Ten, kto si ctí knihy, ma môže obviniť z neporiadnosti a neúcty. Džentlmen v Moskve mi spadol do vane.

Recenzia knihy Džentleman v moskveDžentlmen v Moskve mi spadol do vane.

(Amor Towles – Džentlmen v Moskve)

 Ten, kto si ctí a váži knihy, by ma mohol obviniť z neporiadnosti a neúcty.  

Ach, nechať spadnúť knihu do vane!!!

Nabrala na objeme a v knihovničke zaberie dvakrát toľko miesta.

Jej strany sú teraz drsné a vlnité. No každá jedna taká vzácna, srdcu blízka!

Ak by som mohla trepať a tárať dve na tri, tak potom by som povedala, že by som ju chcela čarovným prútikom zmenšiť a nosiť ako prívesok, pri srdci. Mať tú krásu, roztomilosť rôznych okamihov, slov, vyjadrení, opisov a obrazov priamo pri srdci, nech mu sústavne vysielajú vlny umenia písaného slova. Žiť v nepretržitom objatí vzácno-obyčajných okamihov,písaných tak pútavo, že sa nechcem rozlúčiť.

Ach, prečo som len nechala spadnúť takú vzácnosť do vane?!

Vec sa má tak, že ja som sa s grófom Rostovom nevedela rozlúčiť a kým sa teda moje telo ponáralo do vody s epsomskou soľou (len tak, na okraj, epsomský soľný zázrak je vraj výborný na doplnenie horčíka v tele), moja myseľ bola vnorená do riadkov a medziriadkov obrazov zo života ruského aristokrata…

A ja…

… v zajatí rozprávačského talentu zabúdam, že som vo vode, hltám písmenká a vety, strácam poňatie, čo je realita a čo skutočnosť… Všade more vody, už nie je vôbec teplá, netuším, kedy stihla tak vychladnúť. Treba si dávať pozor, na rukách mi začínajú rásť žabacie blanky, treba vyjsť z mokradiny, keď vtom… padá mi kniha do vody. Hotový údes, bes, mrákoty… precitám do reality, panikárim, chytám ten poklad a už v duchu plačem nad tou škodou a neopatrnosťou. Ako veľryba, neokrôchane vystupujem z vane, zachraňujem knihu, ako sa dá. Budem ju ctiť a velebiť aj tučnú, vlnitú a neforemnú!!!

Gróf Rostov. Úplne roztomilý pán. Taký vzdelaný a vtipný. Úžasná postava. Padám z nej do kolien.

Rozmenené na drobné, ja vlastne ešte viac žeriem rozprávačský talent Amora Towlesa. Tak úžasne naformulované vety! Hladia ma po duši, vysvetľujú, popisujú, berú ma do iného sveta. „Vcucnú“ ma hneď, bez varovania.

Som tam a znepokojujem sa, keď sa znepokojuje aj gróf, teším sa a hreje ma pri srdci, keď trávi chvíle s Ninou, Sofiou či svojimi priateľmi… nedýcham a občas mi príde ľúto, keď vidím, čo sa to deje naokolo mňa, v boľševickom Rusku. Ešteže to nie je nosná téma, niežeby bola nezaujímavá, len by ma veľmi trápilo, keby bola nosnou, lebo by som prišla o chvíle s grófom.

Vychutnávam si jeho znalosť vín a gurmánske chute, drobné rituály i každodenné odtiene každodenných okamihov. Predstavujem si atmosféru, všetkých prítomných ľudí a situácie. Ťažko sa mi od nich odchádza. Ťažko sa mi od neho odchádza. Ako keď odchádzate od milého priateľa…

Premýšľam… ak nie je autor únoscom, tak čím iným?

Som unesená rozprávačským talentom!

Ide však o neštandardný únos. Ako rukojemníčka by som mu rada sama zaplatila výkupné, nech ma ešte nevracia späť, chcem byť v tom príbehu a žiť ním…

Byť tak grófovým tieňom! Alebo duchom, ktorý sa neviditeľne vznáša vo všetkých opisovaných obrazoch a dojatím sa, možno občas priblblo (nuž, nie každý má atraktívny úsmev, mne sa pri ňom brada posúva neúmerne dopredu, akoby sa mi vykĺbila sánka), usmieva.

Som azda doňho? Do grófa Rostova?

Alebo do Towlesa (teraz mi doplo, že sa volá krstným menom AMOR? Je to azda znamenie? Ak áno, aké?) a jeho neuveriteľného majstrovstva slova?

Áno. Asi. Nie. Netuším. Láska býva občas tak komplikovaná…

Jednoducho povedané, duša tejto knihy sa dotkla a dotýka tej mojej.

Ich spojenie je ako chuť čerstvého medu, ktorý gróf a Abram ochutnávali na streche moskovského hotela, slnečné, zlaté a veselé.

Som blažená, že to takto cítim. Jaj, to také vnútorné šťastie…

Zuzana Kupčová

Korektúra: Katarína Málková

Katarína Málková, jazyková korektorkaMáte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu:

Cítite sa na dne? Možno ste vyhorení. Alebo tam smerujete…

Mohlo by vás zaujímať