fbpx

Seniori sú často sklamaní, že ich deti „odložili“ a nemajú už o nich záujem. Láskavý personál je dôležitý

Vedúca domova seniorov Charitas Mgr. Katka Adamová

Seniori sú často sklamaní, že ich deti „odložili“ a nemajú už o nich záujem. Láskavý personál je dôležitý

S nami ti bude dobre, neboj sa, povedala Katka, vedúca domova seniorov Charitas, Mgr. Katka Adamová

Prvý deň v domove seniorov, kam som nastúpila ako sociálna terapeutka, sa cítim akási neistá.

Opatrovateľky svižne kráčajú chodbou a presúvajú invalidné vozíky s klientmi. Do kúpeľne, do spoločenskej miestnosti alebo do jedálne. V kuchyni sa krája čerstvá vianočka a voňavá ranná káva príjemne rozvoniava. Pani upratovačka leští okno vchodových dverí na oddelení. Všetko funguje podľa predpísaného režimu dňa.

Rozhliadam sa…

Zostať či nezostať v tejto práci, uvažujem. Vtom ma osloví pani v stredných rokoch. Má oblečený športový kostým a jej výraz tváre mi napovedá, že všetko bude fajn. Volá sa Katarína a je vrchnou sestrou a vedúcou domova seniorov. Rozpráva rýchlo a usmieva sa. Kolegyne sa ako včielky na med krútia okolo nej. Nálada sa nesie v priateľskom tóne a moje obavy z nového zamestnania sa rozplývajú.

Ako je dôležitá dobrá nálada spojená s emočnou inteligenciou* na pracovisku, pomyslím si. Možno ľudia, ktorí ňou oplývajú kráčajú životom ľahšie.

Otváram dvere čitateľom do života skvelej ženy, ktorej prítomnosť vyladila úsmev na nejednej smutnej tvári pacienta či klienta domova seniorov. Otváram dvere do krátkeho príbehu vrchnej sestry a dnes pedagogičky na strednej zdravotníckej škole, Mgr. Kataríny Adamovej.

Katka, čo by si nám povedala o svojej práci zdravotnej sestry, ktorú vykonávaš už niekoľko rokov?

Ako zdravotná sestra som pôsobila na rôznych oddeleniach v nemocnici a v odlišných pozíciách. Ako vrchná sestra som sa stretla s mnohými ľuďmi a životnými osudmi. Vždy som sa snažila pomôcť, ako len bolo v mojich silách. Všetci, ktorých som počas svojej práce stretla, ma obohatili príjemným, nepríjemným, jednoduchým aj zložitým momentom. Ale taký je život.

Prácu sestry som mala veľmi rada a napĺňala ma dobrým pocitom. Držala som sa kréda: „Na prvom mieste je vždy pacient“ (v domovoch seniorov – klient). Potreby pacienta (klienta) boli na prvom mieste. Takýto prístup som vyžadovala aj od svojich podriadených. Ďalej úctu, empatiu, slušné správanie a snahu byť milým a ochotným.

Čo vnímaš ako najväčší nedostatok v práci so seniormi v domovoch sociálnych služieb?

Za nedostatok v domoch seniorov považujem fakt, že ich je málo a hlavne na nezodpovedajúcej úrovni. Mnoho z existujúcich sociálnych zariadení je zastaralých a má nevyhovujúce podmienky pre klientov.

Čo sa týka zamestnancov, ich profesionálna úroveň je často nevyhovujúca, a keďže je málo záujemcov o takúto prácu, prijmú takmer každého, kto sa prihlási.

No a, samozrejme, chýbajú finančné prostriedky.

Máš nejaký postreh z práce s klientmi, o ktorý by si sa chcela s čitateľmi podeliť?

Príbehov aj krátkych postrehov mám veľa, ale vyberiem aspoň jeden.

