fbpx
Martin Miler: Bezpečnosť v prvom rade
Domov / MILEROVKY / Martin Miler: Bezpečnosť v prvom rade

Martin Miler: Bezpečnosť v prvom rade

Žijeme v bezpečnej dobe. Dokonca až v takej bezpečnej, že sa nedostanem do vlastného domu, neuvarím si jedlo na plynovom sporáku a nevyberiem si svoje peniaze v banke. Áno, na takej výške sú dnes bezpečnostno-zabezpečovacie zabezpečenia.

V našich vchodových dverách máme akúsi bezpečnostnú samozápadku, ktorá zapadne vždy keď pribuchneme dvere. Je to super, stačí dvere zatvoriť a hneď máme z časti zamknuté. Teda všetko to bolo super, až do chvíle keď západka ostala visieť v bezpečnostnej polohe a my sme sa nevedeli dostať ani von ani dnu. Stalo sa to začiatkom januára, na čom by nebolo nič čudné, problém, ale bol v tom, že firma, ktorá nám dvere montovala mala v tom čase celozávodnú dovolenku a nikto iný sa do toho nechcel pustiť. Akýkoľvek pokus o amatérsku opravu zlyhal, lebo veď sú to bezpečnostné dvere. Tak sa nedalo nič robiť, len čakať na odborníkov. Našťastie máme aj iný vchod, cez inú časť domu, ale chodiť takto dva týždne nebolo nič príjemné. Keď prišli majstri, tak aby sa vôbec dostali k poškodenej západke museli demontovať pánty, osemdesiat kilogramové dvere komplikovane vysadiť, poškodenú časť vyrezať a namiesto nej vložiť novú, boli na to traja. Tak si hovorím, staré, dobré, bývalé, lepenkové, panelákové dvere, do ktorých som sa vedel dostať dokonca aj keď som si zabuchol kľúč vo vnútri bytu. Stačilo zobrať skrutkovač, odskrutkovať kryt zámky, kombinačkami pootočiť kľučku a otvoriť si.

Podobný príbeh je ten o sporáku, resp. o plynovej varnej doske.

Je v nej nainštalovaná taká bezpečnostná vecička, ktorá zabraňuje tomu, aby plyn unikal, keď plameň nehorí. Super vec, človek má istotu, že sa neotrávi plynom, ak by plameň náhodou zhasol alebo ak by niekto plyn omylom pustil. Horšie časy nastali, keď si táto vecička zmyslela, že plyn nepôjde, ani keď bude plameň horieť. Teda akonáhle sme po zapálení plameňa, pustili regulačný gombík, plameň zhasol. Samozrejme mohli sme variť s ustavične stlačeným gombíkom, ale bola to trochu oštara stáť pri varnej doske a jednou rukou vkuse držať stlačený gombík. Navyše, keďže je varná doska moderná mala aj elektrickú iskru, ktorá plameň zapaľovala a to sa dialo práve v tejto polohe gombíka čo znamenalo, že iskra stále preskakovala. Tak si hovorím, staré, dobré, obyčajné plynové sporáky, na ktorých ste si pustili plyn, plameň zapálili zápalkou a mohli ste variť. Alebo ste si len pustili plyn.

Banková bezpečnosť je samozrejme úplne iná kategória

Tam očakávam, že sa k mojim peniazom len tak hocikto nedostane. Ja sa k nim dostávam väčšinou cez platobnú kartu, ale jedného dňa som si išiel meniť európske peniaze za iné európske peniaze, ktoré používajú v českých krajoch a človek pri okienku mi oznámil, že už nemusím meniť hotovosť, už to môžem urobiť ako výber z účtu. Automaticky som prikývol, aj keď som ani nevedel prečo, asi sa mi to zdalo, ako dobrý nápad. Čo už, náš mozog robí rozhodnutia a my sme len štatisti, ktorí sa usilujú o prijateľnú interpretáciu. Neviem kedy naposledy som si vyberal peniaze pri okienku v banke, ale nie je na tom nič zložité. Dal som svoj občiansky preukaz, povedal som, z ktorého účtu chcem vybrať a podpísal som sa na elektronický tablet. A vtedy nastal problém, môj podpis nebol môj podpis. Človek za okienkom vedel, že ja som ja a tak mi ponúkol možnosť podpísať sa znovu a znovu a znovu a znovu. Neviem, koľkokrát som sa neúspešne podpísal, keď bankový počítač vyhodnotil, že môj podpis definitívne nie je môj podpis. Tak som povedal, že ale veď nevadí, že si teda vymením hotovosť. No to už nešlo, lebo človek za okienkom musel aj tak zavolať iného človeka z banky, ktorý potvrdil, že ja som ja a potom mi už vedeli vybrať peniaze z môjho účtu. Kedysi sme si zvykli zo seba robiť žarty výrokom “kto ťa pozná bez papierov?”. Dnes nestačia ani papiere, keď sa človek nevie podpísať, tak potrebuje okrem “papierov” ešte dvoch svedkov, aby si vybral svoje peniaze. Stará dobrá vkladná knižka, ktorú som priniesol, napísal som heslo a dali mi moje peniaze.

Tak si hovorím, či vďaka všetkým týmto bezpečnostno-zabezpečovacím zabezpečeniam vôbec, ako ľudský druh, prežijeme.

Martin Miler

Mohlo by vás zaujať…