Aj keď je ťažké podnikať s ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom ako samoživiteľka, dá sa to.

Som samoživiteľka, ale snažím sa moju dcéru urobiť takou šťastnou, ako sa popri jej diagnózach dá.

Tento rozhovor pripravila Daniela Maťuchová, ktorá sa stará o postihnutého syna. Na svojej ceste stretla ďalšiu skvelú mamu, Adrianu Bílkovú, ktorá si popri starostlivosti o zdravie svojej dcéry našla cestu k vlastnému ponikaniu a značke. Pochopila, že osud nedokáže zmeniť. Nevie spraviť zázrak. Ale snaží sa dcérou urobiť takou šťastnou, ako sa len dá. A všetko to aj finančne pokryť.

Aďka, ty si pre mňa takou vílou „všeumělkou“. Keď sme sa spoznali, pracovala si ako masérka, neskôr si vyštudovala špeciálnu terapiu, ktorú som u teba absolvovala so svojím synom. No robila si aj všeličo iné. Mohla by si nám priblížiť, čomu všetkému si sa vo svojom pracovnom živote venovala?

To áno, prešla som si v živote rôznymi etapami, a to aj v oblasti práce. Ako dieťa som mala talent a trpezlivosť na ručné práce. Spolu so sestrou nás k nim viedla naša maminka. Zrejme všetok talent po nej som zdedila len ja, pretože sestra si dodnes nevie prišiť ani gombík. Na druhej strane, ona je zase vynikajúca obchodníčka.

Mojím prvým zamestnaním bola práca čašníčky, môžem povedať, že pre mňa to bolo jedno z najkrajších a hlavne bezstarostných období môjho života (smiech). Vyskúšala som si aj iné profesie, ale ani jedna nebola pre mňa tá pravá, žiadna z nich ma nenapĺňala. Môj pracovný život sa výrazne zmenil narodením dcéry, ktorej bola diagnostikovaná detská mozgová obrna. Povedala som si, že to musím zvládnuť a začala som robiť všetko pre to, aby som jej pomohla. Absolvovali sme rôzne terapie, cvičenia na Slovensku, ako aj v zahraničí, kmeňové bunky, liečenia a iné procedúry na zlepšenie jej zdravotného stavu. Tento kolotoč trval roky.

Áno, tu to neskončilo. Čo bolo ďalej?

Neskôr pribudli nové diagnózy a ďalšie starosti. V snahe pomôcť dcére som sa rozhodla študovať. Úspešne som absolvovala vzdelanie MFK systémom a rôzne ďalšie kurzy. Popri tom všetkom som potrebovala prácu, aby som to všetko finančne zvládla, nakoľko sa o dcérku od jej narodenia starám sama. V tom čase ma oslovila špeciálna základná škola, či by som mohla pre nich pracovať. Ponuku som prijala, lenže to som netušila, aké náročné to pre mňa bude, hlavne po psychickej stránke.

Doma som neustále riešila zdravotný stav svojej dcéry a v práci som sa stretávala s ďalšími zdravotne znevýhodnenými detičkami. Tento spôsob života ma nakoniec priviedol k pocitu vyhorenia a dala som výpoveď. Rozhodla som sa, že sa začnem venovať niečomu, čo ma bude baviť a napĺňať. A tak som sa vrátila do svojho sveta plného kreatívnych nápadov a tvorenia. Vyrábala som rôzne handmade výrobky, ktoré boli vždy niečím originálne. Moje klientky na otázku „odkiaľ to máš?“ odpovedali „to je originál od Andreii“. A tak vlastne vznikol aj názov pre moje produkty: „Andrea Original“.

Uvedomila som si, že som našla spôsob, ako uniknúť z reality, a pri tom sa plnohodnotne venovať svojej dcére. Vtedy nastal zlom v mojom živote, alebo skôr také vytriezvenie, keď som pochopila, že nedokážem zmeniť osud a urobiť zázrak, aby moja dcéra bola zdravá. Preto som sa rozhodla, že sa budem snažiť urobiť ju takou šťastnou, ako sa len dá. Keď bude spokojná a šťastná ona, budem aj ja.

Vieme o tebe, že sa momentálne venuješ výrobe prírodných kozmetických prípravkov, v ktorej si už celkom úspešná. Prečo práve kozmetika? Čo ťa k tejto práci priviedlo?

Ako sa vraví, za všetkým hľadaj ženu. V mojom prípade za všetkým stojí moja dcéra. Jedna malá osôbka, ktorá mi do života vniesla zmätok a zároveň mu dala zmysel. Aj napriek jej hendikepu sa snažím, aby to bola krásna slečna, rovnako ako jej rovesníčky. Od malička mala problém s pokožkou, najskôr to bol detský ekzém, potom intolerancia na rôzne potraviny a naposledy ju trápilo výrazné akné. Vyskúšali sme, čo sa dalo. Nakoniec som sa rozhodla, že sa sama pokúsim vyrobiť mydlo na jej citlivú a problémovú pokožku.

