Pravda je označovaná za lož a lož za pravdu…

Pravda je označovaná za lož a lož za pravdu.

Všimli ste si v poslednej dobe, ako sa náš jazyk a slová deformujú? Ako sa používajú v celkom iných významoch, než aké v skutočnosti majú? Niekedy si pripadám ako na Babylonskej veži, kde sa niekto snaží pomiešať slová, aby si ľudia nerozumeli. Keď slová stratia svoj pôvodný význam, bude ťažké sa dorozumieť, pochopiť myšlienky druhého, pretože nedorozumenia vznikajú už len z toho, že každý dané slovo chápe inak, a tým aj celý zmysel vypovedaného.

Stalo sa vám napríklad niekedy, že ste si sami spúšťali autocenzúru, čo môžete povedať, a čo nie, aké slová použiť, aby to ten druhý správne pochopil, aby sa neurazil, aby nemohol chytať za slovíčka, aby neprekrútil, čo poviete, aby nezaútočil, aby v dôsledku „nesprávnych slov“ nevznikol konflikt?

Nerozumieme si, no vždy sme pripravení domyslieť si, čo „bolo“ medzi riadkami a vyplniť tak medzery.

A tak si do výrokov druhého domýšľame, čo tým chcel povedať. Vkladáme mu do úst slová, ktoré tam vôbec neboli, myšlienky, ktoré on ani nemal, a sme absolútne presvedčení, že takto to je. Vieme lepšie ako on sám, ako to myslel a prečo to povedal. A ak tvrdí, že to bolo inak, tak klame. Veď my to vieme lepšie. A rozhodne nesúhlasíme s jeho názorom!

Čím to je? Hľadáme boj na každom kroku?

Sme tak polarizovaní, že všetko musí byť len biele alebo čierne a kto nekričí „ja som biely“, tak je automaticky odsúdený ako čierny? Alebo je to len „podľa seba súdim teba“, a keď ja vediem boj a vidím všade negativitu, tak to máš určite rovnako aj ty a určite píšeš, čo píšeš, lebo tiež šíriš negativitu a bojuješ. Uvedomujete si, že nie každý to má takto nastavené? Nie každý je vo „vojne“ proti svojmu okoliu, nie každý žije v ustavičnom strachu a strese a v režime prežitia „uteč alebo útoč“?

My predsa nemáme žiadnu povinnosť voči spoločnosti, aby sme museli trpieť, trápiť sa, báť sa, stresovať sa kvôli čomukoľvek. A vynucovať si od druhých, aby tiež videli svet nepriateľský a zlý, inak ich obviníme z nedostatku empatie a budeme ich považovať za zlých, je naozaj detinské. Konflikty a vojny nezačali vo svete pred týždňom, ani pred dvoma. Existujú tu už roky. A buďte úprimní, preplakali ste tie roky do vankúša nad utrpením tých ľudí? Posielali ste im peniaze a chodili ste na námestia bojovať za ich práva? Dávali ste si do profiloviek vlajočky všetkých štátov, kde sa bojovalo a kde zabíjali nevinných ľudí?

Odpoviem za väčšinu z vás – nie, nedávali.

Často ste ani nevedeli, kde tie štáty sú a čo sa tam deje. Netýkalo sa vás to, tak ste to neriešili. Veď načo, aj tak to neviete zmeniť a je to ďaleko. A teraz si dovolíte obviniť druhých z nedostatku empatie? Neviem to nazvať inak ako pokrytectvo. Vlajka na profilovke z vás neurobí dobrého človeka, ak ním skutočne nie ste. Ale je také moderné sa za dobrých vydávať. Potom tomu sami uveríte a v podvedomí si ukladáte program „som dobrý človek, som slušný, som tolerantný, som ohľaduplný. To, že schvaľujem obmedzovanie slobôd druhých, diskrimináciu, zabíjanie, to je všetko ok, lebo to sú tí druhí, s opačným názorom, to sa môže“. Pred sebou sa dá toho veľa ospravedlniť.

Len si to všimnite.

• Ľudia, čo o sebe tvrdia, že sú tolerantní, vyčítajú druhým názory.
• Ľudia, ktorí tvrdia, že rešpektujú život druhých, im hovoria, ako by mali žiť a konať a čo by už robiť nemali.
• „Slušní“ ľudia sa modlia za jednu stranu konfliktu a tešia sa zo smrti na druhej strane, a pritom si myslia, že tak to má byť, tak je to správne.
• Som proti vojne, ale zo svojej obývačky schvaľujem posielanie zbraní. Tí druhí môžu byť zabití, lebo to nie sú tí „naši“.
• Liberáli potláčajú slobody a dobrovoľnosť.
• Tí, čo si do názvu dajú „solidarita“, chcú solidaritu zakázať.
• Tí, čo si hovoria „obyčajní“, sú zazobaní a o obyčajných ľuďoch nič netušia.
• Bojovníci proti hoaxom sami hoaxy šíria.
• Tí, čo navonok bojujú proti korupcii, sú sami úplatní.
• Tí, čo volajú po slobode prejavu, zároveň žiadajú cenzúru opačných názorov.
• Tí, čo hovoria o demokracii, obmedzujú práva ľudí čokoľvek ovplyvniť.
• Tí, čo hovoria o rovnosti, šíria diskrimináciu.
• Tí, čo majú dostatok, vám budú tvrdiť, že toho veľa nepotrebujete a máte sa uskromniť.
• Tí, čo chodia po svete a dovolenkách, vám povedia, že máte zostať zatvorení doma.
• Tí, čo žiadajú výhody pre seba, zároveň dovolia, aby vám práva obmedzili.
• Agresori sa tvária ako obete a tí, čo šíria nenávisť, vám kážu o láske a empatii.

Všetko je naopak. Biele je čierne a čierne je biele. Pravda je označovaná za lož a lož za pravdu.

Takže keď vám povedia, že vás chcú chrániť a robia to pre vaše dobro, buďte v strehu. A sami za seba sa zamyslite, či to, čo o sebe tvrdíte, je skutočne to, čo aj konáte. A ak nie je, tak to skúste zmeniť. Nie preto, že to poviem ja, ale preto, aby bolo vo svete naozaj viac tolerancie, viac ohľaduplnosti, viac úcty, viac rešpektu, viac slušných ľudí, viac lásky a viac dobra – pre všetkých, nielen pre tých „našich“.

Martina Janková

Autorka je blogerka

Korektúra: Katarína Málková

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/