fbpx
Normálne-nenormálny deň v živote normálne-nenormálnej matky

Kde treba nahlásiť, že toto, čo tu je, naozaj NEFUNGUJE? Normálne- nenormálny deň v živote normálne-nenormálnej matky.

Prečítala som si pred chvíľou email od jednej priateľky –  slobodnej mamičky, ktorá písala o tom, aká je vyčerpaná, nevládze, nemá na nič chuť a začína jej byť všetko jedno.
Od rána do večera je vlastne v dvoch robotách naraz – možno troch.

„Ako sa  to stalo zlato?“

„Veď si doma“ …hovorím jej.

Nuž a v tom je –  aj nie je – problém.

Obsluhuje dve deti pri on-line vyučovaní.

Ak si to už niekto niekedy vyskúšal, vie, o čom hovorím. Nie! Nedá sa robiť jedno a potom druhé. Jednoducho to nejde. Nemôžete byť na porade od 9- 10, na online meetingu od 10-11 a zároveň manažovať dve ratolesti, ktorým stále niečo nejde ….

Z izby počuť: „Dávid si tam? Nevidíme ťa“.

Nie! Dávid tam nie je, pretože išiel hľadať mamu, ktorá na zoome prezentuje nové podklady na report.

Dávidovi sa vypol zoom a nevie s ním pohnúť ďalej.

Medzitým je Hanka hladná, lebo jej skončila „online škôlka“ Načo je online škôlka a ako to má komu pomôcť, keď Hanka, tak či tak celý čas potrebuje asistenciu mamičky, ktorá je mimochodom stále na tom meetingu od 9-10. Pamätáte?

Potom sú deti hladné…

Je treba variť obed – pomedzi to upratať, poobede vyvenčiť deti v rádiuse 100 metrov od domu, potom sú znovu hladné …potom sú znovu hladné (nie to nie je preklep ani zdvojená chyba). Je potrebné pripraviť večeru, čítať s deťmi knižky, hrať hry, stráviť kvalitný čas, osprchovať a uložiť v tej najlepšej ideálnej situácii a konštelácii hviezd okolo 21:00 hod. ( Je to aj vaše zbožné prianie? Ja viem…).

A toto sme v režime, že je relatívne funkčný, akože normálny deň a nikto nemá soplík alebo kašlík a prespí celú noc

To, čo sa nestihlo cez deň sa dorába v noci medzi 21:00 – 24:00… Po tejto hodine sa však naša matka mení na superhrdinu, oblieka nočný úbor a v prípade potreby je schopná v sekunde vyštartovať a odplašiť všetky tie strašidlá, mátohy, zlé sny, ktoré majú deti asi z príliš dlhého pozerania rozprávok (ten call sa nedal presunúť kvôli časovému posunu 13-tich ľudí – naozaj).O tom, že trpí občasnými výpadkami pamäte a výčitkami, je iná téma.

Áno, trošku anekdotne. Ba azda aj pravdivo? Posúďte sami.

Sme na dvoch a minimálne na troch stoličkách naraz. Sme v núdzovom stave, ak si toto náhodou niekto nevšimol (hoci pochybujem – asi sme si to všimli, nakoľko sa neustále o tom hovorí všade – čo to reálne znamená v teórii a v žitej praxi je už vec iná).

Núdzový stav si vyžaduje núdzové riešenia…

Oooook! Mesiac, dva …

Ale opäť, ak si to náhodou niekto nevšimol, my sme v núdzovom stave už takmer rok!

Áno verte nám – matkám, sme nesmierne vďačné a šťastné,  ak môžeme pracovať z domu, milujeme to – pretože máme čím nakŕmiť nielen svoje deti aj svoj mozog, aby sme úplne … ako sa to hovorí nezblbli.

Ale,  ako dlho je to udržateľné?

Zatvorené podniky, padajúci cirkulárny systém vzájomných podnikateľských, ekonomických, ale aj sociálnych väzieb, padajúce matky na hubu…

Pred rokom sme sa čudovali deťom, ktoré sa hodili uprostred chodníka na zem – dnes by sme sa hodili tiež a drží nás od toho iba akési „čosi“. Hoc veľmi nakrátko.

Otcovia  – hlavy rodiny, sú samostatná a ďalšia kapitola anekdotnej situácie s pomenovaním „home-office“.

V ich paralelnom vesmíre a novej kancelárii (alias v noci spálňa), si dokážu nasadiť slúchadlá na uši, obliecť košeľu a zakasať ju do teplákov a tváriť sa, že teleport existuje. Úprimne im naozaj závidím tú schopnosť odstredivej sily filtrovať dianie v rodine v rámci „normálneho dňa“.

Ako dlho budeme čakať…

Akodlho budeme čakať na podporu pre matky, ktoré sú doma? S deťmi? Kým ich nevyhodia aj z home-office kvôli optimalizáciám, alebo neustálej neprítomnosti duchom na poradách?

Chybám v nočných reportoch alebo chybám v zle skontrolovaných úlohách z matiky?

Ja neviem ako vy …

Ja mám chuť vyjsť von s varechou pred parlament alebo lokálne tesco … s kričúcimi deťmi a zúfalými matkami v závese… Prevažne mužské zloženie parlamentu si asi do dnešného dňa akosi tiež neuvedomilo, že prvá línia nie je vždy iba jedna. A možno aj uvedomilo ….ach…ak je toto „nový normál“ tak už plne chápem, čo myslela moja stará mama, keď všade hovorila „Pán Boh zaplať“…

Kde treba nahlásiť, že toto, čo tu je naozaj NEFUNGUJE?

Mirka Števková

Autorka je blogerka a zakladateľka portálu jaspravim.sk

Podporte knihu o tom, ako si budovať finančnú rezervu v predpredaji. Ďakujem. Martina Valachová