Magazín 40plus Prinášame rozhovory o ľuďoch a s ľuďmi: Magazín 40plus pre ľudí, ktorí hľadajú odpovede, rady a inšpirácie v pracovnom i osobnom živote.
Slovanský boh Perún, patrón februára
Rimania, máme ich kalendár, zasvätili február očiste. U Slovanov mu nie náhodou vládol hromovládca Perún.
Dnes sa riadime rímskym kalendárom. Názov druhého mesiaca, február, je rímsky. Začiatkom tohto mesiaca tam prebiehala oslava Luperkálií, známych aj ako Februa. Sviatky očisty, zasvätené rímskej vlčici. Nechýbal ani sviečkový pochod u nás neskôr známy z Hromníc. Luperkálie sú z latinského slova Luperca, čo je v mytológii zbožštená vlčica. Práve tá, ktorá odchovala zakladateľov večného mesta Romula a Rema. Zvyky mali viesť k čistote duše. Nazývala sa Februatio a mesiac február sa pomenoval po nej. Rímsky ale nie je jediný kalendár. A takisto Staroveký Rím nebol osamotený v presvedčení – február je čas očisty.
Očistné rituály
2. február, Hromnice, je deň, keď sa u nás v kostole svätia sviečky. Dôvod? Pripomenutie času, keď Panna Mária priniesla do chrámu syna Ježiša a zasvätila ho Bohu. Z toho je názov sviatku Očistec Panny Márie. Rovnako ako považovali voľakedy Rimania, tak aj kresťania považujú druhý februárový deň za očistný. Pálenie posvätných sviečok, sviečkové procesie, obchádzanie kostola, to všetko podľa ich presvedčenia očisťuje od hriechov. A asi aj vy viete, že hromničná sviečka má byť stále po ruke, aby aj v čase po Hromniciach ochránila pred bleskom. Kde sa úcta k blesku a zároveň obavy pred ním u Slovanov vzali? Odpoveď je v inej ako rímskej histórii. V našej, slovanskej. Poďme sa na to pozrieť.
V rovnakom čase išlo o očistenie takisto starým Slovanom, prostredníctvom bohov. V minulosti Hromnice rozhodne neboli len záležitosťou cirkevnou. Rituály zo skorších čias pretrvali. Ich úlohou bolo zaručiť základné. Dostatok plodov zeme, čiže prežitie. Ľudia skúšali zistiť, aké bude počasie a rituálom v predstihu poistiť úrodu. Keď bola úroda zaručená, poistili rituálmi plodnosť – aby život pokračoval v zdravých, zdatných potomkoch. Slovanský názov februára je Malý Sečeň. Viete prečo? V tom čase sa sekalo drevo a stromy pripravovali na novú jar. Ak hádate, že január je Veľký Sečeň, nemýlite sa. Kým vtedy prebiehalo rozhodujúce zmladzovanie stromov, v druhom mesiaci roka sa osekávanie už len dokončovalo.
Čím dlhšie, tým lepšie – šúľance aj šmyk na ľade
Ako snaha poistiť dobrú úrodu vyzerala v praxi? Pozornosť sa zamerala na pestovanie ľanu a konope. Dá sa poistiť, aby bol dlhý, zdravý, kvalitný? Ľudia verili v takzvanú pozitívnu mágiu. Zaručenie niečoho na základe podobnosti. Gazdiné sa preto pokúšali o prípravu čo najdlhších šúľancov. Boli presvedčené, a s nimi všetci ostatní, že tak aj konope bude dlhé a k svetu. Aby prispel každý, bez ohľadu na kuchárske znalosti, o dušu sa sánkovalo a kĺzalo po ľade. Čím bol šmyk nadšencov dlhší, tým dlhšie malo byť konope a ľan novej úrody. Šmýkaním pomáhali k zdarnej budúcnosti v prvom rade mladí chlapci a dievčatá.
Do tretice, ľudia verili v moc prírody. Sledovali, aké dlhé cencúle visia zo strechy. Boli presvedčení – príroda sama naznačí úrodu. Stačí byť pozorný a čítať z dostupných znamení. Hromnice prosto patrili k významnému pranostickému času. Predpovede v tento čas boli dôležité a mali opodstatnenie. 2. 2. je presná polovica zimy. V tejto chvíli sa mágia zimnej energie stretáva s mágiou energie jari. Dôvod pre presvedčenie: čím viac zimy na Hromnice, tým viac tepla v lete a skoršia jar. Resumé? Lepšia úroda.
Boh Perún alias Thor či Urán
Také významné obdobie ako február a bez patróna? V žiadnom prípade. Slovania ho zasvätili bohu Perúnovi. Pánovi neba. Na zemi sa pripomína hromom, bleskom, dažďom. Na jeseň zamkne bránu sveta bohov, Iriu. Vo februári na zem pošle zázrak živej vody, jarný dážď – a bránu otvorí. Perún, ale po slovensky aj Parom, je svojím spôsobom známy na celom svete. Pripodobňuje sa indickému božstvu Varuna, hlavnému bohovi slnečných božstiev Áditja. Je prítomný v epose Rámájana.
Varuna vyšiel z mora a Rámovi na jeho ceste do Srí Lanky ho pomohol zvládnuť – a Varuna sa stal bohom mora. Perún je rovnako podobný starogréckemu Uránovi, bohovi nebies. Perúna okrem starých Slovanov poznali a ctili Lotyši, Litovci, starí Prusi. Zobrazovali ho ako muža s tvrdosťou k očiach. Niekedy mal zlaté fúzy a striebornú hlavu. Buď jazdil na voze, alebo po oblohe lietal na mlynskom kameni. Vyzbrojený sekerou, občas kladivom. Je to on, kto hádže blesky ako ohnivé strely.
Nahá panna v magickom kruhu
Perún, ochranca poľnohospodárstva a boh plodnosti. Spomínate si na rímsku bohyňu plodnosti Juno? Z Ruska poznáme perúnske rituály na privolanie dažďa, prenesene životodarnej plodnosti. Pri nich nahá čistá panna ozdobená kvetmi tancovala v magickom kruhu. Počas obradu sa oslavovalo tancom, spevom, kvetmi, jedlom, pitím. Pripomenulo vám to Rím s neviazanými orgiami na podporu plodnosti? Zdá sa, že všetko malo podobný základ. Perún sa mal túlať po zemi, prinášal slnečné svetlo, vedel rozohnať mrazy, mraky a roztopiť sneh. Prial ľuďom statočným, zlým sypal na polia krúpy.
Perún – Slovanský a germánsky hromovládca v jednom?
Perún je rovnako často porovnávaný s germánskym bohom Thorom, známym aj ako hromovládca. Thor mal ohnivú sekeru, posvätný strom dub a zviera býka. Z dní mu zasvätili štvrtok. A to nie je všetko. Thor alebo Tór, po staronemecky Donar, v starých severských jazykoch Pórr, prípadne Ása-Pórr, bol boh nielen hromu a blesku, ale aj rozumu. To je dôvod, prečo mal povesť najsilnejšieho z bohov aj ľudí. Uctieval sa ako boh úrody. Kladivom zabíjal obrov a je jediným bohom, čo sa objavuje v zachovaných vikingských nápisoch.
Herkules a štvrtkové hrmenie
Perún sa takisto stotožňuje s Herkulom, resp. Heraklom. Podľa gréckych mýtov bol mocným synom boha Dia a Alkmény, dcéry mykénskeho kráľa Elektryóna. Asi viete, ale predsa pre úplnosť: ide o najväčšieho hrdinu antického sveta. Narodil sa vďaka záletom božského otca, čo rozhodne neschvaľovala manželka Dia, bohyňa Héra – jeho sestra.
A čo Thor? Ten sa zobrazuje aj ako mladý muž s červenou bradou a jeho otcom bol najvyšší boh severskej mytológie Ódin. Znak Thora, a tým pádom aj Perúna, je svastika – symbol pohybu a energie. Zároveň je svastika považovaná za najstarší solárny symbol na svete, čiže posvätný symbol Slnka – života. Práve po Thorovi pomenovali štvrtok Angličania aj Nemci. V prvom prípade ako Thursday, v druhom Donnerstag. A, áno, Donner je po nemecky hrom.
Stretnutie Mareny s Ľelou a slovanské dnes fašiangové veselice
Pri hrome sme naspäť či presnejšie stále pri slovanskom bohu Perúnovi a Hromniciach. Obdobie začiatku februára je u Slovanov spájané s prvým stretnutím Zimy – čiže bohyne Mary, Mareny či Morény s mladou bohyňou Jari, Ľelou, resp. Vesnou. Zároveň je to čas, keď sa ozývali prvé jarné hromy – a s novou jarou dažďa a úrody prichádzal boh Perún. Ten mal zároveň pred nepriazňou počasia, hromom a bleskom chrániť. Voľakedy slávenie trvalo dlhšie. Slovania sa často stretávali, navštevovali, oslavovali. Dnes tieto oslavy poznáme ako fašiangy. Kým v súčasnosti fašiangové sprievody a masky sú pre zábavu, voľakedy to bola vážna vec. Masky boli obradné, určené na podporu hojnosti a pokojných dní.
