Hory nás vždy učia rešpektu. Sú silnejšie, ako my a je vždy len na nich, či nás k sebe pustia.

Pieniny… Rešpekt, strach a odvaha. 

Keď sme po 9 km splave Dunajca vystúpili z raftu v Lesnici, naše mobily rozblikali upozornenia poľskej horskej služby o blížiacej sa búrke.

Obloha bola modrá, slnko svietilo a pálilo o trochu viac, ako by sme to v horách čakali, a tak sme sa vybrali ďalej.

Smerom ku kompe, ktorou sme sa so skupinou Poliakov previezli na druhú stranu.

Do Poľska.

Odvtedy sme tých výstrah dostali zopár. To je ale iný príbeh.

Nie, nechceme nikoho navádzať k ignorancii búrkových výstrah. V horách majú obzvlášť veľký význam.

Chceme sa baviť o strachu. O rešpekte. A o odvahe.

Dunajec je krásna rieka.

Je aj nie je naša.

Pramení v Poľsku sútokom Bieleho a Čierneho Dunajca. Z nášho územia odvádza vody do Baltského mora.

V Červenom Kláštore sme nastúpili do raftu.

A vydali sme sa spoznávať Pieniny.

Je to presne to miesto, kde zdravá minerálna voda Smerdžonka vyviera z hlbín zeme.

Už od nepamäti a vďaka špecifickému zápachu po sírovodíku, miestni obyvatelia verili, že pochádza z iného, nadprirodzeného sveta.

Miesto, kde sa voda a plyny dostávali na povrch, nazvali „jama smrti“.

To ráno bolo svieže a magické.

Pohľad na gigantické vápencové bradlá, ktoré vyformovali romantickú tiesňavu, známy Prielom Dunajca, nám vyrazil dych.

Pohľad na svet z vody je vždy iný.

A my sme sa úplne ináč dívali na majestátne Tri Koruny, tri skalné hrebene, dominantu Pienin.

Vraj je ich až sedem.

Rovnako ako je sedem Sedem skamenených mníchov. Tieto strechovité skaly sú podľa legendy skamenení mnísi, ktorí sa zmenili na skaly preto, lebo odtrhli bohom zakázanú rastlinku.

Najpomalším úsekom rieky je Lenivé. Miesto, kde sa tradujú začiatky pltníctva na Dunajci. Na brehu kedysi stála krčma. A najkrajšia skala Pienin, nazývaná v Poľsku tiež Matka Pienin, je Sokolica.

Najužšie miesto je zase Jánošíkov alebo Zbojnícky skok.

Je široké 10 m, hlboké 12 m.

Ďalšou zaujímavou časťou splavu je miesto zvané Barštyk. Pena, ktorá sa nachádza v týchto miestach na hladine, je rozpustený vápenec. Od nej je odvodený aj názov Pienin – peniaca sa voda.

A v závere vyviera krasový prameň Storočná voda, ktorý ani v zime nezamŕza. Legenda o tomto prameni hovorí, že kto sa z nej napije, bude žiť dlhých 100 rokov.

My sme náš splav končili v Lesnici a pokračovali sme prechodom cez Pieniny.

Ale v Poľsku.

Modrá turistická značka a chodník, zložený zo schodov rôznych tvarov a veľkostí, nás priviedol až na 747 m vysokú Sokolicu.

Pomedzi skaly a borovice sa nám otvoril krásny výhľad na okolité lesy. A pod nami sa ligotali vody meandrujúceho Dunajca.

„Je tam medveď!” varovali nás veselí Poliaci.

„Že si z nás uťahujete?“ rovnako veselo sme reagovali.

Len s úsmevom pokrčili ramenami, a my sme pokračovali ďalej.

Lesom.

Kaňonom.

Ďalšími schodmi, kamennými zabezpečenými reťazami, ale aj drevenými, aj cez lúku, až sme sa dostali na Pieninský hrad.

Hrad vznikol v 13. storočí a má veľmi atypickú polohu.

Je ako lastovičie hniezdo prilepené na severné a severozápadné svahy 799 m vysokej skaly nazývanej Góra Zamkowa.

Je ukrytý vysoko v horách a poskytol útočisko Svätej Kinge, avšak aj tak bol neskôr spustošený najprv Tatármi a potom Husitmi.

Z hradu sme pokračovali na Tri Koruny, tri skalné veže, z ktorých najvyššia je Okruhlica, vysoká 982m.

A opäť sme narazili na schody.

Bolo ich takmer 200 a končili na rozhľadni určenej pre 15 osôb.

Výstup na rozhľadňu Troch Korún je počas búrky zakázaný.

Keď sme počas výstupu na západotatranský Klin začuli hromy a videli blesk, ktorý preťal oblohu, otočili sme sa a na vrchol sme nevystúpili.

Hory nás vždy učia rešpektu.

Sú silnejšie, ako my a je vždy len na nich, či nás k sebe pustia.

Na hrebeni Nízkych Tatier sme zažili aj sneženie, aj hustý dážď.

A vždy sme sa museli otočiť a nemohli sme pokračovať ďalej.

Nikdy si nás to hrdé pohorie nepustilo k sebe bližšie.

Pre niekoho je to možno strach.

Winston Churchill raz povedal, že strach je emócia a odvaha je rozhodnutie.

Strach nás síce robí zraniteľnými. Ale ukázať to, priznať si nedokonalosť, to je odvaha.

Gabriela Psotková and Valéria Polovková

VaGa Agency ponúka aktívne, dobrodružné a športové cesty na Slovensku. Orientuje sa na individuálne riešenia a profesionálny športový coaching a guiding. Viac informácií nájdete na: https://vaga.agency/