ODVAHA BYŤ SLOBODNOU? Škody napáchané výchovou si ženy vláčia so sebou celý život ako veľké bremeno!

ODVAHA BYŤ SLOBODNOU

SLOBODA! Čo je to sloboda? Pod týmto pojmom si každý z nás predstaví čosi iné. Toto slovíčko v sebe zahŕňa množstvo významov – ako napríklad voľnosť, nezávislosť, suverenita, samostatnosť. Ale čo v skutočnosti znamená sloboda, byť slobodný?

Sloboda neznamená robiť si, čo chceme.

Sloboda znamená povedať slobodne nie, ak s čímsi nesúhlasíme, ak je to proti nášmu presvedčeniu. A pôsobiť pritom uvoľnene a pokojne. Jedinec, ktorý vie, čo chce, akou chce kráčať cestou, takýmto spôsobom jasne stanoví svoje hranice. Je to človek, ktorý si je vedomý svojich rozhodnutí a plne za ne nesie zodpovednosť. Ak sa však často stáva, že dávame svoj súhlas i keď sa nám to prieči, pociťujeme vo vnútri nepokoj. A ak áno vyslovujeme len preto, aby sme niekoho neurazili alebo nenahnevali, takýmto spôsobom ideme sami proti sebe.

Následne vedieme sami so sebou vnútorný boj.

Predovšetkým ženy majú tendenciu vyhovieť svojmu okoliu

Ľahko začnú cítiť previnilo, boja sa, čo si pomyslia iní, zabúdajúc pri tom na seba, na svoje potreby. Tiež máte tú tendenciu byť dobrou a každému vyhovieť, namiesto toho, aby ste sa radovali zo života?

Pri letmom pohľade do minulosti zistíme, akou nepredstaviteľnou mierou boli práva žien v priebehu storočí obmedzované – počnúc spísaním knihy o stvorení, cez prenasledovanie čarodejníc až po volebné práva žien. V príbehu o stvorení biblickí patriarchovia vytvorili a dali svetu ženu, ktorá bola poslušná, svojmu mužovi neoponovala, nikdy by ho neopustila a všetkými spôsobmi uznávala jeho autoritu.

Patriarchálny svet nepotreboval ženu, ktorá by mu vzdorovala a vyžadovala si rovnosť.

V priebehu liet síce rôzne emancipačné hnutia dosiahli, že ženy majú väčšie práva a postavenie v spoločnosti, ale sú to všetko len vonkajšie faktory. Na to, že oslobodzovací proces musí zahŕňať aj ich duchovný svet, sa akosi pozabudlo. Skutočné oslobodenie ženy zahŕňa nielen spoločenskú emancipáciu, ale taktiež zbavenie sa starých zaužívaných vzorcov správania a zvykov. Žena v skutočnosti nie je slobodná, pokiaľ ešte vnútorne trpí kvôli ,,zlému svedomiu“.

Už od malička sa dievčatkám vštepuje, že musia byť poslušné, dobré , tiché a skromné (poseď v koutě, má panenko.)

Po celé stáročia sa ženám vsugerovávalo, že sú menejcenné, bezmocné a že bez ochrany mužov nedokážu prežiť. Muž bol považovaný za živiteľa a ochrancu, za jediného, ktorého názor a pravda museli byť akceptované, ako výlučne správne a nemenné. Na názor žien a ich potreby sa ohľad nebral. Bohužiaľ, i dnes, v 21. storočí, sa výchova chlapcov nesie v podobnom duchu nadradenosti nad dievčatami, ako to bolo v minulosti.

Škody napáchané výchovou si ženy vláčia so sebou celý život ako veľké bremeno – neúcta k sebe samej, komplexy menejcennosti. Neustále popieranie samej seba vedie k vnútorným konfliktom a postupne k zúfalstvu.

Veľkým problémom moderných žien i v tomto storočí je neschopnosť prijať a vážiť si samu seba.

Nedostatočný pocit vlastnej hodnoty, podceňovanie sa a pocit menejcennosti im nie raz bráni presadiť si svoje záujmy a ciele. Je presvedčená, a okolie ju neraz v tom i utvrdzuje, že sama nič nedokáže, že nie je hodna úcty alebo lásky. Stáva sa závislou, neschopnou samostatných rozhodnutí. Žena, ktorá zrádza svoju vlastnú silu a samostatnosť, upadá do závislosti, ktorá ju do značnej miery oberá o dôstojnosť.

Nesamostatná žena, nevážiaca si  samu seba, klesá nielen vo vlastných očiach, ale aj v očiach mužov. A pritom nie je nič neprirodzeného na tom, keď si moderná žena uvedomí svoju nezávislosť a silu, to, že má právo žiť svoj život slobodne a slobodne i o ňom rozhodovať. Je najvyšší čas opustiť rolu dobrej a nešťastnej obete. Vôbec si neuvedomuje, akou neskutočne veľkou vnútornou silou disponuje.

Žena, ktorá sa vydá na cestu k sebe samej, musí sa zbaviť ilúzií, dať dole ružové okuliare a uvidieť seba samu takú, aká v skutočnosti je.

Nie takú, akou chce, aby ju okolie videlo alebo akú ju chce ono mať. Musí zo seba sňať masku a začať načúvať svojmu telu i duši. Zároveň si musí uvedomiť kto som čo chcem…

Začať sa mať rada a veriť svojim pocitom a vnútornému hlasu – to oni mi dávajú odpoveď – to som ja!

„Vravia mi, že som sa zmenila. Ale ja som len začala robiť rozhodnutia, ktoré sa páčia mne a nie im…“

Autorka článku: Ing. Mária Verbeníková

Korektúry: Katarína Málková

Mohlo by vás zaujímať…

Vladimír Cupaník o prevencii pred rakovinou a ženskom zdraví

Katarína Málková, jazyková korektorka

Máte firmu alebo projekt, kde potrebujete pomôcť s textami a korektúrami? Katarína Málková vám s nimi veľmi rada pomôže. Kontaktovať ju môžete tu: https://www.facebook.com/Corectus/

 

Mohlo by vás zaujímať