Ivermectin je schválený a na Slovensku nedostupný

MUDr. Slavomír Šuch: Za zhoršujúcimi sa číslami na Slovensku sú umierajúci ľudia… Bijem na poplach!

Slavomír Šuch, lekár internej JIS a urgentného príjmu v nemocnicach Čadca a Trstená a na oddelení urgentného príjmu v Martine,  je zástancom liečby Ivermectinom a bije na poplach.

Ako hovorí, do nemocníc vozia ťažšie stavy, mladšie ročníky a s kratším trvaním symptómov Covidu. Ich počet sa zvyšuje. Už je preč obdobie stagnácie v počte hospitalizovaných na Covid -19, aj v okresoch s “ dobrými číslami “ pri poslednom plošnom testovaní.

Spýtala som sa ho na názory v oblasti testovania, ale aj na možnosti, ktoré dáva liek Ivermectin. Ivermectin je schválený a na Slovensku nedostupný pre bežného človeka

Slavomír aké sú vaše skúsenosti a výsledky s Ivermectinom? Máte niečo nové? Ako dlho ním liečite a aké máte výsledky?

Na programe dňa nie sú žiadne zázračné postupy a takýto zázračný liek nie je ani dlho očakávaný Ivermectin. Jeho efekt v celopopulačnom merítku  sa dostaví až pri plošnom používaní, to znamená pri všeobecnej voľnej “bezbariérovej“  dostupnosti, aby mohol byť predpisovaný pacientom ešte skôr, ako sa vyvinú často smrtiace komplikácie, vo forme zápalu pľúc a respiračného zlyhania.  

Spätná väzba od pacientov a ich príbuzných, ktorým som doporučoval užívanie Ivermektinu bola pozitívna. Je to však len kvapka v mori, zvlášť ak naďalej ostáva dostupnosť lieku pre bežných ľudí len v teoretickej rovine. 

Všetci moji pacienti, ktorým som liek doporučil, boli nútení si ho zaobstarať vo vlastnej réžii, a nie oficiálnymi cestami.  Najčastejšie tak riešim len otázky správneho dávkovania Ivermectinu podľa závažnosti stavu a vo vzťahu k iným ochoreniam a liekom, aby sa minimalizovali negatívne nežiadúce účinky a maximalizoval efekt lieku. U tehotných a dojčiacich žien nie sú žiadne bezpečnostné sledovania ani štúdie, preto v týchto kategóriách je jeho indikácia naozaj len na vlastnom uvážení pacienta a zvážení pre a proti.

Mnohí lekári Ivermectin stále zatracujú. Dokonca mne píšu niektorí lekári, že prečo robím rozhovory s diletantmi. Ospravedlňujem sa za ich slová, ale stáva sa mi to skoro denne. Čím si ich postoj vysvetľujete?

Osobne som presvedčený že doba, kedy lekári zatracovali Ivermektin je definitívne za nami. A nie som si ani celkom istý, že sa tak dialo v masovom meradle.  Lekári sú vo svojich verejných vyjadreniach obvykle opatrní a pri postavení Ivermectinu, ešte pred necelým mesiacom, kedy  bolo  jeho použitie / teda aj lekárske odporučenie  / nelegálne, je celkom pochopiteľné, že nebolo možné očakávať oficiálnu podporu liečby v odborných kruhoch.

Situácia sa zmenila jeho akceptáciou oficiálnymi štátnymi autoritami, a teraz je na programe dňa zabezpečiť liek pre všetkých, nielen pre rozvinuté a ťažké stavy liečené v nemocniciach, ale aj jeho preventívne používanie u rizikových skupín, alebo včasné používanie pri prvom rozvoji príznakov, tak ako uvádza Prof. Marik  vo svojich klinických návodoch na používanie Ivermektinu.  Až pri takomto používaní  Ivermektinu je možné očakávať, že Slovensko sa dostane z posledných priečok efektívnosti boja s koronavírusom.

Nie ste zástancom plošného testovania. Prečo je stále testovanie na programe dňa?

