Rozdiel medzi svadbou snov a totálnym masakrom je v jednom rozhodnutí, vybrať si správne. Nielen manžela…

Svadba snov verzus svadobný masaker. Alebo, ako si správne naplánovať svadbu…

Je september. To ste si už asi všimli. Kto nie, tak v septembri už bez problémov nakúpite napríklad vianočné ozdoby v Tedi (tuším tam boli už v auguste), v obchodoch s topánočkami – najlepšími priateľmi ženy – to už viac vonia kožou, lebo prichádzajú na rad čižmičky, vínne mušky vznikajú v priebehu 5 sekúnd po tom, čo prinesiete domov ovocie zo záhrady, burčiak vládne vínnemu svetu – aj tým muškám, no najmä, kto sa ešte nevysvadbil, tak tento mesiac je zaručený.

Takmer všetky nevesty, a hlavne ich mamky, chcú svadbu v máji alebo v septembri. Nech sa netopia koláče a nepotia drahé fasády na tvárach. Aj keď pri tých klasických zalakovaných svadobných frizúrach vzniká riziko tvorby osieho hniezda, teraz sú tie hydy ozaj všade.

Svadba je veľká vec. Hlavne teda pre svadobné mamky.

Často mladí ani nevedia, čo sa bude diať, koľko zákuskov treba kúpiť, koho kam posadiť, ale mama, tá vie všetko. To je tajná organizátorka svadby, tá, ktorá sa potom dáva týždeň dokopy a počas svadby sa z nej stáva tzv. „veľký brat“, ktorý ma oko všade. Dokáže pohľadom skontrolovať, kto už má koľko popité, kto je povadený, kto tancuje málo a kto až príliš veľa, dokonca aj zoskenovať hrúbku obálky pri gratuláciách. Teda aspoň takto to zväčša bolo a žilo lebo svadobná mamka je proste tradícia a tie si treba udržiavať.

No časy sa menia, priatelia.

Tak napríklad ja sa tomuto konceptu vymykám. Aj keď mamky mám bombové a zvládli by to, ale neviem, či by hlavne tá moja toľko vydržala. Prečo? Lebo ja som mala už 4 svadby a dvoch manželov.

Prepočítavam? Nejak mi to nesedí? No tak takto teda:

Prvá svadba s prvým manželom bola typická klasika. Ja som sa podľa nepísaného svadobného zákona zmenila na totálnu beštiu, ktorá všetkých prenasledovala, bola patrične nervózna a chcela mať na svadbe všetko. Takže pred 11. rokmi som nechcela papierové servítky, lebo to bolo také bežné, ale priala som si látkové, akoby sme boli z kráľovského rodu. Nuž, kúpila som látku a šili sme.

Chcela som mať na stoloch darčeky pre hostí, podľa seba. Kúpili sme lískavý kakavkový tvrdý papier, mladomanžel č. 1 musel v CADe nakresliť krabičky s vrchnáčikom a celá rodina po večeroch vystrihovala a lepila, na krabičkách mašličky s našimi menami a dátumom svadby, ktoré museli byť zviazané na milimeter rovnako a stuhu som objednala z USA, lebo tu na SK sa mi tovar zdal nedostatočný. No katastrofa. Takýchto hovadín som navymýšľala viac, od šiat, svadobnej kytice, výzdoby šiat pre družičky, až po minikoláčiky a vyzdobený záhradný altánok. Ale prežili to všetci, teda okrem toho prvého manželstva.

Teraz som už bola múdrejšia.

Už som rodinu ani seba nechcela vystaviť tomuto psycho šialenstvu, teda nie raz, preto sme si to s mojím mužom rozdelili na trikrát. Ak by sa tomu chcel niekto vyhnúť, nemal šancu.

Rozhodli sme sa, že sa zosobášime v intímnom kruhu, len s rodičmi a súrodencami, v Toskánsku. Že tam pôjdeme na výlet. Nádhera. Keď som však oslovila spoločnosti, ktoré takéto čosi robia, trikrát mi pretočilo budíky a si vravím, čo ja kradnem?! Tak som sa do toho pustila sama, veď som nejaký organizátor. Cez airbnb som našla krásne miesto s bazénom, olivovníkmi, majitelia úžasní, že nám aj navaria, aj bezlepkovo, no bomba. Môj dobrý muž zajednal 8-miestne auto, aby tatkovia nemuseli šoférovať, ale popíjať už po ceste, a bolo nachystanô. Bohužiaľ, korona nám túto ideu rozbila na milión kúskov. Ale sme sa nevzdali a dali sme nový plán. Veľkolepý, v štýle veľkého Gatsbyho.

Tak tu je náš trojsvadobný maratón 2020:

Za prvé…

Sobáš na úrade – trošku nás zaskočilo, že sme museli mať k tomuto rituálu aj obrúčky. My sme obrúčky nechceli, lebo sme si chceli dať vytetovať. No rýchlo sme pár dní pred sobášom vbehli do klenotníctva a pán nám už kričal od dverí, že o 10minút má obednú pauzu a je hladný. „Šak my sme tiež hladní,“ som mu povedala, tak sme vybrali za 5 minút dva krúžky z chirurgickej ocele za akciových 11 € dokopy. Fajne, nie?

