Ako odpúšťať? Ak odpúšťame otcovi, mame, všetkým predkom, odpúšťame aj sebe samému.

ODPUSTENIE / OD-PUSTENIE

Prišli sme na tento svet ako čistý, nepopísaný list papiera. Postupne, ako sme si uvedomili vlastné JA, začali sa z nášho najbližšieho okolia, do nás hlboko zapisovať programy a vzorce. A tak, ak dnes posudzujeme svojich rodičov, posudzujeme vlastne samých seba.

Odozva na správanie rodičov býva spravidla dvojaká.

Pokiaľ to, ako sa rodičia (smerom k nám) správajú, odmietame, sami konáme podobne a je to tým, aby sme dokázali pochopiť, čo ich k takému konaniu dohnalo. Ďalšia možnosť je, že sa správame úplne inak, sme akýsi protipól správania našich rodičov a sme na to aj patrične hrdí, ale nevidíme, že v skutočnosti si tým len niečo kompenzujeme.

Z úsudkov o rodičoch si vytvárame vlastnú rolu, ktorá nás vedie k tomu, aby sme sa obetovali vo vzťahu k partnerovi alebo deťom. Irónia osudu je v tom, že takto vlastne uviazneme v pasci – žijeme životy, správame sa a prežívame pocity, ktoré sme my sami u svojich rodičov zavrhli.

Máme však výhodu v tom, že toto všetko už rozpoznávame. Z vyššej úrovne nášho bytia vieme, že rodičia, starí rodičia a ďalší predkovia vždy konali najlepšie, ako vedeli. Pretože ak by s prihliadnutím na okolnosti vedeli konať inakšie, formovali by svoje životy a životy svojich detí úplne inak.

Čo teda môžeme urobiť dnes?

Pozrieť sa s odstupom na to, čo odmietame u svojich rodičov a zistiť, či sa správame rovnako ako oni. Alebo kompenzačne, pretože naše správanie je takto akousi náplasťou napraviť alebo nájsť náhradu za neuznanie, nepochopenie, menejcennosť, krivdu či nespravodlivosť.

Takto zistíme, či hráme rolu, ktorá nás tlačí do konania dobra, ale neučí nás dobro prijímať. To môže viesť k dlhodobej únave, zdravotným komplikáciám, až vyhoreniu. Keď už v hraničných situáciách cítime bolesť a zúfalstvo, prijmeme situáciu aká je a pustíme všetok odpor. A vtedy sa môžeme rozhodnúť žiť svoje životy inak. Ak tomu porozumieme a rozhodneme sa odpustiť rodičom aj sebe, urobíme životnú zmenu žiť svoje životy inak, ako doposiaľ.

Sú ľudia, ktorí nemajú dobrý VZŤAH K RODIČOM. Sťažujú sa, hovoria, že im nedali lásku, pozornosť, možnosti či príležitosti k ich rastu. Ak by boli ochotní predstaviť si, akí boli ich rodičia ako deti, v akom prostredí vyrastali a aké mali možnosti, mohli by zmeniť svoj postoj k nim. Keby si uvedomili, že to, ako rodičia konali vo vzťahu k nim, bolo ovplyvnené všetkými vnútornými aj vonkajšími okolnosťami, všetkým tým, čo zažili už ako deti, dokázali by cítiť LÁSKU A SÚCIT. A tak by pochopili, že rodičia na ich vtedajšej úrovni poznania nič lepšieho urobiť nemohli.

Odpustenie je voľba, ktorou oslobodzujeme seba, aj ľudí okolo seba, aj tých, ktorí už nežijú.

Odpustenie nie je niečo, čo uvádzame do pohybu my sami. Je to proces, ktorý sa deje v nás a cez nás, je to milosť smerujúca k zmene našej situácie. Je to amnestia, ktorou sme sami sebe aj druhým nový život prežívať dovolili. Dôvera a Láska nám pomôže preniesť sa cez neochotu a strach a Život potom vykoná prácu akoby za nás.

A teraz si predstavme, že si vyberáme rodičov zo špeciálneho dôvodu: že sú odrazom tých najdôležitejších a súčasne projektovaných častí našej mysle, ktoré sme sem, na tento svet prišli vyliečiť a zjednotiť.

Napríklad, ak sme sa ako deti cítili nevidení, zanedbávaní, nemilovaní,… skúsme si dať to, čo nám chýbalo. Uznanie, láska a pozornosť je to, čo potrebujeme precítiť hlboko v sebe. Ak zvýšime svoju sebahodnotu, sebaúctu a sebalásku, nebudeme odkázaní na jej doplnení zvonku.

Takto možno prísť k úvahe, že si za rodičov vlastne vyberáme tých najlepších ľudí, ktorí nám pomáhajú učiť sa a vďaka tomu rásť. Keď to precítime, uvedomíme si, aké to je, aj v tomto smere byť tak požehnaní.

V skutočnosti sme my sami strojcami svojich životov.

Ak od – púšťame otcovi, mame, všetkým predkom, od – púšťame aj sebe samému. Púšťame od seba preč to všetko staré, ktoré nám už neslúži a nemá už vypĺňať priestor v nás. Zrazu precítime teplo na srdci a príval novej energie. Neriešiteľné sa stáva bezpredmetným alebo vyriešeným, vzťahy sa uzdravujú, cítime hlboký pokoj a vnútorný mier. Dnešok sa stáva dňom nášho oslobodenia.

Zora Vypušťáková – life a business koučka, etikoterapeutka, mediátorka, autorka projektov ©PRIESTOR PRE ZMENU a ©ŠKOLA EMOČNEJ GRAMOTNOSTI

www.priestorprezmenu.sk