Advent. Kam sme ako jednotlivci a spoločnosť dopracovali a kam sa nám medzi prsty vyprázdnili hodnoty?

AdventAdvent. Kam sme ako jednotlivci a spoločnosť dopracovali?

A je to tu zas, každoročný adventný čas. Advent. Čas tradícií, ale aj zhonu, vyprázdňovania finančného kreditu aj zdravého úsudku. Práve teraz, keď píšem tieto riadky, vidím v náprotivnom dome cirkusové číslo. Staršia pani síce nechodí po lane, ale visí na okne imitujúc s handrou v ruke záclony. Je to jasné, pred sviatkami musí byt všetko podľa nepísaného zákonu čisté, upratané, nakúpené a upečené. Aj keby sekery padali a inflácia stúpala, tradícia je tradícia a…

„Tradícia je pochopená nutnosť“

(Marx by bol určite samé blaho, že aj jeho heslo sa dá parafrázovať).

Aby ilúzia bola dokonalá, tak z plochej obrazovky sa na nás valia multiplexné reklamy, čo všetko bezpodmienečne musíme mať. Na sviatky musíme mať koledy, koláče, paplóny so sobmi aj infantilné papuče, samozrejme, za skvelú cenu. A vedeli ste, že bez nového mobilu nie sme ľuďmi? Buďte bez obáv, tento tovar nás teraz všetkých spojí do jednej veľkej a šťastnej rodiny. Fakt?

  • Vedeli ste o tom, že iba na advent a Vianoce existuje kapustnica pre bezdomovcov?
  • Vedeli ste o tom, že iba na Vianoce existujú hračky pre deti v detských domovoch?
  • Vedeli ste o tom, že iba na Vianoce existujú spomienky na odložených rodičov v domovoch dôchodcov?

Je to smutné, ale vyzerá to tak. Dokonca, páni z radnice rozhodli, že na vianočnej výzdobe sa aj napriek kríze šetriť nebude, však až po Novom roku budeme zvyšovať dane. Dovtedy, občan – platič, chlieb a hry musí mať – za každú cenu.

A nemohlo by to byť aj inak?

Kam sme to ako jednotlivci a celá spoločnosť dopracovali a kam sa nám medzi prsty vyprázdnili hodnoty kvality a krásy na každej človečej úrovni? Alebo je to o tom, že keď sa ľuďom zoberie príliš veľa, vystačia si aj s náhradou?

Nie som etnológ ani teológ, a v žiadnom prípade nemienim nikomu diktovať, ako má prežiť sviatky, len sa skúsme v tichu zamyslieť, či chceme aj naďalej takto „spotrebne“ a lživo žiť? Možno nám z tých úvah vyplynie, že vzťahy sa vzťahujú k 365 dňom v roku, a že žiadnym darom naše svedomie nestíchne, a že namiesto povinného scenára môže byť zaradená aj naša originálna premiéra. Napríklad prechádzka nočným mestom alebo denným lesom (v opačnom garde je to príliš veľké riziko stretu s divokou zverou).

Pre niekoho môže byť úplnou novinkou prežiť vianočné dni s rodinou na „samotě u lesa“, pre niekoho to bude šach – mat vo dvojici, pre niekoho čítanie dobrej knihy o samote alebo hodiny majstrovania v domácej dielni s deťmi. Aj takýmto spôsobom je možné dať niekomu inému šancu na zmenu. Veď…

„Duch Vianoc sa viaže k duchu a nie ku konzumu“.

Resumé

Čo na Vianoce, to po celý rok! Podávajme si znova ruky, dívajme sa zoči-voči do tváre a bez masky, povedzme si bez zbytočných „opičiek“, čo nám už dlho leží na duši. Je síce pravda, že život sa tak nezmení hneď na ružový obláčik, ale my budeme určite pravdivejší.

P.S. Apropo, skoro som zabudla. My už máme aj iný posvätený sviatok konzumný. Je to Čierny piatok. Tu platí absolútne: Viac, Rýchlejšie a Za nižšie ceny. „Kupujte, lebo zajtra už nebude!“

Lenka Sapárová

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať