fbpx
Opatrovateľka a spoločníčka pre seniorov
Ilustrácia: Oľga Gromová

Láska má veľa podôb a byť milý, láskavý človek môžete len dovtedy, kým ste nažive. Nepremárnite to…

S veľkým srdcom

Ocitla som sa na terase veľkého  domu v starobylom štýle a hľadela do záhrady. Vynímali sa v nej ovocné stromy na upravenom trávniku a po okraji sa tiahli vysoké ruže červenej a bledoružovej farby.

Pani Katarína, staršia dáma v ružových domácich šatách,  schádzala dolu schodmi a niesla havranom ich obľúbený starý chlieb.

Katarína bola 90 ročná dáma z Viedne, ktorej som sa rozhodla pomáhať v domácnosti i v spoločenskom živote ako spoločníčka – opatrovateľka.

Vo svojom živote pracovala ako zdravotná sestra a žila dlhé roky po boku profesora medicíny. Často mi ho spomínala len v tom dobrom slova zmysle.

“Aj keď prišiel neskoro domov, alebo nadránom, nikdy som sa nepýtala,  kde bol, “ znela jej veta.

Katarína bola veľmi dinstingvovaná dáma, s krásnymi hustými vlasmi a veľkým srdcom.

Chodievali sme spolu na výjazdy taxíkom do centra Viedne.

Šoférom taxíku bol vždy v šarmantnom obleku odetý  Hubert.

“Ak chcem zarobiť, musím dobre vyzerať,” boli jeho slová.

Počas jazdy v aute viedli konverzáciu pre mňa veľmi záhadnú.  Hubert sa usmieval a úplne otvorene rozprával Kataríne o filmoch, hudbe alebo “pikošky” o klientoch z práce.

Ona sa len smiala a vtipkovala.

Zvláštne na ženu v jej veku, pomyslela som si.

Katarína nehovorila o svojich ťažkostiach, ich rozhovor bol priateľský, okorenený dávkou flirtovania.

Mala som pocit, že sa poznajú celý život, avšak treba podotknúť, že vekový rozdiel medzi nimi bol 50 rokov.

V domácnosti pani Kataríny som sa cítila ako jej nevlastná vnučka alebo študentka na prázdninách. Nikdy mi nič nekázala, len motivovala.

Pravidelne k nej chodievala pani Háva – upratovačka pôvodom z Turecka.

Mojou úlohou bolo Hávu privítať čerstvou kávou a kúskom koláča. Pracovala u Kataríny skoro 20 rokov.

Napriek svojmu veku, dala Katarína do záhrady zasadiť ešte mladú striebornú jedličku.

Zasadil ju záhradník Branko, pôvodom z Juhoslávie.

Zapadla som ako posledná súčiastka do tímu ľudí z rôznych krajín, ktorí sme sa u nej ocitli.

Moje predsudky o bohatých dámach, ktoré sa k služobníctvu stavajú povýšenecky, sa rýchlo vytratili.

Pani Katarína bola pre mňa symbolom aktivity aj vo vyššom veku, úcty k ľuďom a vzťahu k ostatným živým tvorom.

Mala som možnosť byť s ňou až do konca jej cesty životom.

Ešte dnes vidím stekajúcu slzu po tvári Huberta a jeho neistý pomalý krok k nehybnému telu Kataríny na jej pohrebe.

Červená ruža od mladého muža položená vedľa kondolenčných vencov sa akosi najjasnejšie vynímala pomedzi ostatné.

Po jej smrti som zostala ešte nejaký čas v krásnom dome s veľkou záhradou.

Prečo?

“Aby sme cítili ešte chvíľu teplo domova našej mamy…” zneli slová od jej obidvoch dcér.

Krásu domova netvorila architektúra vznešeného domu, ale láskavosť, priateľskosť a pokora jednej ženy, dámy, láskavej bytosti,  zdravotnej sestry – Kataríny.

Zuzana Balašovová Donátová

Autorka kníh a sociálna terapeutka

Ilustrácia: Oľga Gromová

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová