“Povedz iba slovo a duša mi ozdravie…” – ako narábať so slovami aby boli liekom, nie zbraňou?

Povedz iba slovo a duša mi ozdraviePovedz iba slovo a duša mi ozdravie… / ako narábať so slovami aby boli liekom, nie zbraňou?

V predošlom článku od Niny Menkynovej sme načreli do významu slova SLOVO. Dnes pokračujeme.

Slovo ako liek

Už starí toltéci považovali slovo za tú najmocnejšiu, až magickú silu. Silu, ktorá tvorí. Sila slova záleží od energie, ktorú mu v daný moment dáme, ktorou ho “nabijeme”. Slovom si navzájom dokážeme pohladkať dušu. Slová lásky, vďaky, nehy dokážu vo vzťahoch zázraky. Známa veta z biblie “Povedz iba slovo a duša mi ozdravie…” nesie v sebe toľko sily a pravdy.

Cez slovo dokážeme darovať nádej, povzbudiť. Slovo nás nič nestojí. Vnímať hodnotu slova, vnímať jeho tvorivú silu, skryté možnosti, ktoré nám ponúka, nám môže začať výrazne meniť život. Môže výrazne vplývať na naše vzťahy, meniť naše postoje, prinášať nám do života radosť.

Slovo ako zbraň

Na druhej strane však jedným slovom dokážeme zobrať dôveru, narušiť stabilitu. Zraniť, zneistiť. Len jemne zmeníme tón a slovo zrazu znamená čosi úplne iné. Do chvíľky štastia dokážeme jedným slovom vniesť trpkosť. Jedným slovom dokážeme úplne otočiť smer toho, ako sa daný vzťah vyvíjal. Ak to isté slovo povieme útočne, hlasno, príliš rázne, alebo v nevhodnú chvíľu, namiesto pohladenia ním udrieme. Toto sa však často nedeje slovom samotným, ale spôsobom, akým ho vyslovíme. Čo v ňom zdôrazníme, s akým zámerom ho použijeme.

Hra so slovami

Manipulácia, slovíčkárenie, hranie sa s počutým, prekrúcanie. Takéto situácie zažíva každý z nás. Tento priestor, ktorý slová tiež umožňujú, je zradný a vyhráva v ňom ten slovne obratnejší. “Neodpovedaj na položenú otázku, ale povedz to, čo potrebuješ povedať ty!” – to je jedno z jeho “šikovných” pravidiel, ktoré sa často využíva v slovnej politike.

Za manipuláciu so slovom môžme považovať všetko, kde slovo a jeho význam nesúznie s emóciou, ktorú vyvoláva.

Vzťahy ako zdroje, ktorým sa nám prihovára svet/vesmír

Medziľudské vzťahy považujem za tú najväčšiu životnú školu. V nich sa ukazuje naša ozajstná múdrosť, zrelosť, naša vnútorná sila, naše umenie vysporiadať sa zo zranením, sila ega.

Vzťahy sú našimi zrkadlami. Vďaka vzťahom si o sebe vieme uvedomiť, či na útok odpovedáme útokom, lebo máme strach. Alebo volíme láskavé slovo, lebo veľmi dobre vieme, že bitka vyvolá len väčšiu vojnu.

Veľa prípadov manipulácie so slovom nie je nevyhnutne vedomou záležitosťou.

Častokrát proste len nevieme, ako na to. V školách nás učia fyziku, chémiu a vybrané slová, avšak o sile a zraniteľnosti vo vzťahoch, práci s emóciami, či vnútornými postojmi nám rozpráva iba život sám. A rečou veľmi priamou, často boľavou, bez prípravy. Život nás učí cez situácie, ktoré nám prihráva, cez ľudí, ktorí nám do našej životnej cesty vstupujú. Cez príbeh, ktorý nám necháva žiť, či sa nám to páči, či nie.

Čo sa naučiť odmietame, to nám podsunie znovu a znovu. Denno-denne dostávame posolstvá. Vzťahy sú ako poštové holuby, cez ktoré k nám prilietajú správy o nás samých – o našich posunoch vpred či zastaveniach. Slová sú a často bývajú kľúčom. Aké dvere nimi otvárame, to si vyberáme sami – vedomo, či menej.

Nina Menkynová

S láskou, Nina Menkynova

Autorka je lektorka. Viac nájdete tu: https://www.facebook.com/ninamenkynovayoga/

Mohlo by vás zaujímať…

Myšlienka v hlave vyrieknutá cez slová. Ako pracovať s vedomím? Viac v rozhovore s prof. Janom Rakom v druhom dieli rozprávania…

Mohlo by vás zaujímať