Felix Slováček – pozvánka na stretnutie so skvelým hudobníkom, interpretom, skladateľom a dirigentom

Felix Slováček – pozvánka na stretnutie so skvelým hudobníkom interpretom, skladateľom a dirigentom

ZAS JEDEN MÔJ OBĽÚBENÝ ROVESNÍK

Asi nie je až také neobvyklé obdivovať výnimočných ľudí. Ono to však začína mať celkom inú hodnotu, keď sa naskytne možnosť zblížiť sa s tými ľuďmi, spolupracovať a spriateliť sa, lebo sa dá spoznať, čo všetko nás s nimi spája.

S Felixom Slováčkom som sa spoznal vlastne náhodou.

Stáva sa. Možno nie každý vie, že na strednom Slovensku sa každoročne usporadúva Muzikálový festival Jozefa Bednárika. Vlani v kúpeľoch Brusno to už bol štrnásty ročník. No a po niekoľko nedávnych rokov tam v programe hosťoval aj náš MM KABARET.

So skvelým hudobníkom – interpretom, skladateľom a dirigentom – ma tam zoznámil kamarát Marián Labuda, ktorý sa v kúpeľoch rekreoval, oddychoval tam, a tak mal tú mimoriadnu možnosť ocitnúť sa nie na javisku, ale v slnkom zaliatom hľadisku na kúpeľnej terase.

Felixa som spoznal – ako ostatne každého inteligentného človeka – ako veľmi bezprostredného, milého a vtipného človeka a bolo mi ľúto, že taký výborný rozprávač vystupuje na festivale „len“ ako hudobník. Vedel som, že by nám to spolu klapalo; často som mal dojem, že sme spolu vyrastali. Pár rokov sa rodila a dozrievala myšlienka nás oboch – spojiť sa v jednom programe práve na kabaretnom pódiu.

Stretávali sme sa uňho doma pri mojich sporadických pražských pobytoch, no stále nebolo jednoduché zladiť predovšetkým naše časové súvislosti. Vedel som však, že taký deň prísť musí, že vzácny človek je celkom prirodzene večne zaneprázdnený. (Vedel som si predstaviť, ako by dopadol program, keby som doň pozval niekoho, kto je stále voľný.)

Po našom poslednom stretnutí na Vlašimskej ulici už bolo jasno…

Štvrtok 21. apríla je ten deň, keď vďaka Felixovi obšťastníme našich divákov večer o 19. hodine v kabaretnom prostredí Domu kultúry v bratislavskej Dúbravke.

Felix mi pribalil štós notových partov pre Pánov bratov a tešil sa, aký netypický orchester spolu vytvoria. A sypal na mňa názvy skladieb, aby som si vybral, čo má zahrať, pretože keď už s nami bude, je mu jedno, či to bude hodina, dve, alebo do rána… Amorada, Speak Softly Love, Clarinet Marmalade Blues z roku 1918, Morriconeho filmové hity, Cirkus Humberto, Nádherná láska, Kdepak ty, ptáčku… nepamätám si ich všetky.

Už v RegioJete smerom do Bratislavy som začal dávať dohromady scenár a vedel som, že to – tak ako obvykle – bude hosť, ktorý oslní.

Už sa mi stalo, že som mal spoluúčinkujúceho, pri ktorého rozprávaní diváci ani nedýchali. Som si istý, že to nebude inak ani pri počúvaní všetkých tých zážitkov zo spoločného života s ľuďmi, ako Karel Gott, Ladislav Štaidl či Rudolf Rokl. S takýmito výnimočnými osobnosťami, ktoré sa nerodia ani len raz za niekoľko storočí.

Teším sa – nielen preto, že konečne raz bude na pódiu aj niekto odo mňa starší (hoci len o necelé dva mesiace) – ale aj z atmosféry hudby, múdreho a vtipného slova, zábavnej súťaže a ďalších neobvyklostí, možných len v kabarete.

Chcem sa tešiť s vami, milí „štyridsiatniciplus“. Ale bude miesto aj pre mladších…

Milan Markovič