Mŕtvi zomierajú, keď sa vytrácajú z pamätí. Živí sú mŕtvi, keď im už nikto nekladie otázky.

Štefan Ziegler: Je to jednoduché. Nezostať stáť, a už vôbec si nesadať. To by hrozilo, že zaspím.

 „Pokiaľ tvorím, žijem…“ zaznelo z úst staršej obyvateľky domova seniorov. Koľko pravdy v takej krátkej vete. Jednoduché techniky v tvorení sa dodnes stále používajú v rámci programov stacionárov a denných miestností v sociálnych zariadeniach. Dnes pootvorím dvere do života kreatívneho človeka, amatérskeho filozofa a umelca. Je ním Štefan Ziegler.

Vyštudovali ste na filozofickej fakulte a pôsobili ste ako tlmočník a prekladateľ. V ktorom období vášho života ste v sebe objavili talent na maľovanie?

Najprv drobná oprava. Študoval som na FF UK, katedre filozofie, ale nevyštudoval som. Počas prípravy diplomovej práce vstúpil do môjho života august 1968 a následné udalosti. Štúdium som ukončil. Či mám talent na maľovanie si nie som istý, čo som si ale istý je, že maľovať chcem. Prvý obraz som namaľoval pred jedným rokom. Neprišlo to ale zo vzduchoprázdna. O výtvarné umenie mám záujem už desaťročia. Knižnicu mám plnú relevantných kníh, a niekedy pred 40 rokmi som sa venoval propagácii výtvarného umenia aj publikačne.

Okrem toho som sa venoval a naďalej sa venujem výtvarnej fotografii – osobitne ich grafickej úprave tak, aby po prenose na plátno imitovali maľbu. Moji priatelia – maliari – ma presvedčili, aby som zobral do ruky skutočné farby a štetec. Na dôchodku, keď deti z hniezda vyleteli, som si našiel čas na tento experiment.

Okrem malieb sa realizujete aj v písaní poviedok a krátkych myšlienok. Píšete len tak, pre radosť, alebo sa vám podarilo aj niečo vydať?

Ako študent som písal básne, ako mnohí mladí ľudia. Po nástupe do zamestnania som svoju literárnu tvorbu prerušil. Namiesto toho som začal písať odborné články, a neskôr som začal prekladať. Od prekladov nie je ďaleko k vlastnej tvorbe. Z rôznych dôvodov však trvalo dlhšiu dobu, než som sa poriadne rozbehol. Podobne ako v prípade maľovania, aj tu sa mi možnosti naplno otvorili až po odchode na dôchodok. Áno, píšem pre radosť, rád moju tvorbu sprístupňujem na Facebooku a teším sa na ohlasy. Samozrejme, aj s ambíciou niečo vydať. Dnes to ale nie je jednoduché, ak do vydania nechcete investovať vlastné peniaze. Napriek tomu sa mi to podarilo a vo veku 75 rokov vyšiel môj debut pod názvom Glob a Stajl. Práve v týchto dňoch.

Niektoré z vašich výrokov:

  • Mŕtvi zomierajú, keď sa vytrácajú z pamätí. Živí sú mŕtvi, keď im už nikto nekladie otázky.
  • Staviame nemocnice v globálnom rozmere a podporujeme vedu, aby sa dedovia a babky dožili čo najvyššieho veku. A pre mladých vyrábame zbrane, aby čím skôr zahynuli.
  • Pozrel som sa do peňaženky a dobrovoľne som sa rozhodol, že budem pokračovať v pôste.
  • Je nedobré, ak sa muž stal manželom a prestal byť človekom. Ešte horšie, ak sa to stane žene, pretože žena je vždy krásna. Krása neexistuje v hore, v rieke, či v nebi, iba v človeku. Preto ak žena prestáva byť človekom, hynie krása.
  • Štefan Ziegler

V jednej z vašich myšlienok sa zmieňujete, že rôzne fondy a nadácie podporujú mladých talentovaných umelcov, ale nie talentovaných seniorov. Osobne si myslím, že vek by nemal zohrávať rolu v oblasti talentov. Aký je váš názor?

Táto myšlienka bola pokusom o drobnú provokáciu. Netýka sa to len fondov a nadácií, napokon je dobré, ak sa podporujú hlavne mladé talenty. Je však škoda, že sa nič nerobí pre tvorivý život staršej generácie. Rôzne súťaže, podujatia, stretnutia zamerané na tvorbu starších ľudí, dôchodcov aj začiatočníkov, by priniesli do života staršej aj najstaršej generácie nový rozmer. Nemuselo by to vyžadovať veľa peňazí.

 Aké sú ešte vaše plány v oblasti tvorenia?

Chcem maľovať a zlepšovať sa. Chcem písať – mám rozpísanú rozsiahlu troj až štvordielnu epopeju, ktorá bude mapovať udalosti z môjho života. Od SNP až po súčasnosť. To potrvá. A okrem toho veľa čítať, učiť sa a občas sa so svojimi myšlienkami podeliť na sociálnych sieťach. To stačí.

Štefan Ziegler

Vaše krédo, myšlienka, ktorá vás vedie životom?

Je to jednoduché. Nezostať stáť, a už vôbec si nesadať. To by hrozilo, že zaspím. Dôchodok je čas na realizáciu plánov, na ktoré predtým nebol čas. Dôchodkový vek je o čase, nie o veku.

Milujte ma

Na mojom pohrebe, moji milí, oblečte sa, prosím,

do farebných šiat, nech otvorí sa mi nebo.

Môj popol rozprášte do kamenia storakých ciest,

v rytme orleánskeho džezu,

za sprievodu trubky a divých koní.

Nech mi smiech mladých dievčat zvoní

bozkami a nahou láskou z krovia.

Mám ich stále rád, hoc aj šediny ich zdobia.

Aj keď život skončí, dbajte, nech žijem ďalej.

Nestavajte pomníky, neste svetla nádej

životom po trati ako ľudí večný cieľ;

tak ako ja nosím svojich predkov

s odkazom pre život, pre môj mier.

 

Na môj pohreb príďte vo farebnom,

tancujte na hline za bieleho dňa

na stole s básňami a opojným vínom.

Ak má niečo zhynúť, nech skape mátoha

a nastane nový čas – čas vašej lásky

a môjho pokoja.

 

Milujte ma.

 

Štefan Ziegler, výtvarník, spisovateľ, básnik a fotograf, ktorý sa v tvorení nevzdáva…

https://www.facebook.com/stefan.ziegler1/

https://www.facebook.com/PhotoZiegler/photos

Pripravila: Zuzana Balašovová Donátová, autorka kníh aj z prostredia dlhodobo chorých pacientov. Pôsobila ako sociálna terapeutka v hospici aj domove sociálnych služieb. Knihy: Za dverami liečebne, Zo zápisníka terapeutky, Čo vy na to? (vydavateľstvo Elist)

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať