. Ako to vnímate vo svojej praxi?

Súhlasím s vami. Psychika je kráľovnou zdravia. A naše telo je jej kráľovstvom. Psychická vyrovnanosť a pohoda ide vždy v harmónii  s naším telom a pocitom fyzickej pohody. Samozrejme, každodenne musíme čeliť rôznym výzvam, ktoré na nás kladie naše okolie, zamestnanie, rodina, deti.

Súčasná pandemická situácia tieto výzvy aktuálne, neraz až extrémne, vyhrocuje do limitných stavov. Väčšina ľudí je v poslednom období, či si to pripúšťa, alebo ignoruje, jednoznačne frustrovaných, rozladených, pesimisticky naladených. Množstvo obáv, stresu a negatívnych informácií plodí, prirodzene, u veľa ľudí strach o seba i o budúcnosť svojich blízkych. Strach je mocný a neraz aj veľmi zlý čarodej.                               

Príbehy mojich pacientov sú aj teraz rozmanité, ale ak niekto stratil svoje istoty, akou je aj zamestnanie, či blízku osobu, tak to je tragédia. Každý z prípadov z mojej praxe, či už vážnejší, alebo menej, je nateraz aj sumovaný všadeprítomným strachom, úzkosťou a obavami o svoju budúcnosť, budúcnosť svojich blízkych.

Počty tých, ktorí vyhľadajú a potrebujú pomoc odborníka na duševné zdravie, sa za posledné obdobie mnohonásobne rozrástli. Dennodenne pribúdajú v mojej praxi panické poruchy, adaptačné a úzkostne depresívne poruchy.     

Neodvažujem sa ani odhadnúť množstvo ľudí, čo už vážne uvažuje či sa konfrontuje s myšlienkou, či už nenastala potreba požiadať o pomoc odborníka. Navyše, keď porovnám, že tie chronické prípady mojich pacientov spred pandémie sa tiež neraz podstatne zhoršujú! Situáciu vnímam ako veľmi náročné obdobie mojej práce, neviem ju vlastne ani porovnať so žiadnym podobným náročnejším obdobím z mojej vyše 30-ročnej praxe psychiatra.

Trpezlivo sa snažíme každého vypočuť, poradiť a tiež ponúknuť či usmerniť cestu a liečbu, ktorá posilní, dodá optimizmus a zmierni jeho trápenie. Každý prípad a pacient potrebuje teraz ešte viacej empatickej a konkrétnej pomoci ako v minulosti.

Ako veľmi by sa mal jedinec koncentrovať na seba a svoje šťastie a koľko na šťastie iných, šťastie svojho okolia, kde je, podľa vás, hranica?

Definíciu šťastia je takmer nemožné špecifikovať. Koľko ľudí, toľko foriem šťastia aj nešťastia.

Neraz ma v mojej ambulancii prekvapilo, že mnohí, a najmä mladí ľudia, sa nevedia tešiť, nevedeli mi nič iné povedať, nič z toho, čo ich reálne trápi, len toľko, že sa nevedia tešiť. Samozrejme, že sa nejednalo o ťažké formy depresie, kde je jedným z príznakov takejto formy závažnej epizódy depresie aj hypohedónia až anhedónia – neschopnosť mať radosť.

Cítia sa jednoducho nešťastní, sú pritom často pomerne mladí a pekní, zároveň vzdelaní, so zázemím, finančne zabezpečení. Pôsobia rozpačito a veľmi rozčarovane, očakávajúc jednoducho iba pocit šťastia, ktorý má zrejme, podľa nich, prísť akosi automaticky, akoby mali mať nárok byť teraz a tu šťastní. Nie sú. V ich svete, ktorý formovala iste nielen rodina svojím dôrazom na materiálne hodnoty. Všeobecne sú za tým možno aj médiá, životný štýl potenciovaný reklamami typu „k šťastiu ti chýba iba drahý mobil, značkové oblečenie či luxusné auto“.

V hre sú aj sociálne siete a špecifický spôsob komunikácie, plný lajkov a smajlíkov, čo už kriticky považujem za istú formu patológie komunikácie a fenomén 21. storočia. Vo svete, deformovanom krízou naozajstných hodnôt, proste nevedia, nedokážu byť šťastní. Nechápu, ako prichádza do života radosť, aké jednoduché je prijímať šťastie vo forme maličkostí, aké je úžasné niekoho milovať a byť milovaný, pritom v pocite plnom radosti z nejakého konkrétneho či banálneho dôvodu. 

Nechápu vo vzťahoch, že niekto zostane navždy, napriek tomu, že odišiel, a iní odídu z ich života navždy, lebo taký je život. Nechápu, že každé kamarátstvo, priateľstvo alebo vzťah má svoj príbeh a dôvod. Potrebujú pochopiť, že toxické vzťahy nás ubíjajú a vytvárajú negatívnu energiu, z ktorej neprofituje ani jedna strana. Sú prekvapení, ak sa dozvedia, že sa človek má v prvom rade zamerať sám na seba. Prijať sa, mať sa rád taký, aký je, a až potom pritiahne šťastie, radosť do života a pozornosť ľudí rovnako naladených a zmýšľajúcich.

Pochopiť, že živiť v sebe zlosť a nenávisť človeku uberá energiu a radosť zo života.

Je obdivuhodné, ako sa dá ľahko začať nová cesta. Ak nie sme z akéhokoľvek dôvodu šťastní, tak aspoň urobme konkrétne veci a kroky, aby sme neboli nešťastní. Naučme sa odpúšťať. Každému a všetko. Ak človek nie je šťastný sám so sebou, nedokáže sa sústrediť na šťastie iných. Naučme sa preto poslúchať. Najmä samých seba.

Dokáže sa psychiater zhovárať s cudzím človekom bez toho, aby ho podvedome diagnostikoval?

Toto zaujíma asi každého. Odpoviem šalamúnsky  ̶  kožný lekár si nevšime na pláži, že človek, ktorý sa opaľuje vedľa neho, má na chrbte hnedý fľak, ktorý vyzerá ako melanóm? Tak ako aj psychiater si okamžite všimne a lepšie definuje poruchu správania alebo osobnosti, ktorú laik považuje iba za charakterovú črtu toho-ktorého jedinca. Zrejme ide aj o istú formu profesionálnej deformácie. Ale osobne sa priznám, že nerád pracujem po pracovnej dobe.

Veľmi dávno som sa naučil vedome neanalyzovať svojich blízkych, priateľov či známych. No, ako sa vraví, podvedomie sa nedá vypnúť, ale snažím sa.

Možno vo vyhrotených situáciách je to určite výhodou, že si viem možno ľahšie alebo presnejšie vyhodnotiť osobnosť a konanie osoby, ktorá vyvolala konflikt či problematickú situáciu. V tej chvíli, v tom momente som zrejme vo výhode, v môj prospech. Psychiater jednoducho musí mať vždy maximálnu etickú a morálnu sebakontrolu, nikdy nemôže zneužiť svoje profesionálne schopnosti, je to prosto vec dôvery a morálnej úrovne, ale najmä pokory.

Dokázali by ste v dnešnej dobe nájsť jedného jediného človeka bez diagnózy? Kedy je treba vyhľadať psychiatra?

Nuž, ťažká otázka. Ale určite áno, psychiatrická diagnóza je totiž veľmi exaktne stanovená pravidlami, súborom príznakov, symptómov. Existujú aproximatívne štatistické údaje, ktoré napríklad uvádzajú, že takmer 1 % obyvateľstva našej planéty vykazuje príslušnú pohotovosť reagovať v určitých situáciách schizofrénnymi symptómami. WHO prednedávnom tiež poukázala na štatistiku, že každý tretí až štvrtý človek na Zemi prežije raz za svoj život tak závažný stav depresie, s ktorým by bolo dobré sa aspoň poradiť s odborníkom na duševné zdravie.

Koniec-koncov, aj na tzv. smútkovú reakciu po strate blízkej osoby je viac-menej definovaná diagnóza, ak je veľmi hlboká a najmä, ak trvá neprimerane dlho. Pritom všetci vieme, že ide o fyziologickú emočnú reakciu, ktorú prežije a zažije každý človek. V psychiatrii nejde v podstate o diagnózu, každý je jedinečný a svojský.

Každý má inú emočnú danosť, niekto maľuje nádherné obrazy a iný vie navrhnúť nádherný mrakodrap. Iný zas vie prekvapiť svojou naivitou a ďalší svojou inteligenciou alebo aj emočnou inteligenciou. Sme ľudia, nie diagnózy.

Máte pre našich čitateľov odkaz? Niečo pekné, motivačné?

Každý deň, keď sa zobudíte, choďte von a obdivujte krásy tohto sveta. Všetko má svoj začiatok a koniec. Sebaľútosť nemá zmysel. Po každej búrke vychádza slnko a svet je potom krajší a farebnejší. Robte veci, ktoré ste predtým nerobili. Oblečte si odvážne farby, modrú, zelenú i žltú… No nezabudnite na jednu vec, a tou je dáždnik. I keď aj zmoknúť je úžasný pocit. No najmä sa hrajte, a zobuďte a chráňte v sebe to svoje hravé dieťa, čo je vo vás ukryté.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

 

Mohlo by vás zaujímať