fbpx

Žili sme v medziach hypotéky – pri hľadaní práce po 50-ke to nebolo ľahké. Tentokrát som mala šťastie…

Ako si nájsť dobrú prácu po 50-ke? Žili sme so synom v medziach hypotéky. Ja som mala tentokrát šťastie…

Sedela som v kancelárii, obklopená knihami zo školy: biológia, chémia, biochémia. Tieto vedy majú taký rozsah, že sa s nimi nenudíte ani do konca života…

V ten deň som si uvedomila, aké mám šťastie: chemické záhady prichádzajú za mnou v zalepených obálkach rovno na úrad. Bavili ma a na množstvo vyriešených spisov, poukladaných na poličkách, som bola hrdá. Ako obyčajne, na sebe som mala uniformu. Zlaté hviezdičky na mojich ramenách sa ligotali a čierne kožené lodičky pôsobili elegantne. Len tá kravata ma trošku škrtila – no nevadilo: zákony a šuchot papiera mi dávali pocit istoty a dôležitosti.

Ako si nájsť dobrú prácu po 50-ke

Urobila som si svoju prvú kávu a otvorila spis.

Bol náročný, a tak som ho začala riešiť zabehnutou schémou, keď ma zrazu vyrušila správa od syna: „Mami, potrebujem notebook.“ Ako osamelá rozvedená colníčka som vyriešila vždy aj nevyriešiteľné životné situácie. Roky som žila ďaleko od rodiny a rodného kraja, bez pomoci. No zrazu toho bolo priveľa: pandémia, odišla nám práčka, umývačka, rozpadol sa mi zub. A teraz toto ? Dištančné vzdelávanie ? Nemala som voľné prostriedky, žili sme so synom len v medziach hypotéky…

Rozložila som si dokumenty po stole. Toto ma upokojí, myslela som si. Vtom mi cinkla ďalšia správa – pracovná ponuka. Ach, nie!!! Koľkými pohovormi som prešla s výsledkom „my sme mladý kolektív, hľadáme niekoho iného alebo… ste prekvalifikovaná“!? Pridala som si rezignovane do kávy mlieko a hovorím si, nie, nebudem ja už nič meniť, to mám začínať od-zno-va?

Na druhý deň ráno som sa ocitla v zubárskom kresle.

„Tuto by ste potrebovali mostík, tuto by sa hodil implantát a bude to stáť… toľko a toľko,“ hovoril môj zubár a ja som, samozrejme, nemohla povedať nič. Vtedy som pochopila, že zmenu prijať mu-sím. A nielen z pohľadu finančného, z mnohých ďalších dôvodov…

Poprosila som teda Michala, nech mi nainštaluje aplikáciu Teams, pohovor bude virtuálny. Čo na tom, že sa bojím dať výpoveď ? Že si nie som istá, či pozíciu zvládnem?

Možno mi nebudete veriť, čo nasledovalo ďalej.

Viem, že na Slovensku to pri hľadaní práce nie je ľahké. No ja som mala tentokrát šťastie. Hneď na prvom interview sa objavila éterická, vnímavá bytosť, ktorej vďačím za to, že som prekonala všetky obavy. Pokojne hovorila o tom, aké hodnoty spoločnosť uznáva a že hľadajú človeka, ktorý ich zdieľa. Že nie je dôležité, že som 50+, ale sú cenné moje vedomosti a skúsenosti. Že spoločnosti záleží na spolupatričnosti, na ochrane prírody a vítajú tvorivosť.

Keď sa spolu s ostatnými zaujímala, ako budem vedieť zladiť rodinné potreby s pracovným režimom, pocítila som chuť domova, chuť kôrky čerstvého chleba. A tiež som vedela, že túto osôbku nesmiem sklamať.

Ako si nájsť dobrú prácu? 

Nebolo ľahké si v mrazivom januári 2021 nasadiť respirátor a utekať na prvý vlak. Nechať syna v strachu a neistote doma. Nebolo ľahké vracať sa za tmy. Vnímať, ako sa delí spoločnosť a ako situácia s covidom graduje. Chodila som medzi nových kolegov – vlastne do takmer prázdnej kancelárie – a hneď riešila náročné úlohy. Väčšina mala home-office, spájal nás iba notebook, a ak som aj niekoho živého stretla – tak zamaskovaného…

Pokračovala som vtedy vďaka systému „motorová píla“  – každé ráno vstaneš, zatneš zuby a ideš. Zarezávala som aj napriek psychickej (vystupovanie z komfortnej zóny) aj fyzickej bolesti (bola som zlenivená). Veľa som chodila pešo.

Milí moji čitatelia, vážená moja šéfka – veď ja som to aj chcela zabaliť!

Na vine bolo to malé čudo, ktoré odo mňa pýtalo rôzne heslá a kódy a odkiaľ na mňa vyskakovali bublinky s naliehavým textom. Tiež mobil ma potrápil. Syn sa len chytal za hlavu: „Mami, ako takto predpotopne môžeš pracovať?!“ Cítila som sa pred IT – bezpapierovou mládežou v office trápne. Namiesto pokojnej kancelárie: open space. Namiesto veľkých príprav: rovno míting v angličtine! Svojej nadriadenej som povedala pravdu: vymenovala som, s čím mám problém.

Namiesto nespokojnosti bolo jej odpoveďou pochopenie a riešenia. A tak som šla ďalej, už viete ako: motorová píla. Úloha za úlohou, deň za dňom…

Moja myseľ sa rozhýbala a telo tiež. A dostavili sa prvé úspechy.

Za každý pokrok a dobre vykonanú prácu sa vám v našej spoločnosti poďakujú. Rozprávka, však?

Dnes sa vo svojej práci cítim ako doma. Dokonca niekedy prepadám pocitu, že som na veľkom farebnom ihrisku s množstvom zaujímavých úloh a nadšených hráčov. Pochopili ste správne, tou osvietenou osôbkou, motivátorkou, ale aj ťahúňom je moja manažérka. Obe pracujeme v skvelej švédskej firme.

Želám si, aby aj v našich slovenských firmách panovali podobné hodnoty a kultúra. Aby sme si vážili nielen mladú krv, no aj „starú školu“.

Mária Urbančoková

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Ako žiť v hojnosti?

Leri Veleslav Švec pootočil význam slova hojnosť. Viac v rozhovore…

Mohlo by vás zaujímať