Úspech sa dnes často meria počtom followerov, ale zaujímavé veci sa dejú v reálnom živote…

Maľujem, len ak mám dobrú náladu, pretože energia, ktorú človek vkladá do čohokoľvek, čo robí, sa prenáša ďalej…

Silvia Macková je zaujímavá a tvorivá dáma. Pracuje ako finančná poradkyňa, ale jej vášňou je maľba. Jej obrazy sa dostali k mnohým významným osobnostiam na Slovensku, ale aj v zahraničí. Prinášame rozhovor, ktorý, verím, ukáže krásno, ktoré ukrýva tvorivosť…

Silvia, hovorí sa, že umelci väčšinou nerozumejú (alebo nechcú rozumieť) číslam. Vy ste povolaním finančná poradkyňa. Ako ste sa dostali k maľbe?

Výtvarnému umeniu som sa venovala už ako dieťa, navštevovala som ľudovú školu umenia, a zatiaľ čo iné deti mali na stenách svojich izieb plagáty hercov a spevákov, ja som na ne pokreslila zvieratá. Dodnes si pamätám mamin šokovaný výraz, keď nás so sestrou prichytila „pri čine“, ale nakoniec sú tam tie kresby dodnes a chváli sa s nimi návštevám.

Pri voľbe strednej školy sa z praktických dôvodov rozhodlo, že pôjdem študovať na obchodnú akadémiu. Mám rada aj prácu s číslami, hľadanie logických argumentov a možných riešení, a aj keď deti zostali počas lockdownu doma, pomáhala som niektorým študentom z okruhu známych s matematikou a štatistikou.

K výtvarnému umeniu som sa vrátila v roku 2016, v podstate náhodou. Začala som na Twitteri sledovať herečku Mary McDonnell, ktorá zvykla zdieľať jej portréty, ktoré nakreslili fanúšikovia, a po určitom čase som sa spýtala samej seba, prečo už vlastne nekreslím… Začala som najskôr pre seba, neskôr som niečo zdieľala na sociálnych sieťach a zrazu sa to rozbehlo : – )

Kto všetko má vaše diela a kam najďalej váš obraz putoval?

Po pár rokoch mám za sebou niekoľko autorských a kolektívnych výstav a obrazy putovali k novým majiteľom do rôznych krajín Európy, Ameriky a Ázie.

Spočiatku som sa v maľbe zameriavala hlavne na portréty. Chcela som sa ich naučiť, a to znamenalo, že ich musím veľa namaľovať. Páči sa mi pop art, ktorý som si trochu prispôsobila na svoj štýl, a tým je rozpoznateľný medzi ostatnými autormi. Ak mám pocit, že by takýto portrét mal patriť človeku, ktorý bol preň inšpiráciou, tak mu ho darujem.

K tým u nás známejším menám, ktoré svoj portrét dostali, patrí už spomínaná Mary McDonnell, potom Meryl Streep, Lucie Bílá, Monika Beňová, ale tiež som mala možnosť odovzdať portrét pani prezidentky Zuzany Čaputovej v Prezidentskom paláci.

Mám veľa pozitívnych reakcií od známych ľudí na ich portréty, predovšetkým prostredníctvom sociálnych sietí, ale osobné stretnutia majú ešte väčšie čaro, pretože vidím priamo reakciu a môžeme sa aj viac porozprávať. Také najaktuálnejšie a veľmi milé stretnutie bolo na jeseň s Edwardom Jamesom Olmosom.

Pokiaľ ide o druhú časť otázky, pozrela som pre istotu na mapu, aby to bolo presne – a najďalej obraz putoval do Taiwanu.

Vaše obrazy nosia na tričkách herci jedného známeho seriálu – ako k tej spolupráci prišlo?

Vyplynulo to z mojich začiatkov, keď som sa učila maľovať portréty. Najskôr som sa zameriavala na Mary, ktorej som urobila sériu portrétov, ktoré boli akoby prierezom jej kariéry a od nej som sa posunula k hercom zo seriálu Major Crimes, v ktorom v tom čase hrala.

