fbpx
Upratovanie verzus pozornosť deťom

Upratovanie vám nezostarne, vaše deti áno! (1.diel)

V jedno letné popoludnie som si v meste náhodne vypočula rozhovor dvoch mamičiek. Postávali pri cukrárni, pri nich šantilo zopár malých detí a mňa zaujali slová jednej z nich, kedy s nadšením opisovala svoju radosť z nádherných teplých dní, keďže sa vraj leto konečne umúdrilo.

A jej posledné slová „Už sa neviem dočkať, ako v tento blížiaci sa víkend …..“ ju moja netrpezlivá myseľ nenechala ani dokončiť a okamžite vypátrala všetky možnosti na výlety a atrakcie pre deti, ktoré naše mesto a blízke okolie ponúka.

Tak som sa vcítila do toho jej nadšenia v hlase, že ma úplne paralyzovala dokončená odpoveď :„ …….. budem konečne poriadne upratovať!“  Reakciu druhej mamičky som začula už len útržkovite, niečo v zmysle, že odmietli rodinné pozvanie kvôli akýmsi oknám!

Opúšťala som ich s akýmsi zvláštnym rozčarovaným pocitom a neviem, koho mi bolo ľúto viac. Či nič netušiacich mamičiek, alebo tak akosi okradnutých, do budúcna poznačených detí.

Kam SA vytratil  čas pre deti?

V poslednej dobe počúvam čoraz viac rodičov, ako sa sťažujú, že popri práci, nákupoch, starostlivosti o domácnosť a školských povinnostiach sa často nestíhajú s deťmi ani trocha pohrať, či na chvíľu si spolu sadnúť aspoň k nejakej rozprávke. Vraj ten čas tak strašne letí.

Možno sa ani vám nedarí poriadne svoje deti vnímať a už vôbec nejako reagovať na podrobné zážitky z celého dňa, lebo vlastne nedokážete nájsť čas ani na tú reakciu.

Možno sa tiež každý deň cestou z práce sústredíte na to, čo všetko musíte urobiť hneď po návrate domov. Umyť riad, utrieť prach (už je na nábytku až dvojdňový !) a hneď si predpísať zopár ďalších upratovacích činností, ktoré musíte do večera stihnúť.

A keď máte konečne pred sebou túžobne očakávaný víkend, tak ho strávite „užitočne“ – zasa upratovaním. A tu nastáva ten problém, že už vám nezostáva čas, v ktorom sa môžete venovať deťom a spoločnými hrami si užívať  vzájomnú blízkosť a pohodu.

Upratovať alebo neupratovať? Zlodej času Odhalený

Existuje úplne jednoduché riešenie. Neupratujte! Vyhoďte toho najväčšieho zlodeja času, ktorým nekonečné upratovanie je! Práca, varenie, pranie, základné nákupy – to sú nevyhnutné aktivity, bez ktorých sa nezaobídeme. Našťastie je tu upratovanie – jediná aktivita, s ktorou sa dá pozitívne „manipulovať“, alebo koniec koncov úplne vynechať. A ak nie úplne, tak aspoň minimalizovať, výhodnejšie zorganizovať, či delegovať.

Vraj upratovanie nepočká?

A čo keď príde neočakávaná návšteva? Prezradím vám novinku! Upratovanie pokojne počká! A keď náhodou niekto príde? No a? Príde predsa kvôli vám. Je to vaša návšteva, vaša spriaznená duša, nie kontrolný úrad! A pokiaľ sú vaši známi aspoň trocha kreatívni, tak si k vám, hoci aj na zem, prisadnú a k vašej hre sa pridajú. Oveľa dôležitejšie je predsa stráviť spoločný čas plný spokojnosti a radosti, hlavne pokým sú deti malé.

ne/Súhlasíte?

Predpokladám, že vaše reakcie na moje predchádzajúce slová sa budú líšiť. Pravdepodobne podľa toho, v akom rodinnom prostredí ste vyrastali a aký vzťah ste v detstve mali s rodičmi sa reakciou zaradíte do jednej z týchto troch skupín.

Prvá skupina čitateľov sa s vyššie uvedeným bez váhania a so spokojným úsmevom v srdci stotožní. Sú to ľudia, ktorí považujú čas trávený s deťmi za to najdôležitejšie vo svojom živote. Z detstva si zakódovali v hlave to, že ich domov nie je dokonalé múzeum, ale miesto spokojnosti a vzájomnej lásky.

