Milujem cestovanie, ale už viem, že All Inclusive neznamená, že máš zožrať všetko! Vypic môžeš.

All Inclusive (alebo ako moj Tato hovorieval „In exclusive“) z 90. rokov

Milujem cestovanie. Je to fantázia. Milujem letiská a sledovanie všelijakých čudných ľudí, čo sú čudne dogabaní a robia čudné veci. Ja viem, aj ja som čudná, keď sa mi niečo takéto páči, ale mne to nevadí. Ja čudákov znášam dobre. Až priam výnimočne.

Kvôli korone však trpíme, lebo sme už skoro dva roky nikde neboli, neleteli, necestovali, nič nevideli… tragédia.

No prišiel náš čas.

Príležitosť, ktorú treba využiť. A na to som ja veru majsterko.

Tak sme išli na dofču do Grécka.

Jasné, že chodíme aj po Slovensku a podporujeme našincov, nech sa z korony spamätajú, aj keď niekedy týždňová dovolenka v Tatrách stojí viac ako All inclusive v Grécku. Ale čo by vlastenec neurobil pre dobro národa.

Toto však bola šanca, ktorá sa neodmieta.

V nemenovanej cestovke (nech nerobím zase reklamu), sme mali predplatenú dovolenku zakúpenú ešte v roku 2019 do Egypta. Bohužiaľ sa nám nepodarilo vycestovať, tak sme využili „kredity“ a šup ho do Grécka- Išli sme v hviezdnej zostave.

Využili sme časové okno medzi Mikasovými vyhláškami, lebo aj keď mám vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a dva tituly, ja tie jeho vyhlášky nestíham chápať. Miestami sa cítim ako klobásková Ing., aj keď prasa sme veru nechovali. Ani by sa nedalo v činžáku, balkón bol malý.

Hviezdna zostava rozumej Ja, môj Manžel, jeho Mamka a moja Mamka.

Takže my a naše mamko-svokry. Áno ja viem, znie to ako začiatok dobrého vtipu alebo oskarového hororu. Ale my sme jeden z mála párov, ktorý má obe mamky bombové. Poslúchajú. Keď povieme ideme tam, tak idú. Keď sa pije, pijú, ešte aj fľaštičku zoberú. No proste, mamky snov.

Dokonca, pozor ženy! Keď som svokre na pláži povedala: „Povedzte mu, nech tam za ten útes nepláva, lebo ho stiahne dáky besný prúd a už ho ani svätý nenájde“, tak mi na to povedala: „Evka moja, ja už nemôžem nič hovoriť, ty si manželka“

Ameeeeeeeeeeeen.  Muž sa usmial a odplával. Potvora. Ale ani ten prúd ho nechcel, chvalabohu.

Takže sme sa vybrali na dovolenku.

Mamkám sme povedali, že ideme na týždeň na dovolenku, ale len v deň odletu im povieme kam.

Mala som na to pádne dôvody!

Moja Mamina si pred prvou spoločnou dovolenkou v 2019 zlomila ruku. A to tak, že musela ísť na operáciu. Pri tancovaní – vyzvala som ju na taký ten betl na Duchoňa – Ja by som ťa dievča ľúbil. Pri vykopávačke dopadla decentne na dámu na prdelku, ale dobojovala a dotancovala aj s rozmrveným zápästím.

Druhá dovolenka, ktorá mala byť náhrada sa nekonala tiež – prišla korona.

Tretia dovolenka minulý rok v decembri – dva dni pred odletom zavrela krajina, kam sme mali letieť, hranice. Tak som jej povedala, že jej vlastne nič nepoviem lebo nechcem, aby tú našu destináciu kobylky zožrali alebo nejaká iná kalamita na ňu prišla.

Manželovej mamine sme tiež nič nepovedali, aby sa nezľakla a nezačala sa vykrúcať, že nikam nepôjde. Predsa len, doba je ťažká a človek nevie, čo mu budú kde chcieť vytierať, aby sa vôbec na pláž dostal.

Takže v deň odletu som im pripravila básničku hádankovú, takúto:

HÁDANKA K DOVOLENKE SNOV

Sedím doma, stále makám,

že sa na to nevykakám.

Mám už z toho nočnú moru,

idem radšej s deťmi k …..

…

Neviem ešte ako pôjdem,

či s tými boľavými nohami vôbec k moru dôjdem.

Čo však spraviť? Auto, vlak, či loď?

Nechcem ani jedno, mám už toho dosť!

A predsa nápad dobrý mám, no koho by to napadlo?

Veď ideme s cestovkou a tá ma svoje ….

…

Balím kufor, plavky. Aj klobúk mi treba,

nech ma slnko nespáli, to by bola beda.

Vezmem si aj žuvačky do vrecka,

čo ak stretnem dákeho žrebca, veď ideme do …..

…

Ale kam do Grécka? Veď tam je ostrovov kopec.

Majú tam vraj úplne všetko, len nie náš chleba Topec.

Ach. Aj tak som rada, veď tento rok bola dovolenka nedosiahnuteľná méta!

Tak ja teda padám, majte sa tu dobre, letíme spolu na ostrov ….

…

No verím, že ste uhádli. Takže áno, Kréta.