Tým, že som portréty zvykla zdieľať na sociálnych sieťach, tak relatívne rýchlo zaregistrovali, čo robím, a akoby už čakali, kto bude ďalší. Tešili sa z nich, dávali si ich ako profilové fotky a pod. Bola to zábava a zároveň pre mňa neuveriteľné, že si ma všimli spomedzi toho množstva fanúšikov.

Neskôr som urobila len tak pre seba skúšobne potlač portrétov na tričko a s kamarátmi sme sa rozprávali, že seriálu robím reklamu. Všimla si to Käthe Mazur (jedna z herečiek seriálu) a napísala mi, že aj ona také chce. Dlhšie som pozerala na jej Tweet, či sa mi to nesníva, kým som jej odpísala. Tie myšlienkové pochody – tá herečka z Hollywoodu, ktorú vídam v TV, chce odo mňa tričko s portrétom… : – )

Postupne sa k nej pridali ďalší herci a zdieľali v nich fotky.  Seriál sa už síce skončil, ale s niektorými stále máme kamarátske vzťahy.

Keď umelca bolí duša, zvyknú vznikať krásne diela. Máte to tak aj vy?

Maľujem, len ak mám dobrú náladu, pretože energia, ktorú človek vkladá do čohokoľvek, čo robí, sa prenáša ďalej na ľudí a ja chcem, aby sa ľudia pri mojich obrazoch cítili dobre. Tým, že som sama senzitívna na toto vnímanie, dávam si pozor, čo posúvam ďalej. Výnimkou bola len jedna akvarelová kresba, ktorú som nakreslila pre našu sestru, s ktorou sme sa na jeseň museli rozlúčiť, a odišla s ňou.

Pre príbytky plné života idú len obrazy s pozitívnym pozadím.

Akou technikou maľby tvoríte? Ja som videla krátke video a pripadalo mi to také veľmi intuitívne maľovanie, ale so znamenitým výsledkom.

Ďakujem veľmi pekne. V rámci mojej tvorby nie sú len maľby, ale predovšetkým posledné dva roky som veľa experimentovala a skúšala, čo všetko a ako sa dá robiť. Nájdete v nej aj perokresby, kresby tušom, akvarel a pod. Pokiaľ ide maľby, v nich poslednou dobou dominuje abstrakt a najnovšie obrazy sú taký surrealisticko-abstraktný mix s hlbším tematickým vyjadrením.

Veľmi ma baví kombinovať techniky, a tak na obraze okrem akrylových farieb nájdete tuš, modelovaciu pastu, ktorá vytvára 3D efekt, akrylové fixky, olejové pastelky, pouring, ktorý spravidla kombinujem s trblietkami, niekedy používam metalické plátky a pod.

A aj na nanášanie farieb nepoužívam len štetce alebo špachtle, ale napríklad aj špongiu, pokrčený alobal a pod., čím sa vytvárajú rôzne zaujímavé efekty. Fantázia v umení nemá hranice a stále prichádzajú nové nápady, čo by som ešte mohla skúsiť.

Máte obraz, ktorý nikdy nepredáte a ani nedarujete?

Nerada používam slovo nikdy, pretože aj keď sa mi môže zdať niečo v súčasnosti nereálne, vplyvom zmeny budúcich okolností sa to môže vyvinúť inak. Keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že sa vrátim k výtvarnému umeniu a že si niekto bude chcieť môj obraz aj kúpiť, myslela by som si, že sa zbláznil. (smiech) Potenciálne „nikdy“ sa zmenilo na vďačnosť za záujem.

Mám ale obraz, ktorý som maľovala pred pár rokmi a má pre mňa špeciálny význam. Inšpiráciou preň bol veľmi ľudský prístup človeka, ktorý je pre mňa v tejto mojej kariére dôležitý, a aj keď nešlo o jeho portrét, dal mi naň veľmi pozitívnu spätnú väzbu. Je takou pripomienkou úplného obratu v mojom živote vďaka umeniu.

Čo najradšej maľujete?

Každý štýl, ktorý maľujem, má niečo do seba a nemám vyslovene niektorý najobľúbenejší. Pre pop art portréty si vyberám ľudí, ktorí ma nejakým spôsobom zaujali, či už svojou prácou, alebo spôsobom myslenia, charakterom a pod. Portréty sú náročné na detail a zvlášť pri tomto štýle, kedy tieňovanie využívam minimálne, je potrebné vybrať tie správne linky, ktoré človeka vystihnú.

