Ako a kedy vsadiť na intuíciu? „Vylaďme sa na jej tichý hlas a múdrosť. Šamana ukrýva v sebe každý z nás…“

Ako a kedy vsadiť na intuíciu? INTUÍCIA – tichý hlas nášho vnútorného „múdra“

Často počúvame múdru radu: „Počúvaj seba! Počúvaj svoje telo! Pýtaj sa ho..!“ Ako a kedy vsadiť na intuíciu?Vnímam to ako veľmi náročné zadefinovať si, čo to vlastne znamená…

• Kedy naozaj počúvame?
• Kedy k nám telo NAOZAJ hovorí?
• A aká je vlastne jeho reč?

Práve týmto úvodom by som rada skúsila upriamiť premýšľanie na to, čo je naozaj stav, kedy SEBE, svojmu telu a vlastným potrebám NAČÚVAME.

V tomto kontexte by som rada uvažovala o rozdiele medzi intuíciou a svetom emócií. Vnímam, že veľa z nás tu nerozlišuje.

Na rozdiel od intuície nám EMÓCIE „nenaznačujú, nehovoria k nám“.

Fungujú práve naopak.

Emócie sú REAKCIA na situácie, človeka, energiu.

Sú intenzívne, často až „agresívne“ – nekompromisne sa nás zMOCňujú. Zachvacujú nás, opantávajú, vytrhávajú nás z nášho stredu. Pri ich odznievaní zvykneme z nich doslova vytriezvievať.

S odstupom času, keď sa vraciame do situácií, kde sme konali pod ich vplyvom, by sme často radi vrátili čas a zareagovali inak, než pod ich nadvládou.

Veľa sa o INTUÍCII hovorí. Mám však často pocit, že toto slovíčko nie je pochopené správne. A, žiaľ, následne ani používané.

Intuíciu si často zamieňame s čímsi naučeným, s tým, čo nás učili rodičia, svet, systém naokolo. Často si ju tiež zamieňame so zmyslami, s tými, cez ktoré sme boli naučení rozpoznávať svet – chute, vône, pachy, zvuky, obrazy… Často si INTUÍCIU tiež zamieňame s intenzitou emócií.

Intuícia je však čosi úplne iné. Sama pre seba ju nazývam TICHÝM HLASOM. Funguje práve vtedy, ak naozaj nič nevieme. Vtedy, keď nemáme žiadne presvedčenia, predpoklady. Nie je výplodom nášho uvažovania či analýz. Nijako nesúvisí s našou inteligenciou ani vzdelaním.

Ozýva sa takmer vždy v situáciách, kde potrebujeme rozlišovať.

• Deje sa mi dobre alebo nie?
• Je tento človek priateľský alebo sa tu deje nejaká hra?
• Stojím na svojom mieste alebo sa tu cítim zle?
• 

Intuícia nezodpovedá logike. Nepozná racio.

Často nás dokáže toto prvé, ešte nefiltrované „tušenie“ až zaraziť. V tom, ako častokrát nezodpovedá tomu, čo sme naučení robiť. Alebo čo diktujú pravidlá.

Toto tušenie vlastne nedokážeme vysvetliť, obhájiť, vyargumentovať. Vyhodnocujeme ho ako málo pravdepodobné. Práve preto tento prvotný „tichý hlas“ často odmietneme, nenecháme doznieť, zastavujeme… Spätne si však uvedomíme, že sme hneď na začiatku „vedeli“, ale nepočúvli.

Možno zjednodušene popíšem môj odkaz v tejto úvahe…

EMÓCIE nie sme MY, nepatria nám, netvoria nás.

Vstupujú k nám, my ich púšťame ako vítaného alebo nevítaného, nástojčivého hosťa do domu. A potom, buď vedome, alebo nevedomky, im slúžime. Viac alebo menej. INTUÍCIA je pravým opakom. Patrí k nám neodmysliteľne, je našim tichým poslom. V stíšení je zvučnejšia. V našom vnútornom hluku ju vnímame málo. Je s nami však VŽDY ako vnútorná kotva.

Je to náš prvý impulz, kedy ešte verdikt hlavy ani emócia nestihne doraziť.

Vnímame ju v situáciách, keď nám celý svet a logika hovorí „urob to“ a my „vieme“, že to nebude pre nás teraz TO ONO.

Dovolím si tvrdiť, že VIEME VŽDY.

To, čo dokážeme menej a podceňujeme prácu s tým, je počúvanie toho tichého hlasu v nás. Použijem múdru vetu „To, či vám rozbúši srdce a rozžiari oči, vždy potvrdzuje, že kráčate po správnej ceste.“ (Ruediger Schache)

Vylaďme sa na tichý hlas. Nech je ten našou múdrosťou a majákom. Šamana ukrýva v sebe každý z nás…

S láskou, Nina Menkynova

Autorka je terapeutka. Viac nájdete aj tu: https://www.facebook.com/ninamenkynovayoga/

Korektúry textu: Katarína Málková