Počúvate svoj vnútorný ANTIVÍRUS? Že neviete, čo to je? Ani ja som nevedela, ale už viem. A funguje fantasticky.

Počúvate svoj vnútorný antivírus? Že neviete, čo to je? Ani ja som nevedela, ale už viem, a funguje fantasticky.

Ak si chcete uľahčiť život, naučte sa počúvať svoj vnútorný antivírus. Na čo všetko je taký vnútorný antivírus dobrý, vám skúsim v skratke opísať.

Mám takú kamošku, s ktorou rady rozoberáme veci medzi životom a smrťou, nebom a zemou, mužom a ženou.

Zväčša, keď vybehneme na kávu, tak si aspoň čo-to stihneme povedať za také 4 hodinky a ešte sa krútime v aute po bočných cestách a sedíme na parkovisku, aby sme si stihli dopovedať veci. Proste ten typ kamarátky, s ktorou viete kvakotať aj niekoľko dní v kuse a lúčite sa so slovami „… no, ani sme sa nestihli poriadne porozprávať“… Tak to mám aj s mojou sestrou a aj s touto skvelou kamoškou.

Rovnako tomu bolo aj na poslednej káve, prebrali sme všetko od chlapov, žien, vojen, chorôb, mimozemšťanov… až sa blížil čas odchodu a ja som načala poslednú tému. Je to pre mňa náročná a citlivá téma, priznávam to verejne. Trápi ma jedna osoba, ktorá mi spôsobila veľa starostí, hnevu, krivdy a nespravodlivosti a ja som sa s tým nevedela vysporiadať. Ani nie tak s tým bordelom, ktorý napáchala, ako s tou zlosťou, ktorú som na ňu cítila, vždy, keď som si spomenula.

To ma hnevalo najviac, lebo viem, že keď človek dlho cíti na niekoho hnev, tak z toho môže byť raz aj choroba a iné nepríjemnosti. Ja sa snažím takéto pocity spracovať a pustiť. No s touto konkrétnou osobou som si nevedela dať rady. Dumali sme teda nad tým, ako to vyriešiť. Prečo ma tak štve a ako ďalej. Na nič sme neprišli.

Táto jedna – nazvime ju pani X – reprezentuje u mňa celú škálu ľudí, ktorí konajú nefér a intrigujú.

Nejak ma z nich bolí žalúdok a neviem to stráviť. Čím viac si to uvedomujem, tým viac takýchto ľudí v živote stretávam. Áno, poznám všetky teoretické návody a poznatky, ako sa toho pocitu zbaviť, že čo nemám prijaté a spracované, to sa mi stále vracia a podobne, no akosi nič nefungovalo. Keď sme sa už s mojou kamarátkou po niekoľkýkrát lúčili, napadla jej úžasná teória, ktorá rozbila môj mozog na milión kúskov, a potom sa znovu spojil do nového mozgu, vyrovnaného a pripraveného.

Napíšem to v skratke, lebo celý prepis by mohol byť aj na ľahkú beletriu.

Prišli sme na to, že je úplne v poriadku cítiť hnev a zlosť, je to predsa len jedna z častých ľudských emócií.

Tento pocit už volám antivírus. Silná negatívna emócia nemusí byť vždy slabosťou či niečím zlým a nežiadúcim, ak hnev či strach dokážeme premeniť na svoju devízu, a teda emóciu prospešnú. Z veľkého ohňa sa dá napríklad tvoriť alebo pokopať záhradu, tú nahromadenú energiu potrebujeme zmeniť v niečo prospešné. Hnev a strach, pocit v žalúdku, ktorý sa objaví vždy, keď sa blíži nebezpečenstvo. Vždy keď zbadám niekoho, kto ma ranil či zradil, pocítim v žalúdku zvláštny strach, guču emócií, ktoré sa hromadia.

Dnes sa na to pozerám inak. Nechcem aby guča zmizla, lebo ma upozorňuje na blížiace sa nebezpečenstvo, chráni ma pred týmto typom ľudí. Keby som tento pocit nemala a mala by som na danú osobu len pekné spomienky, možno by som sa nevedela pred jej ďalšími činmi znovu ochrániť a vletela by som do cesty intrigánke či manipulátorovi. Už viem, že čudný pocit v žalúdku je moja intuícia, ktorá cíti nebezpečenstvo, môj antivírus, ktorý funguje na 100 %. Keď ho počúvnem, dokážem sa vyvarovať nebezpečných ľudí či situácií, ktoré sa blížia. Keď nie, mám o skúsenosť navyše.

Ako je možné, že intuícia takto funguje?

Myslím si, že za tým netreba hľadať veľa mágie. Je to náš mozog a naše emócie, ktoré predsa nie sú výmysel. Jestvujú a tým, že sme ich už niekoľkokrát prežili a prežívame denne v rôznych situáciách, máme na ne vybudovaný „ vnútorný čuch“. Keď sa teda takáto situácia či osoba blíži, vie ju naša intuícia už podľa zažitých vzorcov rýchlo rozpoznať.

Veď aj vedci dokázali, že v našej DNA sú zapísané rôzne informácie aj od našich predkov. Napríklad také choroby staré aj stovky rokov. Ak nejakú takúto chorobu prežil ktosi z našich predkov a vyliečil sa, máme predispozíciu na to, že ju prežijeme tiež a vyliečime sa, lebo naša DNA ju už vie rozpoznať a vie, ako má imunita zareagovať, ktorú zbraň vytiahnuť. Takto je to aj s pocitmi, treba len zvýšiť hlasitosť antivírusového programu, ktorý máme kdesi v žalúdku a počúvať, čo hovorí.

Ak sa vám niekto nepáči a stretnutie s ním vo vás vzbudzuje nedôveru, strach či zlé pocity, tak buďte ostražití

To váš antivirák pracuje, aby vás ochránil. Odkedy svoj antivírus používam, život je ľahší. Ak ma čaká stretnutie a antivírus sa zapne, som ostražitejšia a viem, že stretnem niekoho z toho typu ľudí, ktorí ma vždy naštvú. Som teda pripravená. Je ľahšie takéhoto človeka rozpoznať a vidieť ho do hĺbky, ako v tom filme Avatar, pozriem na neho a v duchu si poviem: „Ja ťa vidím, predo mnou sa neschováš, môj antivírus ťa zachytil, kamarát!“

Naučme sa viac počúvať naše telo, často nám povie veci, ktoré nevie ani Google a dokonca ani zvedavá suseda v okne.

Tak nech nám dobre fungujú antivírusové programy, žeby nás tá zlosť a strach celých nepožrali.

Eva Czermak

Korektúry: Katarína Málková