Abstrakt je naproti tomu úplne voľný, a aj keď si môžem na začiatku vymyslieť, ako by obraz mohol vyzerať, na konci môže nadobudnúť úplne iný výraz. Je zaujímavý práve tým experimentovaním s technikami, ktoré som už spomínala. Prípadne si vymyslím sériu obrazov, ktoré majú spoločnú tému – napríklad som maľovala divoko žijúce zvieratá, ktorým hrozí vyhynutie.

Mám rada nové výzvy a už mám v pláne vyskúšať úplne novú techniku, ktorá síce bude veľmi náročná ako na čas, tak aj na spracovanie, ale ak to vyjde, bude to stáť za to!

Keď začala pandémia, nevedeli ste 3 mesiace tvoriť. Potom ste ale počas lockdownu vytvorili špeciálne maľovanky. Ako ste prišli na tento nápad a kde všade sa s nimi mohli deti stretnúť?

Áno, keď prišiel covid a s ním lockdown, nemala som spočiatku moc náladu maľovať a skôr som premýšľala, ako pomôcť. Mňa sa vďaka mojej profesii úplne zatvorenie doma netýkalo, ale mnohých ľudí áno a zvlášť deti zostali na dlhý čas izolované. Ja sa snažím aj svojím umením pomáhať predovšetkým deťom.

Niekoľko svojich obrazov som darovala krízovému centru Dúha, ďalšie trnavskému detskému domovu, zisk z poslednej výstavy putoval pre OZ Malé zázraky, ktoré sa venuje hendikepovaným deťom a deťom zo sociálne slabších skupín, Poradenskému centru Nádej som namaľovala obraz na mieru do herne pre deti, kde žiaden nemali a pod.

Tak aj počas lockdownu som sa snažila vymyslieť niečo pre deti a svojím spôsobom tak pomôcť trochu aj ich rodičom.

Tým, že obchody boli zatvorené, a ako mi jeden klient povedal, už mal pocit, že z internetu stiahol pre dcéru všetky dostupné maľovanky, tak bol rád, keď zistil, že ich tiež robím a dopĺňal zásoby. Samozrejme, najskôr som urobila len zopár na skúšku, a keď sa ukázalo, že je o ne záujem, pravidelne som ich dopĺňala a ľudia ich mali na mojich stránkach voľne na stiahnutie.

Nakoniec sa im potešili aj ľudia mimo Slovenska – písala mi napríklad jedna mamina zo Španielska, že ich dala dcére a tiež učiteľka z dánskej škôlky, že ich jej deti využijú. Niektorí rodičia mi ich posielali vymaľované a deťom som urobila z obrázkov mini výstavu na sociálnych sieťach.

To, že maľovanky robím, si všimli aj z portálu Škola efektívne a poprosili ma, či by ich mohli zdieľať na svojej stránke, a tým pádom sa dostali do viacerých školských zariadení. Zhodou okolností teraz tieto maľovanky distribuujem v rámci možností aj k ukrajinským deťom, ktoré k nám prišli.

Ako sa pozeráte na úspech? Akú by ste dali motiváciu tým, ktorí váhajú?

Úspech ani šťastie nemajú jednoznačne definovateľnú rovnicu a sú vnímané veľmi individuálne. Každý z nás má vlastné nastavenia a očakávania. Žijeme v dobe, kedy sa úspech meria počtom followerov a like-ov, ale zaujímavé veci sa dejú v reálnom živote aj bez týchto algoritmov.

Ak chcete spievať, spievajte, ak chcete tancovať, tancuje, ak chce maľovať, maľujte. Aj keby to malo tvoriť len zlomok vášho času a robí vás to šťastnými, choďte do toho. A možno vám to tiež jedného dňa úplne zmení život a zažijete skvelé veci, o ktorých ste nemali odvahu ani len snívať.

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Silviu nájdete na FB tu: https://www.facebook.com/silviaworldart

Korektúry: Katarína Málková