fbpx

Emočné rany a ako s nimi pracovať

Emočné rany a ako s nimi pracovať

Emočné rany a ako s nimi pracovať

Viem, čo chcem povedať, ale neviem, ako to budete počuť.

„Cez pauzu som sa spýtala kolegyne, na čom práve pracuje a ona mi odvrkla, že či si myslím, že nemá čo robiť. Ostala som ako obarená. Veď som predsa nepovedala nič útočné, chcela som iba prejaviť záujem, tak prečo na mňa takto vyletela?“

Takéto situácie sa stávajú často. Niečo niekomu poviete bez akéhokoľvek negatívneho postranného úmyslu a príde vám odpoveď, ako keby ste na neho zaútočili. A potom buď zaútočíte aj vy naspäť (Čo na mňa útočíš?), alebo sa stiahnete a uzatvoríte a nabudúce sa dotyčnému vyhnete.

V oboch prípadoch váš vzťah môže utrpieť trhlinu. Ak sa nenapraví, tak sa môže pridať k trhlinám, ktoré ste si vyrobili v minulosti a postupne môže váš strach strácať na intenzite.

Ak však pochopíte, čo sa deje, prečo dotyčný reaguje tak, ako reaguje, môžete si vybrať reakciu, ktorá trhlinu nevyrobí. Alebo ak ju vyrobí, tak ju vie v zárodku napraviť.

Kým sa k nej dostaneme, urobíme si malú vizualizáciu.

Predstavte si situáciu, že stojíte oproti sebe na úzkom chodníčku s nejakým známym a rozprávate sa. Oproti vám, spoza chrbta vášho známeho, ide cyklista. Vy ho vidíte, váš známy nie. Cyklistovi treba uhnúť z cesty, a tak známeho postrčíte nabok tlakom na jeho rameno. On však začne „aukať“, pretože ste sa dotkli jeho rany, o ktorej ste nevedeli. Čo urobíte? Čo poviete?

Pravdepodobne sa jedným, dvoma slovami ospravedlníte, že ste sa jeho rany dotkli, poviete, že ste o nej nevedeli a v krátkosti poviete, čo ste chceli urobiť. Nejako takto:
„Prepáč, nevedel som, že tam máš ranu, chcel som ťa len posunúť, aby sme uhli tomu cyklistovi.“

Keď to zhrniem, tak urobíte NÁPRAVU vo forme jednej vety – ospravedlníte sa a vecne svoje konanie obhájite. Váš zámer predsa nebol spôsobiť bolesť.

Niečo veľmi podobné sa udialo v situácii z úvodu a deje sa vždy, keď na vás niekto neprimerane vyletí svojou prudkou obranou alebo útokom. Tiež sa dotýkate rany, o ktorej neviete. Len nie je na fyzickom tele. Je na duši a volá sa EMOČNÁ RANA.

Keď sa dotknete niekoho emočnej rany, tak nebude kričať au, ale spustí OBRANU alebo ÚTOK. Môže prejsť do výčitky, kritiky, odsudzovania či prudkej obhajoby. Tieto reakcie sú z bolesti, ktorá však nie je rozpoznaná a majú sa postarať o to, aby sa viac nezväčšovala.

Ak si v takomto prípade spomeniete na cyklistu, môžete urobiť nápravu:
„Mrzí ma, že som sa ťa dotkol, chcel som len…“

Veta pre kolegyňu z úvodu by mohla znieť takto:

„Mrzí ma, že som sa ťa tou otázkou dotkla, chcela som len prejaviť záujem.“

Takto sa nezamotáte do obrán a útokov, tých typických automatických reakcií, ktoré sme si nacvičovali a prehlbovali celý život a ktoré nám do vzťahov priniesli veľa bolesti.

Viem, nie je úplne ľahké prelomiť tieto automatické reakcie, veď všetci máme svoje emočné rany. A slová, ktoré obsahuje „aukanie“ toho, koho rany sme sa dotkli, sa pravdepodobne dotknú nejakej našej emočnej rany, a tak začneme „aukať“ aj my.

Ak si však dáme zámer menej si ubližovať a viac zažívať vo vzťahu spojenie, môžeme sa stať tými, ktorí tieto reakcie dokážu zastaviť.

Stačí si spomenúť na cyklistu. Čím skôr, tým lepšie, ale, našťastie, na nápravu nikdy nie je neskoro.

Môžete tak urobiť kedykoľvek uprostred hádky a touto vetičkou z nej vystúpiť. Lebo hádka je už vlastne len to, že sa navzájom dotýkate svojich emočných rán a „aukáte“. Zraňujete sa navzájom ďalej a projektujete jeden na druhého svoju bolesť. To, čo nechcete cítiť vy, premietate do toho druhého, nech to cíti on.

Nápravu môžete urobiť aj po hádke, keď ste sa už vo svojej bezmocnosti uzatvorili každý do seba so svojím hnevom na toho druhého. Vždy môžete prísť a povedať, že vás mrzí to, čo sa stalo. Ospravedlňte sa za to, za čo ste zodpovedný vy, bez toho, že by ste hovorili o tom druhom. Ak ste kričali, vyčítali, kritizovali, prevezmite za to zodpovednosť a ospravedlňte sa za to. Bez ohľadu na to, či tak urobí aj ten druhý.

Verím, že teraz už máte jasno v tom, že keď na vás niekto neprimerane vyletí, nie je to ani jeho, ani vaša chyba. Vy viete, čo ste povedali, ale kvôli emočným ranám neviete, ako to k tomu druhému príde. Našťastie sa to dozviete celkom rýchlo z jeho reakcie.

A ak sa pristihnete pri svojej neprimeranej reakcii, tak si to odpustite a využite to na to, aby ste rozpoznali svoje emočné rany. A postarajte sa o to, aby ste ich vyliečili. Čím menej budete mať nevyliečených emočných rán, tým menej sa budete musieť brániť.

Držím vám palce a verím, že si cyklistu uchováte v pamäti a spomeniete si na neho pri najbližšej neprimeranej reakcii na vašu adresu.

Janka Madá

autorka je emočná koučka a etikoterapeutka

www.koucmed.sk

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Mohlo by vás zaujímať…

Musela si pribrať aspoň 100 kíl! Bodyshaming /zosmiešňovanie človeka sa rozmohlo!

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová