Koreniny sú zväčša liečivé rastliny a majú priaznivý vplyv na ľudský organizmus. Ako ich využiť pri varení?

BEZ KORENIA NIET VARENIA 

Určite mi dáte za pravdu, že otázky typu: „Čo dnes kúpiť na jedenie či čo dnes mám variť?“ zaberajú podstatnú časť našej konverzácie v priebehu dňa, čiže aj smerovanie našej mysle. Varenie je dôležitou aktivitou v živote človeka a možno povedať, že je doslova umením, stále sa rozvíjajúcou tvorivou činnosťou a jeho história siaha až do praveku. Často sa však uskutočňuje vo vychodených koľajach, jedálny lístok sa s určitou zaužívanou pravidelnosťou opakuje, a tým sa varenie stáva fádnym, monotónnym a niekedy už aj nevyhnutným zlom.

Takýmto prístupom jedlo stráca svojho „ducha“  – istú vznešenosť.

Naše kuchtenie, príprava jedla sa stáva majstrovstvom a prospešným prínosom pre všetkých zúčastnených vo chvíli, keď si uvedomíme, že okrem všetkých potrebných ingrediencií vkladáme doň aj kúsok seba, svoju lásku a energiu. Veď prečo nám tak neskutočne chutia mamkine buchty na pare či iné podomácky pripravené jedlo? A tá vôňa šíriaca sa z kuchyne pri jeho príprave! V takýchto chvíľach sme zvykli vravievať, že nám už slinky „tečú“ a my sa nevieme dočkať pripravovanej dobroty.

Ak má varenie prospievať zdraviu, pôsobiť radosť, byť zábavou a spríjemňovať život, musí byť človek otvorený novým skutočnostiam, nebáť sa experimentovať a skúšať nové veci.

To sa však nedá docieliť iba soľou, octom či jednostrannými, vžitými ingredienciami. Je treba používať väčšie množstvo korenín, prípadne ich zmesi – správne korenie dodá jedlu (práve pre nás presne tú pravú) náležitú chuť. Poznanie nových korenín ovplyvňuje fantáziu každého, kto varí a náš nos, ktorý nie je iba dekoráciou, pri hľadaní vhodného korenia nás určite nesklame. Jeho vôňa dokáže opantať naše zmysly, my sa „zaľúbime“ do nej a „ona“ má, navyše, ešte tú moc, že vzbudí v nás túžbu po ďalšom poznávaní a objavovaní.

Koreniny by boli bezcenné, keby stratili svoju identickú arómu, chuť, vitamíny a účinné látky, ktoré priaznivo ovplyvňujú činnosť ľudského organizmu. Koreninám škodí svetlo, teplo, vzduch, vysoká vlhkosť, kuchynské pachy, uskladňovanie v neuzavretých alebo netesniacich koreničkách a spoločné uskladňovanie korenín.

Koreniny sú zväčša liečivé rastliny a majú priaznivý vplyv na ľudský organizmus.

Obsahujú rôzne aromatické a chuťové látky, vitamíny, minerálne látky, podporujú tráviaci proces, napomáhajú tvorbe žlčových a žalúdočných štiav; osobitný význam majú pri konzumácii mastných alebo ťažko stráviteľných jedál.

• Antibioticky pôsobiace látky sú v cesnaku, chrene, reďkovke, pažítke, cibuli a v horčici.
• Žalúdočnú sekréciu podporujú aníz, fenikel, rasca, chren, kôpor, kurkuma, myší chvost a medovka lekárska.
• Ligurček, majorán, petržlen, zeler a borievky zase podporujú činnosť obličiek a napomáhajú odvodňovaniu.
• Tvorbu slín podporujú citrusové plody, paprika a horčica.

Niet na svete byliny, čo by na niečo nebola a my by sme mohli spomenúť celú škálu korenín (jednotlivé korenia si priblížime bližšie) a ich priaznivý vplyv na naše zdravie. Prirodzene, niektoré koreniny sa musia používať šetrne, najmä pri určitých ochoreniach, a aj tu platí, že menej je niekedy viac. Bylinky sa väčšinou predávajú sušené, len niektoré čerstvé – niet nad práve odtrhnuté, odstrihnuté alebo vykopané tesne pred ich použitím!

Je úžasné mať ku každému jedlu stále čerstvé koreniny, vňaťové alebo zeleninové šaláty.

Sotva je niečo chutnejšie, ako čerstvá mladá zelenina či šalát získaný z domácej záhradky. Zo starých čias sú nám určite povedomé frázy ako: „Zdravšie variť = zdravšie žiť“ či „Čo dobre chutí, ľahšie sa trávi a lepšie slúži k zdraviu, ako strava fádna a nechutná.“

Historici sa domnievajú, že už pračlovek v najstaršej dobe kamennej pred 450 000-500 000 rokmi si spríjemňoval chuť ulovenej zveri, konzumovanej v surovom stave, lesnými plodmi, hľuzami či korienkami niektorých rastlín, čo je vlastne najstaršia história korenín, respektíve prvopočiatok ich používania.

Americkí archeológovia potvrdzujú, že ľudstvo poznalo niekoľko korenín už asi 50 000 rokov pred n. l. Spoľahlivé dôkazy o používaní korenín však pochádzajú až z mladšej doby kamennej, kedy ľudia už poznali rascu, archangeliku, mak a paštrnák.

Postupne nachádzali nové korenisté prísady, najskorej rastlinného pôvodu. Poznávaním vlastností jednotlivých korenín, ich pôsobením na živý organizmus, človek získaval cenné poznatky o nich. Vedel doceniť ich význam a hodnotu a začal ich používať aj ako liečivá alebo obetné dary bohom, ktorých chcel získať.

Staroveká i novoveká história korenín, ich poznanie, rozširovanie a obchodovanie s nimi je popretkávané politicko-hospodárskymi otrasmi, vojnami, prepadmi a intrigami. Ale o týchto skutočnostiach si čo-to povieme v budúcom príspevku, kedy nachvíľku nahliadneme do histórie korenín.

Autorka článku: Ing. Mária Verbeníková

Korektúry: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/