Druhú skupinu čitateľov tento článok už v tejto časti možno dosť pobúril, niektorých možno tak veľmi, že ho už nedočítajú do konca.

Sú to ľudia, ktorí sa vo svojom detstve naučili, že prvoradé a ozaj najdôležitejšie je mať dokonale uprataný byt. Považujú to za jedinú cestu k rodinnej aj svojej vnútornej spokojnosti a sú schopní už v polospánku sa vrátiť do obývačky, lebo si zmysleli, že na stole nechali zabudnutú šálku od kávy. Sú tak presvedčení o správnosti svojho nastavenia, že nevidia dôvod to meniť, alebo sa tým akokoľvek zaoberať.

Len to automaticky prenášajú svojim deťom a tie následne ďalším generáciám. Tí čas, vyhradený pre deti, vlastne ani nehľadajú, aj tak by nevedeli, čo s ním. Zostáva len dúfať, že tu sú tie deti snáď aspoň na druhom mieste.

Tretiu skupinu čitateľov tvorí akási kombinácia predchádzajúcich dvoch. Sú to tí, ktorých v detstve síce tiež učili, že v prvom rade musí byť dokonalý poriadok a boli v neustálom upratovacom tréningu, ale títo si zapamätali, ako im to neskutočne liezlo na nervy, lebo si vôbec v kľude nevychutnali ani len svoje hračky. Niekde vo svojom vnútri si pravdepodobne sľúbili, že svoje deti takto trápiť určite nebudú.

Lenže to aj tak úplne nedokážu, napriek tomu, že by veľmi chceli. Prebieha v nich totiž večný súboj medzi vlastnou túžbou (rodinná spokojnosť, radosť detí) a nastavením z detstva ( dokonalý poriadok musí byť).

V praxi je to potom vyzerá asi tak, že si rodič síce sadne s deťmi k spoločnej hre, ale vychutnáva si tú pohodu len do chvíle, kedy mu jeho naučená myseľ potichu začne predkladať výčitky typu: „Ty sa tu tak pokojne hráš a to ti vôbec nevadí tá rozhádzaná kuchyňa? A čo keby teraz niekto nečakane prišiel? Čo by si o tebe a tomto neporiadku pomysleli?!“

Žiaľ, len niektorí odolajú tomuto tlaku, „vypnú“ svoju utáranú myseľ a pokračujú v pokojnej hre. Väčšina však tie vnútorné výčitky nevydrží a na zabezpečenie „ukážkovej rodinnej spokojnosti“ hru skôr či neskôr preruší a  ide tú kuchyňu upratať.

Negatívne programy v hlave

Pokiaľ dieťa vyrastá v prostredí, kde je na prvom mieste upratovanie, jeho mozog si to zapamätá. Ale pozor!  Berie to osobne a kóduje si do hlavy programy napríklad v zmysle,  že nie je pre rodičov dostatočne dôležitý, že má hodnotu pre rodičov len vtedy, ak udržuje poriadok, že ho rodičia môžu vymeniť za poriadok a veľa ďalších, pre jeho dospelý život až nebezpečných programov.

Aké ďalšie dôležité programy to môžu byť a aký negatívny vplyv dokážu mať v dospelosti na jeho sebahodnotu, partnerský život, prácu, na jeho talent a tvorbu vám prezradím nabudúce. A tiež aj to, že ak chcete deti uchrániť pre týmito programami potrebujete sa ich zbaviť v prvom rade vy sami. Ako na to, sa dozviete už čoskoro.

Na začiatok sa len pozastavte a v kľude si premietnite, na ktorej priečke priorít máte upratovanie a koľko percent času a života vôbec sa ním zaoberáte (počíta sa aj myslenie). A kde sa popri tom nachádzajú vaše deti. Len si to pravdivo uvedomte a nechajte v sebe  pôsobiť.

A potom sa postupne zbližujte s myšlienkou, že trávenie času neustálym upratovaním je naozaj najväčším zlodejom, ktorý vám kradne čas určený pre deti. Dnes upratujete a upratovať budete aj zajtra. Ale zajtra už vaše deti nebudú deti, už neprídu za vami, aby ste sa išli s nimi hrať. Riad vás počká, ale deti zostarnú a odídu do svojich životov. Preto nepremeškajte dobu, kedy má dieťa na sebe nálepku „dieťa“. Hlavne ju nepreupratujte, ale užite si ju. A naplno!

Ing. Monika Pišteláková,  motivačný kouč  –   www.monikapistelakova.sk    

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová