Počas paniky často zaznieva veta, zachovajte pokoj. Je to také jednoduché?

O kráľoch trochu inak.

Počas paniky často zaznieva veta, zachovajte pokoj. Je to také jednoduché?

 Začínal sa sviatok Troch kráľov a s ním predĺžený víkend.

A tak dlho odkladaný „úklid” kuchynskej komory sa mohol bez výhovoriek začať. S dobrým pocitom z vyčisteného priestoru izbietky so zásobami, sme zasadli k rozpálenému krbu a užívali si pokojný večer. Krásne uhladený priestor, zdobili horiace sviečky a pri nohách hlasno priadol náš hrdzavý kamarát – kocúr Sašo.

Romantické ako vo filme. Pomyslela som si v čase, kedy som ešte netušila, do akého žánru sa presunie práve prebiehajúce „pohodovo.”

Všade vládlo nočné ticho a môj spánok nenápadne, ale isto narúšali pukajúce zvuky.

‚Ach ten náš kocúr, už zase s niečím chraští a šuští,‘ pomyslela som si.

Bolo to zvláštne a neobvyklé ale v opojení spánku som nebolo síl vstať a skúmať čo sa deje. Moju konverzáciu s myšlienkami pretrhol hlasný povel mužíka, ktorého výstup z postele som si nevšimla.

„Vstávaj, horíme!” odkiaľsi zaznelo.

Tá rýchlosť sa nedá opísať, akou som vystrelila do dymiacej a nedýchateľnej arómy, v ktorej sa udila naša chalupa.

Chcela som bežať, ale nevedela som sa zorientovať, pretože žiarovky prestali svietiť. Chcelo sa mi konať, ale nevedela som sa rozhodnúť, čo skôr, chcelo sa mi kričať…

A to sa aj podarilo. Zrevala som na kocúra, ktorého čerstvo zakúpená roľnička na krku dokazovala, že jeho začmudené srdiečko ešte búcha.

Hladala som kľučku od okna s jasným cieľom – nadýchnuť sa.

‚Rýchlo, rýchlo otvoriť okná, dvere aby sa dalo dýchať!‘ hučalo mi hlavou.

„Hasíme, dones vodu!” zvolá môj hrdina a jeho slová sa nesú na vlnách štiplavého dymu.

Všade bola tma a spálený vzduch priam útočil do očí.

Okná boli obrovským teplom zapečatené a jediný prívod kyslíka prúdil cez chvatom otvorené vchodové dvere.

V situácii keď sa vám zrýchli dych a tep, v situácii kedy strach a panika sa tlačila do mysle, keď som chcela konať rýchlo ale nešlo to, rozsvietil sa mi v hlave obraz z historického filmu. Strhla som uterák z kúpeľne, ktorá stála v ceste k prívodu vody, namočila som ho a priložila na nos. Mohla som sa lepšie zorientovať v dyme, ktorý neuvážene ostro upchával nosné dierky a začali sme s nosením vody na miesto ohniska.

Bola to miestnosť s naším krbom, kde ešte pred pár hodinami vanula romantická atmosféra. Stolík s televízorom požierali plamene a horúce teplo, roztápalo závesy a plastové garníže. Žiarovky pukali a praskali a oknové tabule dostávali nový vzor. V tejto situácii som mala jasnú  predstavu. Rýchlo uhasiť a ujsť. Avšak slovo rýchlo sa akosi ťažko realizovalo. V zadymenej tme som nemotorne nachádzala hrnce a voda z vodovodu tiekla akosi pomaly.

Snažila som sa zrevať na milého, či tam ešte je, či nespadol na zem a bosá a polonahá v rýchlosti podávam, opäť nalievam a podávam…

„Stačí,“s ťažkou artikuláciou mi oznámil milý a vtom som si uvedomila, že musíme opustiť priestor. Držali sme sa za ruky a za pomoci svetelnej čelovky sme sa priblížili k vchodovým dverám.

Bosí v snehu sme nadychovali a vydychovali čerstvý vzduch, ktorým  sme oblažili zadymené pľúca. Dýchali sme z hlboka, vykašliavali a vypľúvali sliny zafarbené do čierna.

Boli sme šťastní  z pocitu, že žijeme,  že náš kocúr so začiernenými labkami stojí vedľa nás a že to najťažšie už máme za sebou. Nebolo treba kričať, nebolo treba budiť nič netušiacich susedov, nebolo treba volať hasičov.

Dôležitejšia bola duchaprítomnosť, ktorá akosi zázračne zašlapila hystériu, paniku a eliminovala strach.

V časti domu kde sa neporušili elektrické obvody sa svietilo. V zrkadle sme boli nespoznateľní. Asi ako v rozprávke o pekle, kde ste hrali úlohu samotného kráľa a kráľovny pekiel. Po zdolaní nežiadúceho hosťa, ktorý sa nám postaral o nočnú hororovú scénu sme chalupu pre neznesiteľný zápach opustili.

Myslím si, že všetko čo sa nám deje v živote, má svoju príčinu. Nech bola akákoľvek, bola to náročná skúška, počas ktorej sme si mali možnosť vyskúšať, aké to je, zachovať si chladnú hlavu v ohnivom teple.

Príbeh sa odohral cez víkend Trojkráľový.

A čo bolo príčinou požiaru?

Starý televízor, ktorého premohol skrat. Ale od nás dostal MAT.

Dom našťastie nezhorel…

Ale. So starým televízorom zhoreli staré návyky, s novou skúsenosťou  a pevnejším putom medzi nami sme kráčali ďalej..

Zuzana Balašovová Donátová

Autorka kníh a sociálna terapeutka