Účel splnili a sem-tam ich aj nosíme, lebo furt nie sme ešte potetovaní. Po sobáši na úrade sme naskákali do áut a po ceste sa slávnostne naobedovali. Polievka nebola vývar, ale indická, prečo nie… a ide sa do Banskej Štiavnice na tri dni – nie cez víkend, ale cez týždeň, ako veľkí páni. Aj tak to všetko bolo cez víkendy beznádejne vybúkované, predsa len bol rok 2020, magický rok na svadbenie a všetky podivnosti.

Po ceste do Štiavnice sme zistili, že sme si nekúpili plavky, veď tam bolo aj wellnessko, tak sme sa zastavili v takom tom „čínskom obchode“ v Žarnovici a kupovali sme plavky, vo svadobnom outfite, pripití, lebo sme si dávali stretnutie na benzínke a pili teplú domácu z kufra. No zážitok aj pre nás, aj pre pani predavačku.

Za druhé…

Banská Štiavnica a predsvadobné večerné čoromoro – no toto mestečko je čarovné a my ho s mojím mužom proste milujeme na total. Prišli sme, vytancovali sme sa jak besné svine, ráno sme vstali (ráno v mojom ponímaní – teda pred obedom) a išli sme do mesta. Celá tlupa, maminy, ocinovia, súrodenci, moje milované svadobné koordinátorky Denka a Hanka (úloha týchto žien je kľúčová – odbremenili, pofotili, nastajlovali a ešte nás aj zabavili), dali sme si kávičku, fernetík, pivko, zmrzku – čudujem sa, že sme z toho nemali črevné harakiri, pripieklo nám krky, lebo slnko svietilo jak besné, bol jún.

No, proste, rozprávka.

Prišli sme späť do nášho penziónu, kde nám chystali stoly a svetielka na záhrade a divili sa, kde sme a prečo nestresujeme, ako sa to predsa patrí. Obliekli sme sa, vyčesali a stretli všetci krásne vyfintení na záhrade. Tam sme mali taký náš súkromný záhradný obrad – takže tam som môjmu dobrému mužovi povedala „jasan, že beriem“ druhýkrát. Zábava, tance, skvelé jedlo až do… nepamätám ozaj, do koľkej. Bol to jeden z najkrajších zážitkov v mojom živote.

Precítiť takýto veľký deň s najbližšími, nemať stresy a nesledovať čas, nebáť sa, či je dosť koláčov, či je už DJ vybalený, či mi neodletela umelá mihalnica do taniera a podobne, no to je na nezaplatenie.

Za tretie…

Číslo tri bola mega žúrka. Panbočko nás má rád a dal nám do cesty dobrých priateľov, ktorí majú úžasné miesto (Ski centrum Drozdovo http://drozdovo.eu/), kam chodievame vypnúť hlavy a sú tam tie najkrajšie svadby. A tu prišlo veľké, až priam nadpozemské rozhodnutie mňa, ako bývalej psychopatickej nevesty. Povedala som, že nebudem riešiť nič. Ale, že absolútne nič. Ani len farby do výzdoby. Takže úžasná Hanka (aj naša fotografka, aj výzdobárka, aj neviem, čo ešte) spravila takú mega bomba výzdobu, že sme padli na rite.

Ja som si dala len ušiť šaty, nech ladia do výzdoby a to bolo celé. Mamky sa postarali o koláče, Hanka aj o pozvánky a Deniska, naša svadobná koordinátorka, nás zosobášila po tretíkrát. Vybavené, spečatené.

Bolo to skvelé. Celá rodina a priatelia tento deň spravili ešte krajším, lebo sa rozhodli prísť a byť.

Len tak byť ozajstnou rodinou a priateľmi, a to sa cení hádam najviac na svete. Vzťahy, na ktorých denne robíte, ktoré zveľaďujte, o ktoré sa staráte, tie jediné vám do života prinesú radosť a šťastie. Nehovorím, že je to ľahké. Je to makačka jak fras. Svadba by teda mala byť o tom, nie o šatách, jedle, výzdobe, ale o vzťahoch. O tej šialenej energii, ktorú vám vaši milovaní prinesú a ktorú potom znásobíte. Joj, a aj o dobrej pálenke, to je tiež veľmi dôležité.

Takže psychopatická nevesta vo mne ani necekla a len si to celé užívala aj spolu s našimi 130 hosťami, bola spokojná a čušala, to bol od nej ten najkrajší svadobný dar.

Takže, milé takmer nevesty, plánovačky či svadobné mamky, ak si chcete tie svadobné dni ozaj užiť a nezblázniť sa, majte na háku.

Rozdiel medzi svadbou snov a totálnym masakrom je v jednom rozhodnutí, vybrať si správne. Nielen manžela, ale sa aj rozhodnúť, že si vyberáme radosť a kľud. Vyberte si správny tím, na ktorý hodíte všetku robotu, no potom ho nekontrolujte a nebuzerujte. Naučte sa dôverovať. A nezabudnite na ranný rituál, otvorte si hneď ráno prosečko a užívajte celý deň. Potom počkajte na východ slnka, nedajte sa vytočiť, opitého muža dajte sem-tam prespať a hlavne sa bavte. Lebo ten deň je tak šialene rýchly, nezabudnuteľný a nevyspytateľný, že ja som si ho musela teda ešte trikrát zopakovať.

Photo by Hana Bieliková @hanabielikovaphotography

Zábava by „MY VŠETCI“

Tanečná učiteľka, čo nás učila nohami zahadzovať: Denisa Vaňová

Ďakujem vám.

Eva Czermak