Správne ste napísali „ plošného“ testovania.  Samotná  diagnostická metóda zisťovania prítomnosti vírusu sterom z nosoholtanu,  správne realizovaným Antigénovým testom má veľkú výpovednú hodnotu – v rukách lekára, alebo klinického pracovníka, ktorý vie v súlade s klinickým stavom získaný výsledok vyhodnotiť.  Samozrejmosťou musí byť primeraný hygienický štandard a komfort pacienta pri odbere  a následná starostlivosť o pozitívne testovaných.

Som samozrejme odporcom  vystavovania rizikových skupín obyvateľov kontaktu s chorými, stojac v dlhých radoch pre testovacími miestami,  prechádzajúc uzavretými „ indoor“ provizórnymi testovacími miestnosťami. Navyše často ide o testovanie narýchlo vyškoleným personálom, ktorý nemá možnosť spätnej väzby, ani ďalšieho ovplyvnenia osudu testovaných.

Takéto testovanie, založené nie na medicínskej indikácii, ale na administratívnom nariadení,  z dôvodu  pre „ získania certifikátu“  považujem za vysoko rizikové pre celú spoločnosť, tak z epidemiologického hľadiska, ako aj z hľadiska individuálneho zdravia.  Treba si stále uvedomovať, že negatívny výsledok neznamená z hľadiska rizikovosti a následného šírenia vírusu vôbec nič. Zvlášť nebezpečný je efekt falošnej bezpečnosti, ktorý poskytuje „ certifikát“ s negatívnym výsledkom jeho vlastníkovi.

Koľko bude podľa vás trvať, kým sa prejaví efekt vakcinácie? A myslíte, že bude zaberať aj na  mutácie vírusu?

Vakcinácia je metóda boja s infekčnými  ochoreniami, ktorá v histórii ľudstva zachránila možno najviac životov. Či už zabránením predčasnej smrti alebo vývoja  invalidizujúcich komplikácií  infekčných ochorení, proti ktorým sa vakcíny používajú. Jej význam je možné porovnať s objavom antibiotík či metódami srdcových alebo mozgových  cievnych zákrokov, o ktorých vieme, že zabraňujú smrti a dokážu vrátiť postihnutých do plného zdravia.  

Vývoj a používanie vakcíny v boji s koronavírusom je neštandardný z viacerých hľadísk, čo je ale prirodzené pri nebezpečenstve, ktoré so sebou koronavírusová infekcia novým  Sars   Cov – 2 vírusom a jeho mutáciami prináša pre celé ľudstvo. 

Vakcinácia sa za obvyklých okolností nerealizuje plošne a uprostred aktívnej pandémie, ako je tomu teraz, pretože to so sebou prináša mnohé riziká, vrátane  podania vakcíny človeku v začiatočných štádiách ochorenia alebo indukcie  mutácii vírusu v organizme človeka s nie celkom vybudovanou imunitou proti možným kmeňom vírusu, pre ktorý daná vakcína nie je špecifická.

Efekt celoplošnej vakcinácie môžeme sledovať na príklade Izraela, kde napriek všetkým rizikám, ktoré so sebou plošná a rýchla vakcinácia prináša,  sa ukazuje efekt v poklese novo nakazených a hospitalizovaných zvlášť v skupinách vysoko rizikových  obyvateľov.  Podobný efekt na Slovensku  očakávať nemôžeme, pri doterajšej „ ne“ akceptácii vakcinácie časťou  verejnosti a pomalému  tempu  postupu  vakcinácie.

Môžeme očakávať, že vakcíny budú sezónne výrobcami modifikované, vo frekvencii podľa rýchlosti a druhu mutácii koronavírusu ešte najbližších niekoľko rokov.

Ak pri chrípke prebieha úprava vakcín 1 x ročne a ich  podávanie sa odporúča pred zimným a jarným šírením chrípky, u Sars Cov – 2 je predpoklad nutnosti podávania „apgrejdovaných“ vakcín viackrát ročne, bez ohľadu na sezónu, niekoľko najbližších rokov.

MUDr. Slavomír ŠUCH

Rozhovor pripravila: Martina Valachová

Mohlo by vás zaujímať