Slepé kura sa pokúša učiť sliepku. Bolo by to komické, keby som nebol uprostred vplyvu kureniec.

Chceš pochopiť podstatu slova SLOBODA? Pozoruj prírodu.

Nami známa kultúra sa opätovne a stále (do blba?) pokúša vytvoriť lepšiu sústavu žitia, lepší ekosystém, lepšie prostredie i sociálne pravidlá, ako sama príroda. Možno preto, že prírodu považujeme za niečo, čo sme sami stvorili, niečo, čo je menej zdatné a inteligentné, ako my. Zaujímavé, že slepé kura sa pokúša stále a stále vychovávať a učiť sliepku, ako najlepšie prežiť.

Bolo by mi to komické, keby som nebol uprostred vplyvu tých kureniec.

V úvode každej mojej besedy som pred niekoľkými rokmi začal upozorňovať na to, že som manipulátor.

Zdôrazňujem, aby si ľudia na mňa dávali pozor a každú informáciu, ktorú poskytnem, si radšej v praxi overili pred tým, ako ju začnú šíriť. Dodávam, že som im zámerne prišiel meniť myšlienky, pretvárať názory a zaklincujem to tým, že nič z toho, čo poviem, nie je pravda. Všetko sú to moje osobné výmysly. Jediný dôvod, prečo ich šírim, je ten, že každý ten výmysel ja vo svojom živote používam. Pomocou tých výmyslov zvyšujem kvalitu svojho života a dosahujem stav šťastia. Preto som sa rozhodol zdieľať moje návody a pohľady.

Týmto mojím vyhlásením zároveň oznamujem, že ktokoľvek, kto počas môjho prejavu začne mať podozrenie, že nehovorím pravdu a manipulujem s ľuďmi, objavuje dávno objavené a žiadam, aby nás ostatných teda týmito informáciami neobťažoval.

Som však pozorný k svojim poslucháčom.

Aby som predišiel zmätkom a dezorientáciám, dám aj dobrý tip. Pokiaľ je na mojej besede niekto, kto bude mať pocit, že nesúhlasí s tým, čo hovorím, nech sa k tomu na začiatok postaví ako k vyjadreniu, ktorému nerozumie. Na každú otázku pozorne odpoviem.

V prípade však, ak aj po mojich odpovediach sa poslucháč len uistí, že naozaj nesúhlasí, budem s úctou odporúčať, aby z besedy odišiel. Prečo? Lebo ja viem, že ponúkam len rozprávky a každý ma právo vybrať si takú, aká sa mu páči. Nemal by však brániť iným užívať si, napríklad, tie moje.

Máme to. Vyššie uvedený odstavec charakterizuje slobodu prejavu.

Viac by som písať nemusel. Dá sa z toho odvodiť sloboda ako taká… ale mne sa písať chce.

Dnes je už takmer nemožné sledovať prírodu bez zásahu človeka, no aj človek do prírody patrí. Jeho konanie je tiež strážené prírodnými zákonmi. Prírodné zákony majú jediný cieľ. Viesť zúčastnených k zdieľaniu. Aby sme mohli zdieľať, musíme sa naučiť zručnosti zmierovania. Najzrozumiteľnejšie posolstvá zmierenia sa nám dostávajú od pôvodných ľudských národov, ktoré doteraz žijú v úplnom súlade s prírodou. Preto v rámci našej civilizácie dostali značku „primitívne“. Títo ľudia žijú aj tisíce rokov na pomerne veľmi malom území a stále žijú. Prežili rôzne obdobia a možno niektoré aj na hranici vyhynutia.

No stále tu sú.

Príroda akoby ich nechcela zahubiť.

Práve naopak, pokúša sa im pomáhať, ako sa len dá.

Vedia sa zmieriť aj s prirodzenými predátormi. Akceptujú, že čas od času si šelma uloví jedného z nich.

Necítia potrebu vyhubiť ich. Vedia, že šelma využila zákon prírody. Naopak, šelma ich učí odhaľovať chyby a nepozornosť, pretože vedia, že dravce využívajú len slabosti svojich obetí. Takisto vedia, že pri vlastnom love musia vyberať len toho najslabšieho jedinca, aby silní udržiavali svoj rod v dobrej kondícii, nech aj potomkovia lovcov majú čo loviť. Každá choroba, ktorá ich nevyhubila, prispela k posilneniu obranyschopnosti organizmu nielen ich, ale aj ich potomkov. Rozmnožujú sa len priamo úmerne obžive, ktorú dokážu získať.

S pokorou prijímajú smrť ako súčasť života. Keď zomiera starý, uvoľňuje miesto mladému. Keď zomiera vysilený hladom, prepúšťa porciu jedla silnejšiemu. Vnímajú prírodu ako dokonalú sústavu, kde hojnosť je dôsledkom poznania. Ten, kto pochopí, ako prírodná sústava funguje, snaží sa o to, aby nenarušil jej rovnováhu. Aj za cenu vlastného obmedzenia, pretože narušená rovnováha prinesie oveľa väčšiu skazu.

Príroda dbá o vyváženú výmenu síl. V prírode sa nedá dlhodobo žiť na úkor niekoho.

Za všetko je potrebné zaplatiť. Môžem si vziať len to, čo dokážem oplatiť. Kto to pochopil, vie prežívať tisíce, desaťtisíce, milióny rokov vedno s matkou Zemou.

Keď sa v prírode naruší rovnováha a nejaký živočíšny druh sa vzdá prirodzenej regulácie, stane sa jeho reguláciou on sám. Príroda sa premnoženia neobáva, pretože premnožený druh o chvíľu nemá čo žrať a začne sa žrať navzájom alebo zahynie hladom. Tým sa „chuligán“ vráti do znesiteľného počtu alebo sa úplne vytratí z povrchu zemského.

Naša civilizácia priniesla veľmi zvláštne vyhranenie pojmov. Dokázala oddeliť pojem „intelekt“ od „múdrosti“. Preto sme dnes svedkami vysokého intelektu spoločenstva, ktorého sme súčasťou, no múdrosť je tak mizivá, že sa nedokáže porovnávať ani s tým najobyčajnejším kmeňom, strateným niekde v nám neznámej džungli.

Intelekt je kapacita príjmu informácií. Múdrosť je schopnosť učiť sa.

Obávam sa, že kapacitu na príjem informácií sme dosiahli astronomickú, a to nemyslím ironicky, ale smrteľne vážne. Zjavne však schopnosť učiť sa nám akoby nadobudla nepriamo úmerný vzťah k intelektu. Zdá sa, že čím viac dokážeme absorbovať nových informácií, tým menej sme schopní sa učiť. Všímam si to aj na sebe. Ak sa chcem naozaj niečo naučiť, je nutné sa mi sústrediť a na sústredenie potrebujem znížiť rušivé vnemy na minimum. Najlepšie na nulu, aby som mohol venovať sto percent svojej pozornosti mne vybranej náuke.

Obetovali sme schopnosť učiť sa. Jednoducho sme sa jej vzdali. Namiesto nej sa prežierame informáciami, ktoré nevieme ani využiť.

História sa nám stále opakuje. Zas a znova sa stávame obeťami vlastnej nevedomosti. Tí, čo sa prebúdzajú, len bezradne sledujú, ako sa ľudstvo znovu rúti do beštiálneho úpadku, ktorý len pred pár desaťročiami desil ľudstvo. Kde sú tí, čo si sľubovali „NIKDY VIAC!!!“? Informácie máme, no pochopenie žiadne.

Koľkokrát sa musíme ocitnúť na prahu vyhynutia, aby sme pochopili, že Zem, na ktorej žijeme, je domov všetkých živých bytostí a jediná stratégia, ako prežiť, je zdieľanie s ostatnými? Naozaj sa náš „pokrok“ dá zastaviť len vyvražďovaním sa medzi sebou? Naozaj sa musíme regulovať len vojnou alebo chorobou?

Aj dnes, ako v každej krízovej dobe, môžeme vymeniť kvantitu za kvalitu a začať sa učiť, ako to na tej Zemi naozaj funguje.

Možno, keď vypneme všetky tie ruchy strachu, paniky, škriekania obvinení, útokov či nabubreného pokriku hesiel sociálnych architektov, čo zaručene vedia, ako nás zachrániť, budeme mať viac času aj pokoja na pozorovanie jednoduchého prirodzeného života.

Možno si potom všimneme, že:

• každý z nás ma rovnakú hodnotu ako všetko ostatné,
• sme súčasťou spoločenstva priateľov, ktorí nás podporujú a učiteľov, ktorí nám nastavujú hranice,
• žijeme v prostredí, ktoré je záhradou hojnosti už stvorené a čím menej doň zasahujeme, tým viac darov môžeme získať.

Možno nás tieto vedomosti dovedú k tomu, aby sme oprášili prirodzenú úctu k sebe, k okoliu i stvoriteľovi.

Možno sa v nás prebudí rešpekt k inakosti a začneme hľadať cestu dohody a rozmanitosť budeme vnímať ako paletu farieb, s ktorými boh maľuje svoje umelecké dielo. Možno tomu bohu nakoniec uveríme, že stvoril svet pre radosť, a prestaneme ho zapratávať odpadom z produktov, ktoré sme vlastne nikdy nepotrebovali.

Ľúbim nás… aj keď nám šibe, lebo verím, že to dokážeme zastaviť.

V Cerove dňa 26. 11. 2021

Leri Veleslav Švec

Autor knihy: ROZPOZNANIE SKUTOČNOSTI

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: 

https://www.facebook.com/Corectus/