Nebudem tu spomínať, čo všetko musí človek podstúpiť, ak chce niekam v tejto dobe odletieť. Dobre, že mám tie tituly porobené, inak by sme to nedali. Nevadí, treba sa vedieť adaptovať, inak ako druh neprežijeme. Vraj. Možno keby sme boli jašterice, ale nie sme. Chvost nám nedorastá, aj keď poniektorí páni by takúto vlastnosť isto ocenili.

Tak sme teda odleteli.

Slovenské letiská (letisko) nie je to, čo som vyššie spomínala. Nie je sa tam na čo pozerať. O náture Slovákov pri takomto druhu cestovania radšej nebudem písať, to by bolo na ďalší článok. Ale podarilo sa nám bezpečne doraziť do nášho super mega hotela so súkromnou plážou. Podľa pani z cestovky aj veľmi obľúbeného u zákazníkov, s all inclusive a skvelou polohou.

Zaskočilo ma však, keď mi pán na recepcii cez rúško vysvetlil, že máme ubytovanie nižšej kategórie. Ale, ak by sme si chceli doplatiť, tak majú aj krajšie izby. To vám v hlave hneď ten bzučiak s veľkým Xkom zazvoní na červeno. Ale OK si vravím, dajme im šancu.

No … nemali sme im ju dať.

Keď sme tam vošli, tak som si nebola istá, či sme nedošli na brigádu a v skrini mám uniformu na rannú šichtu do kuchyne. Rovno som dala otočku zo „zamestnaneckej izby“ a išla som za pohoďákom Grékom na recepciu a plynulou angličtinou mu vravím: „No, no, no!“ doplatíme. Tak sme sa presťahovali rýchlosťou blesku.

Už bola noc a šum mora napovedal, že výhľady budú ráno krásne.

Boli. Len sa bolo treba pozerať smerom von z hotela, nie dovnútra. Izba bola super – tak pred 30 rokmi. Vtedy by som tam odpadla, že aká paráda toto je. Tak isto vyzeral aj all inclusive a stravovanie. Ako z 90. rokov. Všetky nápoje v rovnakom pohári a sexy ozdoba bola – tiež v rovnakom pohári – na bare. A to neónová slamka. Kričala na nás: „Zober si ma, ak nechceš chrániť planétu!“

Najlepší však bol personál tohto zariadenia, tiež ešte z 90. rokov.

Vtedy to museli byť všetko riadne rakety. Teraz už tak nevládzu, predsa len 30 rokov ubehlo, tak radšej ráno posedávajú na chodbe. A keď otvoríš dvere a vychádzaš z minulosti do minulosti, sedia na chodbe, kaveja v ruke, cigaretka v ústach a s úsmevom bezstarostného Gréka hlasno pozdravia „Kalimééééraaaa“. A premerajú si ťa pohľadom. Ak prejdeš sitom tejto komisie, s úsmevom prikývnu. A ty môžeš v bezpečí prejsť cigaretovým dymom. A vyjsť k bazénu, ako hviezda.

Áno, bol to zážitok. Ešteže sme akční a prenajali sme si na 4 dni auto a pobehali ostrov.

My sa totižto nevieme len vorvaniť na brehu. Prípadne, tak ako naši ruskí spoludovolenkári, čľapkať sa v mori s plastovým tanierikom, na ktorom si točili grécky nápoj radosti Raki. Kréta je však prekrásna a isto sa chceme ešte vrátiť.

Zamestnanci z minulosti boli tiež super, keď sme si zvykli na tento štandard, tak to bolo príjemné a úsmevné.

Veď čo, jesť sme mali, piť tiež a pláž bola parádna.

A čo je dôležité? Prístup, aký si zvolíš. My sme si zvolili radosť z dovolenky, lovenie zážitkov a každodenné selfíčka s maminami, lebo my proste tie selfíčka nevieme robiť. Preto je to taká zábava.

Takže postrehy a návody, ako prežiť dovolenku pri mori:

• Ak cestuješ s rodinou a nemajú anjelskú povahu, necestuj s nimi alebo použi budhistický prístup tzv. „mámnaháku“.
• Natri sa aspoň šestkou Nubianom! Nie, olivový olej s citrónom nefunguje, skúsila som a bola som spálená na homára.
• Ak cestuješ v čase, správaj sa primerane k danej dobe, v ktorej si sa ocitol a nebuzeruj zamestnancov, keď majú fajčpauzu.
• Nevorvaň sa celú dovolenku na pláži, hýb sa trošku. Treba vidieť aj kultúru a život, inak krajinu nespoznáš.
• Ak zamestnanci nechajú otvorený sklad s čistými uterákmi, rýchlo naber zásobu! Nevieš, kedy si spomenú na tvoju izbu.
• All inclusive neznamená, že máš zožrať všetko! Vypic môžeš.

Ps: stále držím fasting a 3 kilá sú dole napevno aj po katastrofe zvanej grécke žranie a pitie.

Eva Czermak

P.S: Korektorka Katka je na dovolenke. Ak ste našli v texte chýbajúcu čiarku alebo čiarku navyše, napíšte nám. Ďakujeme! (…ale snažili sme sa aj s Evkou…)