Kľukaté cesty Krupinskej planiny sú v rozhodne lepšom stave, ako mnohé uprostred bratislavského centra.

Krupinská planina – z Čabrade do Hrušova a späť.

Nemala som veľa očakávaní a bola som príjemne prekvapená. Zvláštne tvarovaná krajina, mäkko zvlnená, plná lúk rozdelených starými medzami, starých ovocných stromov a orechov. A zrazu natrafíte na hlboké údolie, strže a tam kdesi hlboko tečie Litava… Krupinská planina – z Čabrade do Hrušova a späť.

Kľukaté cesty vedúce k pomalému rozjímaniu sú v rozhodne lepšom stave, ako mnohé uprostred bratislavského centra.

Hrad Čabraď už od začiatku milénia opravuje združenie Rondel. Pomaly čistí, odkrýva, spevňuje a dostavuje steny, oblúky…a z materiálov, ktoré sú tam voľne prístupné za dobrovoľný príspevok cítiť ich lásku k danému miestu. Niekde pod hradom na lúkach sa dlhé roky stretávajú trampi, kedysi mladí, potom s deťmi a dnes ich tam ťahajú staré priateľstvá.

Ochotní ľudia…

Na jednej strane viditeľná chudoba, ale snažiaca sa čo najdôstojnejšie prežiť, na druhej tam, kde sa vyskytol schopnejší starosta (Hrušov) v podstate prosperita, zrekonštruované pôvodné domy, náučné chodníky aj komunitný život. Na miestny festival sme dorazili tesne pred jeho koncom a dostali neskutočné lepeňáky, ešte horúce, pečené v peci, chuťou pripomínajúce langoše.

Hľadanie a nachádzanie

Našli sme krásne vzdelávacie stredisko, kde domčeky pre turistov lemujú záhony s 15 druhmi mäty a iných byliniek, s množstvom milých atrakcií pre deti (domčeky na stromoch), ale aj ranč, kde sa zvláštne strieda vkusný a funkčný krásne riešený interiér s v podstate milým nevkusom (bazén s palmami a gréckou tavernou). Takmer objatím vás privíta nesmierne ochotný majiteľ s láskavými očami.

Pán s chladiarenským vagónom na záhrade, ktorý tam kedysi jeho synovia doviezli, aby v ňom chovali kone, nás ponúkol hroznom a mal smútok v očiach. Náročnosť podnikania odviala kone… aj synov.

A potom sa zasmial, po 70tke sa naučil pracovať s PC a synovia a vnučky takto ostali aspoň na „dotyk“ prstov.

Jeho povzdychu „Kedysi bolo lepšie, akosi pokojnejšie…“ som rozumela.

Škoda, že reportérov mienkotvorných denníkov zaujíma v tomto kraji iba názor ľudí na politiku…

Dana Spurná

Foto: Eva Pešková