Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Tomáš Masaryk: Týpek, s ktorým si sadnete
Ako dvadsaťdvaročný mal pred sebou skvelú kariéru. Patril medzi najtalentovanejších slovenských futbalistov svojej generácie a krátko po promócii dostal ponuku na prestup do klubu vo Francúzsku. Tá ho však už zastihla po nehode, ktorú prežil iba zázrakom. O ďalších dvadsaťdva rokov neskôr je Tomáš Masaryk úspešný obchodník na medzinárodnom trhu s ferozliatinami, reprezentant Slovenska v tenise na vozíku a mimoriadne inšpiratívny rečník.
„Nie náhodou často hovorievam, že žijem dva životy v jednom,“ usmieva sa.
Na prednáškach nemá problém popísať vo svojom príbehu aj ťažkú autonehodu.
Sedel za volantom, keď pri predbiehaní dostal defekt, auto zišlo z cesty, niekoľkokrát sa prevrátilo a Tomáša náraz vystrelil bočným okienkom tak, že ho našli štyridsať metrov od vraku v kaluži krvi. „Hovorí sa, že ak topánky zostanú po vymrštení v kabíne auta, pre človeka to na 99 percent znamená smrť. Ja som to však prežil. Tak už viete, kto kazí tú štatistiku,“ neodpustí si ani pri tejto téme svoj obľúbený čierny humor. Ani nasledujúce dni nenasvedčovali tomu, že Tomáš nehodu prežije.
Absolvoval náročnú operáciu, mal dotrhanú tvár, nefunkčné rameno, rozdrvený šiesty stavec a jeho úlomky pozapichované v mieche. Až dodatočne sa zistilo, že pľúca mu fungovali len na 20 percent a lekári museli znova bojovať o jeho život. „Už som bol skoro na druhom brehu, no bola tam zima, a tak som sa vrátil.“ Len Tomáš Masaryk dokáže takto popísať moment, ktorý rozhodol o tom, že je stále tu.
Prekonať sa dajú aj najťažšie prekážky
Namiesto toho, aby podpísal zmluvu a odišiel hrať futbal do Francúzska, vrátil sa opäť do rodičovského domu a potreboval dvadsaťštyrihodinovú starostlivosť. „Nehovorím, že som nemal aj slabšie chvíle, ale aj vtedy som sa iba pýtal prečo. Nie prečo sa to stalo mne, ale prečo som prežil. Malo to však trvať ešte pár rokov, kým som na túto otázku našiel odpoveď.“
Vďaka pomoci a podpore obetavých rodičov sa Tomášov stav začal pomaly zlepšovať. Rodinný dom postupne debariérizovali a pribudla doň aj malá telocvičňa, v ktorej mohol posilňovať. Len čo mu to sily dovolili, pátral po športe, ktorému by sa dokázal venovať aj na vozíčku. „Hneď mi bolo jasné, že to musí byť niečo, pri čom sa unavím, zoderiem a zničím. Len vtedy som najspokojnejší,“ potvrdzuje svoju hyperaktívnu povahu.
Novú lásku našiel v tenise na vozíku a darí sa mu v ňom tak dobre, že sa stal slovenským paralympijským reprezentantom, nazbieral už stovky pohárov, ocenení a trofejí a vo svetovom rebríčku aktuálne stále stúpa. Nie je vôbec vylúčené, že sa mu podarí prepracovať sa na najbližšie letné paralympijské hry, ktoré sa v roku 2024 budú konať v Paríži.
Pošli to ďalej
Nájsť pracovné uplatnenie pre človeka na vozíku je v našej krajine mimoriadne ťažké. Tvrdíme síce, že robíme všetko pre to, aby sa vozičkári vrátili do zamestnania a mali na to vytvorené aj adekvátne podmienky, no mnohé firmy často radšej zaplatia pokutu za to, že osobu s ťažkým zdravotným postihnutím nezamestnávajú, než by mali investovať do debariérizácie. Tomášovi Masarykovi opäť pomohla jeho extrovertná optimistická povaha a schopnosť zo všetkého sa „vykecať“.
Našiel si prácu ako medzinárodný obchodník s ferozliatinami. Áno, znie to jednoducho a skutočne k tomu potrebujete „len“ telefón, počítač, trochu matematiky, angličtinu a biznisového ducha. Jediné, v čom Tomáš potreboval čo-to vylepšiť, bol práve anglický jazyk. To sú však výzvy, ktoré ho rozhodne neodradia.
Dnes patrí k stabilným spolupracovníkom luxemburskej firmy, pre ktorú dlhé roky pracuje, a robí to aj v papučkách na vozíku z domu v Holíči. Zabezpečí svoju rodinu a rodičom vracia to, čo všetko oni obetovali pre neho.
Prichádza tiež na vysvetlenie toho, prečo tu zostal.
Prečo malo zmysel, aby prežil ťažkú autonehodu. „Som presvedčený, že preto, aby som svoje poznanie posunul ďalším ľuďom a zmenil im život. Ukázal im niečo lepšie. A musím povedať, že to na svojich motivačných prednáškach robím až sedliacky jednoducho. Nemá predsa zmysel zaoberať sa tým, čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi či dnes ráno. To už nezmeníme. Rovnako však nie je dôvod obávať sa budúcnosti, pretože to, čo sa nám má stať, sa aj stane. Čím viac obáv si sami vyrábame, tým sa cítime horšie. Žiť treba tu a teraz,“ hovorí Tomáš.
Svoju cestu od úplnej odkázanosti na pomoc iných cez podnikateľské a tenisové začiatky až po úspech v medzinárodnom obchode a parašporte zachytil aj vo svojej prvej knihe „Myslím, že si sadneme“.
Vysvetľuje v nej aj to, prečo chce svoje know-how aj takýmto spôsobom posúvať ďalej – aby čitatelia vedeli, že prekonať sa dajú aj tie najťažšie prekážky, aby ich povzbudil a inšpiroval, aby sa vo svojich ťažkostiach necítili sami a hlavne, aby to, čo sa vlastnou skúsenosťou naučil, odovzdal ďalším.
Knihu kúpite a viac sa dozviete na www.tomasmasaryk.sk
(autorka textu: Eva Bacigalová)