Do domu seniorov sme prijali klienta, ktorý predtým pobýval v inom sociálnom zariadení. Prišiel v sprievode svojej manželky na invalidnom vozíčku. Po celý čas sa iba mlčky usmieval. Nikdy nezabudnem na ten jeho pohľad a nádherné modré oči. Vždy, keď ma uvidel, usmieval sa. Z jeho pohľadu vyžarovala spokojnosť. Spokojnosť z „domova“, kde sa ocitol. Sedávala som v jedálni oproti nemu a stávalo sa, že ma chytil za ruku. Bol to dotyk priateľstva a vďaky.

Myslím si, že dobrá nálada a úsmev u ošetrujúceho personálu má veľké opodstatnenie v živote seniora, ktorý sa ocitne v domove. Klienti potrebujú byť obklopení láskavým a pozitívne naladeným personálom. Je pre nich nesmierne dôležité, aby pozitívne mysleli a nemali čas sa zaoberať otázkou, kde sa nachádzajú a prečo. Sú často sklamaní, pretože ich deti „odložili“ a nemajú už o nich záujem. Často sa stávalo, že klienti považovali personál v zariadení za svoju skutočnú rodinu.

Správny prístup k človeku, ktorý sa ocitne za múrmi nemocnice alebo domova seniorov by bolo potrebné vyučovať aj na školách. Darí sa táto myšlienka realizovať v tvojej súčasnej profesii ako pedagogičky?  

Čo sa týka vyučovania na školách, bolo by vhodné viac sa tejto problematike venovať.

Dnes mladá generácia nebýva v spoločnej domácnosti so starými rodičmi alebo žijú v cudzine a vidia ich zriedka. Je veľmi dôležité, aby pochopili cítenie starého človeka a jeho nielen fyzické, ale aj duševné potreby. Aby lepšie porozumeli tomu, čo staroba prináša a ako sa človek v nej mení.

Ukážka z praxe – stredná zdravotnícka škola v Bratislave

Pripravila Zuzana Balašovová Donátová

Niektoré postrehy z domova seniorov som zachytila v knižke úvah a zamyslení, s názvom ČO VY NA TO?

Nájdete ju tu: https://elist.sk/kniha/co-vy-na-to/

*Emočná inteligencia:

Pojem „emocionálna inteligencia“ použili po prvýkrát v roku 1990 psychológovia Salovey z Harvardskej univerzity a John Mayer z New Hampshirskej univerzity.

Emocionálna inteligencia – EQ, bola po prvýkrát definovaná ako súčasť sociálnej inteligencie, ktorá zahŕňa schopnosť poznať vlastné aj cudzie pocity a emócie, rozlišovať ich a využívať tieto informácie vo svojom myslení a konaní. Jedným zo základných rozdielov IQ a EQ je ten, že EQ nemožno chápať ako merateľnú veličinu.

Nemožno ľahko merať väčšinu osobnostných a sociálnych čŕt, ako je láskavosť, sebavedomie alebo úcta k druhým, ale môžeme ich rozpoznať. Neexistuje žiadny písomný test, ktorý by určoval výšku emocionálnej inteligencie.

Emocionálna inteligencia je schopnosť poznať a ovládať vlastné emócie aj emócie ostatných ľudí. Od tejto schopnosti závisí, do akej miery sa jedinec presadí so svojimi schopnosťami a zručnosťami v určitom sociálnom prostredí. Zahŕňa také kvality, ako je chápanie vlastných citov, schopnosť vcítiť sa do iných ľudí a riadiť city tak, aby sa zlepšila kvalita života. Na rozdiel od IQ teda môžeme u EQ s istotou povedať, že je základom úspešnosti a spokojnosti človeka v jeho živote.

Okrem schopností, ktoré sú určené IQ (rozmýšľať, skúšať, rozhodovať sa na základe logiky – na všetko potrebujeme pokoj a čas, ktorý v dnešnej dobe často nemáme), potrebujeme pre každodenné bytie aj tie, ktoré spadajú pod emocionálnu inteligenciu (v zásade bleskové, a preto aj nepresné rozhodnutia, ktoré sa nám však zdajú absolútne správne).

Zdroj: internet

Korektúry: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

Mohlo by vás zaujímať