Čo bráni v rozvoji ducha, v napĺňaní našich plánov? Snáď iba popletená myseľ a opotrebované telo

Duch tvorivosti nepozná slovo biologický vek, starnutie, dôchodok ani smrť.

Kráčala som dedinou v sprievode svojho otca. Hlavou mi prefrnkla otázka: „ Oci, a čo by si robil, keby si bol dnes viac pri sile a úplne zdravý?“ „No, čo asi…Začal by som so stavaním garáže, vieš, na tom mieste, ktoré zarastá dnes trávou. Chcel by som robiť ešte niečo, kde by som mohol uplatniť svoje nápady a riešenia,“ odpovedal, podopierajúc sa o môj lakeť. Duch tvorivosti nepozná slovo biologický vek…

Môj otec Juraj bol v mladosti veľmi tvorivým človekom.

Prejavovalo sa to nielen v jeho profesii, ale aj v domácom prostredí. Dokázal vyrobiť rôzne predmety a „fígle“ z dreva alebo kovu. Jeho mama Ruženka, čiže moja stará mama, bola zručná v šití, maľovaní a písaní. A jej otec? Bol nadaným a úspešným umeleckým drevorezbárom – môj praded Jozef Sziklai Strnad (1853 – 1934). Dodnes sú informácie o ňom zaznamenané v knihe Horná Nitra.

Pochádzal z Lomnice, dnes miestnej časti Liešťany, okres Prievidza. Vyučil sa v dielňach tirolských rezbárov a staviteľov oltárov. Môj praded bol autorom mnohých oltárov, drevených reliéfov a iných kostolných prác. Ako napr. hlavný oltár Kostola milosrdných sestier v Budapešti. Dielo mu prinieslo priazeň ministra kultúry a vzdelávania Jána Zichyho a ponuku profesorského miesta na Štátnej vysokej škole umeleckých remesiel v Bratislave. Avšak neprijal ponuku na pôsobenie v hlavnom meste. V roku 1906 sa usadil v Novákoch, kde nadviazal na činnosť staršej rezbárskej dielne, zriadenej ministerstvom kultúry a vzdelávania.

Sziklai Strnad s manželkou Annou a dcérkou Jozefínou – Hlavný oltár Sv. Juraja, Trenčianske Mitice.

Citujem z časopisu Monument revue, Pamiatkového úradu SR, r. 2014:

„Sziklaiove sakrálne realizácie sa rozpoznateľne vyznačujú ucelenosťou výrazne architektonickej výstavby oltárneho celku. Archa je tvorená spektrom prvkov a článkov – stĺpy, zdvojené stĺpy, niky uzavreté poloblúkmi, vlysy konzoliek a oblúčikov, vežičky, kupolky a ďalšími. Vyhotovené sú minucióznou rezbárskou prácou s efektom dekoratívnosti. Preukazujú zjavnú inšpiráciu tvaroslovím benátskeho Chrámu sv. Marka, ale aj tamojšej renesančnej architektúry (Mauro Codussi, Pietro Lombardo). Významným príkladom je hlavný oltár Nanebovzatia Panny Márie v Chynoranoch (okr. Partizánske), ktorý podľa súčasného stavu poznania patrí medzi prvé monumentálnejšie práce v regióne horného Ponitria.“

Miesto odpočinku môjho pradeda je dodnes zachované na miestnom cintoríne v Novákoch. Podľa jeho posledného želania sa na jeho hrobe týči obyčajný drevený kríž.

Tak bohatá tvorba ducha v takom skromnom človeku…

Zamýšľam sa, čo bráni človeku v tvorení a v kreativite na ceste životom?

Viete si predstaviť situáciu, že by vaše telo bolo neustále v kondícii a zdravé? Zrejme by sme za týchto okolností tvorili a vymýšľali stále niečo nové.

Čo bráni v rozvoji ducha, v napĺňaní našich plánov? Snáď iba popletená myseľ a opotrebované telo.

V súčasnej dobe si všímam mnoho talentovaných ľudí vo vyššom veku, ktorí neustále maľujú, píšu, kreslia, modelujú…

Aj keď ich už spoločnosť neocení potleskom tak ako v minulosti, aj keď ich už nepozvú na pódium pod žiaru reflektorov, neprestávajú tvoriť.

Prečo?

Myslím si, že duch tvorivosti bdie stále v nás. Nepozná slovo biologický vek, starnutie, dôchodok ani smrť.

Možno je Duch človeka nekonečný, nabitý energiou z hviezd a nášho „duchovného srdca“, ktoré je bezrozmerné.

Duch tvorivosti nepozná slovo biologický vek

Tvorenie je ako dýchanie myšlienok.
Ako klavírny koncert písmen.
Ako tanec štetca na kúsku plátna.
Ako rytmus dláta v hline.
Ako ruky čarujúce vo voňavom ceste.
Ako farbička tíšiaca bolesť.
Ako hľadanie cesty v múzach chaosu.
Stojí to za to.
Pretože výsledkom je priezračnosť vedomia,
cez ktoré vidieť spokojné dno našej duše.

Viac informácií o diele môjho pradeda nájdete na adrese, konkrétne str. 30 – 36, https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2014.pdf

Pripravila Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh aj z prostredia dlhodobo chorých pacientov. Pôsobila ako sociálna terapeutka v hospici aj domove sociálnych služieb. Knihy: Za dverami liečebne, Zo zápisníka terapeutky, Čo vy na to? (vydavateľstvo Elist)

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/