Samozrejme, najskôr som dlho zbierala rôzne informácie ohľadom surovín a postupu. Konečným výsledkom bolo moje prvé šľahané mydlo. Zistila som, že prírodná kozmetika má neskutočné čaro a je bohatým zdrojom rôznych výživných látok potrebných pre naše telo. Problémy mojej dcéry sa viditeľne zmiernili, čo ma nesmierne potešilo a motivovalo pokračovať. S dizajnom som sa trochu pozabávala a konečný výsledok môžete vidieť na obrázku. Moje prvé výrobky som darovala kamarátkam. Darček ich vždy pobavil, smiali sa, či som im doniesla v pohári šľahačku.

Mňa teda zaujal vzhľad tvojich produktov pripomínajúcich šľahačku. Človeka to až zvádza ochutnať. Ako vznikol nápad na tento dizajn?

Ako som už spomínala, mojím prvým kozmetickým výrobkom bolo mydlo pre dcéru. A dizajn? Ten vznikol úplnou náhodou. Keď som si objednala suroviny na výrobu mydla, neprišlo mi to, čo som si predstavovala. Nechcela som úplne bežné mydlo. Keďže dcéra má špeciálne potreby, pri sprchovaní vo vani som mala problém s bežným mydlom. Tuhé mydlo sa mi často vyšmyklo z rúk a tekuté rýchlo stieklo. Chcela som docieliť takú konzistenciu, ktorá bude ako krém a môžem ho po tele ľahko rozotrieť. Nakoniec sa mi to podarilo a už stačilo len doladiť dizajn.

K mojim záľubám patrí aj pečenie. Hmota, ktorú sa mi podarilo dosiahnuť, mi konzistenciou pripomínala šľahačku, tak som to skúsila dať do cukrárskeho vrecka a výsledný dizajn bol na svete. Lenže, keď so to potom skúsila zopakovať, nedarilo sa mi. Dlho mi trvalo, kým sa podarilo dosiahnuť rovnaký efekt ako prvýkrát. Samozrejme, teraz je to už rutina, recept aj postup mám v malíčku.

Osobne mám rada darčeky, ktoré sú originálne a majú takú zvláštnu energiu. Aj preto som sa rozhodla moje šľahačkové mydlo dávať kamarátkam ako darček. Nakoniec začal byť o moje výrobky záujem a ja som sa snažila zistiť, čo všetko musím urobiť, aby som produkt mohla oficiálne predávať.

Aká je cesta od nápadu k finálnemu produktu?

Priznám sa, že som mala pochybnosti a zvažovala som, či do toho ísť. V hlave mi išli rôzne myšlienky. Bála som sa toho, že si zakúpim drahé certifikáty, aby som mohla predávať, a potom príde niekto, kto mi ukradne nápad a bude ma kopírovať. Veľmi ťažko by sa mi vrátilo to, čo by som do toho investovala. Do takého rizika som nechcela ísť, tak som si urobila plán. Najskôr som si ochránila dizajn, to znamená, že som si podala žiadosť na ÚPVSR o schválenie dizajnu kozmetických výrobkov v šľahačkovom prevedení. Úrad ma preveroval, či som bola prvá v rámci novosti dizajnu.

Po určitej dobe overenia mi prišiel schválený certifikát, to znamená že som vlastníčkou tohto dizajnu. Následne som si začala vybavovať certifikáty potrebné na predaj kozmetiky. Je pravda, že aj keď som vlastníčkou dizajnu, už ma kopírujú tak, ako som predpokladala. Porušujú tým právo duševného vlastníctva.

Dnes sa s ponukou doma vyrábanej kozmetiky stretávame celkom bežne, aj na sociálnych sieťach. Ako sa v tejto ponuke orientovať? Ja by som sa napríklad takúto domácu kozmetiku bála kúpiť.

Áno, na sociálnych sieťach je toho veľa. Samozrejme, treba dobre zvážiť, čo si kúpiť a od akého výrobcu. Malo by byť jasné, čo daná kozmetika obsahuje a dokedy ju treba spotrebovať. Základom kvalitnej kozmetiky sú suroviny, z ktorých je vyrobená a ktoré spĺňajú podmienky predaja. Každá jedna surovina, ktorá je zahrnutá v recepte vrátane obalu, musí mať kartu bezpečnostných údajov a produktovú špecifikáciu. Hotový kozmetický výrobok sa následne musí uviesť na trh, a to v súlade s platnou legislatívou. Uviesť na trh produkt, ktorý spĺňa prísne kritériá kvality a bezpečnosti, je naozaj veľmi náročné, a to aj po finančnej stránke.

Recepty svojich produktov si tvoríš sama alebo ti s tým niekto pomáha?

V podstate nie je možné vytvoriť recept na prvýkrát tak, aby tam všetko bolo v správnom pomere. Napríklad balzam na pery, raz bol tuhý, potom príliš mäkký. Dlho som s výsledkom nebola spokojná. Mala som predstavu balzamu, aby bol taký príjemný olejový ako rúž na pery. Nakoniec sa mi to podarilo. V takýchto prípadoch mi veľmi pomáha moja kamarátka, ktorá mi vie vždy povedať úprimne svoj názor. Čo sa týka surovín, ktoré sú vhodné pre konkrétnu pokožku, tak na to mám vynikajúcu odborníčku Zuzku z Komárna, ktorá študovala kozmetiku v Taliansku a aj tam roky pôsobila v oblasti kozmetiky.

Tvoj život nie je práve prechádzka ružovou záhradou. Si matka-samoživiteľka a tvoja dcéra je ťažko zdravotne postihnutá. Ako zvládaš skĺbiť starostlivosť o dcéru so svojou prácou?

Prežila som si toho naozaj dosť, až sa mi niekedy ani nechce veriť. Mať takéto dieťa je náročné nielen po psychickej stránke, ale aj finančnej. Pokryť všetky náklady na život ako samoživiteľka nie je vôbec jednoduché. Mali sme aj ťažké obdobia, pamätám si, keď sme niekedy nemali na základné životné potreby. Všetko, čo som mala, som dávala na jej liečbu. Keď sa staráte o ťažko postihnuté dieťa, prejdete si riadnou skúškou života.

Niekedy som si myslela, že už som na hranici ľudských možností. Všetko, čo robím, robím stále pre ňu, a to myslím doslovne.

A ako to dokážem skĺbiť? Moja dcéra nerozpráva a je na úrovni malého dieťaťa. Každý deň sa jej musím venovať, obliekať, umývať, kŕmiť a zabaviť ju. Cez deň navštevuje denné centrum Kompa, za čo som nesmierne vďačná. Keby sa nemal kto o dcéru postarať počas dňa, tak by som nemohla robiť to, čo robím. Viem, že je tam spokojná, a to vďaka ľuďom, ktorí túto prácu robia s láskou. Takže, kým je dcéra v zariadení, ja som v dielni. Poobede si ju vyzdvihnem a venujem sa jej, až kým nejde spať, potom v noci ešte niekedy pracujem. Samozrejme, sú situácie, keď si vyžaduje väčšiu pozornosť, a vtedy nemôžem pracovať vôbec. S tým neurobím nič, beriem život taký aký je.

Najväčším snom každého rodiča je mať zdravé dieťa. Pri ťažkých diagnózach našich detí je však úplné uzdravenie nereálne. Aké ďalšie sny, či už osobné, alebo profesijné, by si si chcela ešte splniť?

Ten najväčší sen sa mi nesplní, lebo je nereálny. Napriek tomu chcem byť šťastná a spokojná. Mojím snom je mne a dcére zabezpečiť stabilnú finančnú situáciu, aby som jej mohla zaistiť čo najlepšiu kvalitu života, možno malý domček so záhradkou. Mojím snom je, pre niekoho možno úplne samozrejmá vec, dostatočný spánok, voľno a čas na dovolenku, aby som mohla zregenerovať a udržať si fyzické a mentálne zdravie. A čo môj profesijný sen? Vytvoriť prosperujúce a udržateľné podnikanie, ktoré bude poskytovať kvalitné produkty a bude mať pozitívny dopad na mojich zákazníkov. Je dôležité mať sny a ciele, ktoré nás motivujú a posúvajú dopredu, aj keď náš život je plný výziev a prekážok.

Pustiť sa do podnikania, sama s ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom, bez nejakého veľkého kapitálu, to chce odvahu. Čo by si odkázala všetkým, ktorí uvažujú o zmene, možno aj o vlastnom podnikaní, ale zatiaľ nenašli odvahu urobiť prvý krok?

Ak uvažujete o zmene, napríklad o podnikaní, ale ešte ste nenašli odvahu urobiť prvý krok, chcem vám povedať, že to, čo cítite, je úplne normálne. Zmena prináša neistotu a obavy, ale aj veľké príležitosti a radosť z nových vecí. Obavy z neúspechu alebo z toho, čo si o nás pomyslia ostatní, môžu byť silnejšie ako naša túžba po zmene. Ale ak sa rozhodnete urobiť prvý krok a skúsiť niečo nové, môžete objaviť nové schopnosti, vedomosti a sebavedomie. Odporúčam začať s malými krokmi. Napríklad začať pracovať na svojom podnikaní počas voľného času. Dôležité je nevzdávať sa
a vytrvať v tom, čo robíte.

Chcem vám povedať, že aj keď je ťažké byť podnikateľom s ťažko zdravotne postihnutým dieťaťom, môže to byť veľkou príležitosťou pre vás, ale aj vašu rodinu. Môžete sa stať motiváciou pre iných a ukázať, že s odhodlaním a tvrdou prácou je možné dosiahnuť svoje sny a ciele.

Webstránka: www.andreaoriginal.sk

Rozhovor pripravila: Daniela Maťuchová

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/