DANA LJUBIMOVOVÁ: ŠPANIELSKA LETNÁ KLASIKA

DANA LJUBIMOVOVÁ: ŠPANIELSKA LETNÁ KLASIKA

V lete sú koncerty také iné. Publikum sa rozrastie a chlapi z orchestra majú opäť dôvod na úvahu, prečo ženy môžu hrať aj v šatách na ramienka a oni musia vo fraku. Aj s motýľom.

Lebo o desiatej večer španielske slnko stále zapadá a teplota stíha klesnúť na takých 32. Všade more ľudí. Presun so všetkými pakšamentmi, nákladiaky, autobusy, nástroje, partitúry, pulty, príprava scény, akustická skúška, viac-menej spokojný dirigent a koncert. Potom dobrodružstvo návratu. Taký podprojekt. Všetko spakovať, nič nepostrácať, skatalogizovať, nikoho nezabudnúť a na druhý deň zas, len v inom meste.  O príhody nie je núdza. Lebo niekto môže v buse zabudnúť husle alebo tašku s frakom alebo lesný roh alebo hocičo.

Zistí to až po príchode domov a potom volá inšpektorovi. O štvrtej ráno. Že má zavolať šoférovi a spýtať sa, či to v buse našiel. „Mám to, je to v auditóriu, vyložili sme to,“ riešila straty a nálezy Laila. Čelistka, voľakedy aj koordinátorka, už pár rokov hrá v orchestri niekde v Mexiku. Vraj hudobníci vedia zabúdať neskutočné veci. Zopár aj vymenovala a dodala, že aj prísť na koncert. To sa vraj stalo raz, keď človek poplietol dátum, do toho zmena času aj programu, a bol si nabetón istý, že keď hral včera a hrá zajtra, tak dnes nie. Šup z platu dole, ale žiadna symbolika. Natvrdo.

FRAK AKO MONTÉRKY

Riešiť frak je zábava. Raz za roky, našťastie. Teda, ak nefúka vietor a iskra z cigarety, nositeľovej alebo jedného z jeho kolegov, neprepáli dierku. Dovtedy som netušila, že namiesto krajčírky, budem zháňať profíčku, čo rekonštruuje látky. Bezchybný výsledok, ešte sa mi poospravedlňovala, že na opravenom mieste sa trochu lomí svetlo, keďže vlákna celkom nekorešpondujú, alebo niečo také. Kúpa nového chce prípravu, aj mentálnu, proste akcia roka. Lebo stojí to veľa a vždy, keď riešite frak, vediete čudný dialóg. Motivačná návnada:

„Počuj, musíme omrknúť fraky, lebo tento už mele z posledného…“

„Uhm, fakt… ále, tento ešte vydrží, šak sú to moje montérky.“

„Dobrý deň, máte fraky?“

„Iba svadobné, ale sú univerzálne.“

Určite, najmä keď sú sivé alebo s farebne odlíšenými lemami, alebo to proste frak nie je. Odpoveď na rovnakú otázku: „Môžeme ušiť, ale musíme to odoslať tam a tam, takže to potrvá x týždňov.“ Potom to odsuniete na začiatok novej hudobnej sezóny. Medzitým zavítate napríklad do Prešova, idete na pizzu a skoro vám zabehne.

Oproti vo výklade sa jeden vyníma, zhypnotizovane vojdete do predajne, vezmú miery, zaplatíte, ani nezabolí, lebo cítite ako z vás opadáva vlastná nemohúcnosť a o tri dni vám príde poštou. Ozaj, k čomu toto bolo? Aha, že letné koncerty sú obdobím, keď na frak hudobníci najviac šomrú.

PUNC MAJESTÁTNOSTI

Vážnu hudbu Španieli milujú. Lebo koncert, opera, zarzuela, to je vtedy, keď seňory so seňormi vyjdú vyladení, kráčajú a cítia sa celkom inak, ako keď idú v kostýmoch a oblekoch do parku tancovať na verbenu, letný podvečer plný konzumných syntetizátorových melódií, s prehustenými basmi a pohupkávajúcim speváckym duom. Na koncert klasiky sa tešia inak.

DANA LJUBIMOVOVÁ: ŠPANIELSKA LETNÁ KLASIKA

S výrazom, že sa vyznajú, lebo chodia pravidelne, poznajú dirigentov a občas hodia koment na siete. Napríklad o tom, či hudobníci majú  dostatočne vyžehlené a zakasané košele, či niekomu motýľ neulieta do strany, alebo kto sa ako tvári, keď orchester vytína Šostakoviča, zem sa trasie a sláčiky sediace pred bicími chráni, ale fakt len od toho najhoršieho, pult z plexiskla.

Letné koncerty sú odľahčené od strnulej kritiky, lebo klasika si vyjde za Španielmi a dolapí ich tam, kde vie, že ich nájde veľa. Na plaza mayor, hlavnom námestí miest a mestečiek. Ako praví južania sa tam cítia príjemne veľkolepo, v ohromnom dave vnímajú osvetlenú scénu, z diaľky sledujú panáčikov v čiernom ako šmýkajú sláčikmi, udierajú do bicích, vzpriamení fúkajú do dychov, počúvajú a potom tlieskajú.

V takej skrátenej verzii, lebo veď kraľuje leto v celej svojej klasike.

Dana Ljubimovová

Mohlo by vás zaujímať

Mohlo by vás zaujímať