Rod, Radegast – rodina, príroda, úroda
Boh Perún, podobne ako Thor či Herakles, je takisto synom najvyššieho boha. Slovanský boh Rod alebo Rodhost, Radegast, Redigast podľa legendy stvoril vesmír, Zem, prírodu, bohov. Tým, že je pôvodcom všetkého, nedá sa nevšimnúť si: jeho meno sa objavuje v našich aktuálnych slovách stále. Samotné jeho meno rod. Ale aj pôrod, zrod, príroda, rodisko, rodina, národ – a takisto úroda. Mocný kult boha Roda je dôkazom, ako boli starí Slovania naviazaní na rod, rodinu, zázemie, na predkov. Veľká slovanská rodina je symbolom dodnes.
Krug – Slnko, symbol všehomíra
Ešte príbeh? Rod má svoje zastúpenia aj na Zemi, kameň Alatyr a vtáka Gamajuna. Z Rodovho dychu je vták Mater Sva a boh Svarog, Svorog. Áno, starý známy boh Slovanov. Meno sa dá rozdeliť na dve časti – Sva a Rog. Rog sa spája so slovom krug, staroslovansky kruh. Je posvätným znakom, často Slnka. Napadlo vám, že tvar kruhu, Slnka, má aj chlieb? Požehnanie Slnka a úrody v jednom. Všimli ste si, že Chorváti stále volajú chlieb kruh? Druhé slovo pri Svarog je – sva, čiže nebo. Čo to znamená? Svarog je boh Slnka, ako aj celého univerza, všehomíra. A už sme blízko, Perún, boh hromu, je jeho syn. Perúnova matka je bohyňa Lada. Prirovnávajú ju k rímskej bohyni lásky a krásy Venuši. Perún, pán blesku, boh vojny a mieru, zosobnená pravda, spravodlivosť, ochranca ohňa posvätného, poľnohospodárstva. Práve Perún je ten, kto otáča Svarogovo koleso času.
Posvätný háj a víno na oltár
Perúnova svätyňa nebol len chrám, ale aj posvätný dubový háj. Zasvätili mu dub, lieskový orech a hrach. V dubovom háji horel posvätný oheň z dubového dreva, staral sa oň kňaz. Do blízkosti mohli len vyvolení. Modla boha bola pod dubom, na oltári sa hromadili zubrie a býčie rohy – zvieratá boli jeho obetnými. Popri nich červené jalovice, ovce, voly. Ľudia ho uctievali modlitbou. Takisto sa naňho prisahalo. Slovania dali na kopu štíty, meče a prisahali vernosť spojencom. Perúnov oltár umývali vodou alebo vínom. Pre opätovné vzplanutie posvätného ohňa treli drevom o drevo.
Doparoma a Bodaj by to parom vzal
Mal aj deň v týždni, Perendan, peren – dan. Čiže Perúnov deň. A ak vám napadol Thor a štvrtok – zásah do čierneho. Štvrtok je aj deň Perúna. Slovanského boha dnes nájdete v starých spisoch, najmä staroruských. Jeho sochy a modly boli mohutné, zdobené. Perúnova modla v Kyjeve z tvrdého dreva mala nohy zo železa, zdobili ju drahokamy, v ruke držala kameň pripomínajúci strelu hromu. Sú miesta, kde Perún stál až do 12. storočia. A viete, že ho máme aj v súčasnosti? Ak tipujete, že „doparoma“ alebo „bodaj by to parom vzal“ je pripomienka Perúna, resp. Paroma, nemýlite sa.
Z Perúna svätý Eliáš a z keltskej ohnivej bohyne svätá Brigita
S príchodom kresťanstva sa z Perúna stal svätý Eliáš. Ako? V kresťanstve je Eliáš prototyp spravodlivého bojovníka proti bezbožnosti, predchodca mníchov a askétov. Ľudia sa naňho spoliehali pri zlom počasí, verili, že je divotvorca. K Slovanom sa jeho kult dostal cez Konštantínopol a nahradil Perúna. V Grécku zas pre zmenu slnečného boha Hélia.
Napokon sa pozrime ešte do Anglicka. Tam sa Hromniciam, sviatku Perúna, pána hromu a blesku vraví aj Bridget´s Day – Brigitin deň. Brigita, bohyňa keltskej mytológie, vládla slnku a ohňu. Počas keltského sviatku Oimelc, pripadal na Hromnice, zapaľovali ochranné ohne, čistili ohniská. Nechať vzplanúť oheň smela iba mladá deva, symbol bohyne Brigity. Možno neprekvapí, že v roku 453 sa z keltskej bohyne stala svätá Brigita. Pohanské zvyky uctievania ohňa a zapaľovanie očistných sa prenieslo do kresťanského sviatku, Hromníc. Akokoľvek, tisícročia ostáva podstata mesiaca februára, z latinského „očistná horúčka, očista“, bez ohľadu na bohov či cirkev rovnaká: očistiť dušu a privítať v nej novú jar.
Maja Kadlečíková, novinárka a spisovateľka: https://marencin.sk/?autor=
Foto © Maja Kadlečíková
